O zubárovi

Žil raz jeden zubár, a preto bol aj veľmi bohatý.
Jedného dňa si kúpil dom. Veľký, starý dom. S tromi poschodiami, schodmi z kameňa, dverami prežranými červotočmi, veľkými porozbíjanými oknami, hrdzavými zábradliami, potkanmi v pivnici, deravou strechou, starým nábytkom a vyblednutými stenami.
Zubár sa rozhodol, že ho opraví úplne sám. Bol veľmi tvrdohlavý a nevedel od iných prijať pomoc. A hlavne, bol sám.
Celý dom vypratal úplne sám.
Kúpil nové dvere a do pántov ich nasadil úplne sám.
Kúpil sklo a okná si zasklil úplne sám.
Odmontoval staré a primontoval nové zábradlia úplne sám.
Kúpil jed na potkany sa všetkých sa zbavil úplne sám.
Opravil strechu úplne sám.
A kúpil nový nábytok.
Ale bol to zubár. Takže po skončení prác, dom nevyzeral oveľa lepšie. Aj keď on si myslel, že to zvládol perfektne.
Ešte mu zostávalo vytapetovať izby. Maľovať nechcel, neznášal výpary z farieb, ale tapety, tie zbožňoval. Tak začal tapetovať. A bol síce zubár, ale v takejto práci nemal systém. Vytapetoval najprv prvé poschodie, potom tretie a druhé mu ostalo ako posledné. A keď už vytapetoval poslednú izbu, spokojný s tým, že odviedol kus práce, išiel spať.
Ráno sa šiel pokochať svojím výtvorom (ktorý nebol až taký úžasný, veď to bol zubár) a keď prešiel všetky izby, v tej poslednej našiel na zemi potrhané tapety z jednej steny. Zubár, obdarený nižším intelektom, to neriešil, zašiel do obchodu, kúpil nové tapety a opäť stenu znova vytapetoval. Na ďalší deň našiel izbu v stave ako deň predtým. Už sa mu to nepáčilo, nechcel míňať ťažko zarobené peniaze na ďalšie tapety. Zo zlosti zabúchal na stenu a zistil, že je dutá. Zo zvedavosti začal stenu oškrabovať od starej farby a tak oškraboval celý deň (lebo to bol ozaj starý dom, kde sa steny maľovali aspoň 10 ráz) a keď oškrabal poslednú vrstvu farby asi z roku 1568 pred Kristom, veruže sa zubár divil. Lebo pod poslednou vrstvou farby sa odrazu zjavili staré zelené dvere. A na jeho prekvapenie, išli ľahko otvoriť. Keď ich otvoril, narazil na veľmi úzku chodbičku medzi stenami. Zubár sa do nej chcel votrepať, no bol neskutočne tučný, lebo veľmi rád obľuboval na večeru likérový cheescake, a tak sa do chodbičky nevošiel. Každopádne, už nechcel stenu znova tapetovať, takže musí prísť na kĺb tomu, čo sa to tu v noci vlastne deje a vedel, že odpoveď nájde pomocou tej chodby. No, ale on sám sa tam nezmestí. Tak zašiel na trh, kde jedno chudobné cigánčatko predávalo šteniatka. Zubár mu nasľuboval kopu peňazí, keď sa chlapec nechá zavrieť do tej uzučkej chodby. Cigánčatko, úplne zúfalé, ponuku prijalo, aj keď malo obavy. Zašiel so zubárom do jeho domu,m ktorý ho na noc do tej chodby zavrel.
Ráno sa šiel znovu pozrieť do izby a opýtať sa chlapca, čo sa to v noci vlastne dialo. No keď otvoril dvere, po cigánskom chlapcovi ani stopy. Od zúfalstva začal na neho volať, ale nikto a nič sa neozývalo. Zubár mal síce strach, ale rozhodol sa, že v dome ešte vydrží. Avšak, v noci nie a nie zaspať. Po celý čas bolo počuť tiché ťukanie o stenu.
Na druhý deň sa zubár zbalil a opustil dom.
A dnešní obyvatelia tohto domu v noci stále počujú tiché ťukanie.