Cháron

Spisovateľ/ka: JoJoo | Vložené dňa: 29. apríla 2007
http://citanie.madness.sk/view-5200.php

Pre milosť! Máme byť všetci úplne rovnakí? Nemáme len tak náhodou mať slobodu prejavu? Je tu 31.storočie! Teda nie tak presne TU. Na Zemi, planéte pokrytej atmosférou, cez ktorú každú chvíľu vylietavajú družice, sondy a ľudia. Tam. Nie tu. Lebo ja som na medziplanetárnej ceste, z ktorej sa nehodlám vrátiť, lebo nechcem, aby mi pod zadkom vybuchla bomba. Lenže tentoraz sú tie bomby naozaj nebezpečné. Čo si neuvedomujú, že nezničia len nepriateľa, ale aj seba samých? Vo všetkých správach hovoria, že sú to iba plané hrozby. Na mojom notebooku chytám všetko aj odtiaľto, len pri Plute a Chárone signál slabne, preto tam nik necestuje. Pokúsila som sa na internet napísať, že to o tej bombe je pravda, ale neuverejnili to, vraj si nemám vymýšľať.

„O 10 minút pristávame na Marse,“ oznámil pilot. Stále myslím na Pluto. Keby sa tam dalo dostať bližšie a preskúmať signál. Prenášadlá tam však nestoja.

Prišiel mi e-mail s kódom, prístupný iba mne. Keď som mail otvárala, vyžiadalo si to aj hlasovú identifikáciu, čo znamená, že to je niečo dôležité. Bol to videokontakt: „`brý deň! Ak sa nemýlim, ste Sofia Abile - najlepší technik, grafik a programátor v jednej osobe. Ale čakal som, že budete staršia,“ rozprával mladý muž. „Vek nie je zárukou múdrosti. Starí ľudia zabúdajú. Ale k veci pán Krios.“ „ Už ste si ma preverili? Takže k problému. Ako už isto viete, na Zem chcú zhodiť nebezpečnú bombu distrugere. A to v čase osláv Zeme - chcú všetkých zabiť,“ smutne rozprával. „A vy viete aj prečo, a chcete moju pomoc pri záchrane, inak by ste ma nekontaktovali.“ Krios sa usmial a hovoril:“ Súvisí s tým rušenie signálu v okolí Pluta. Teleportujte sa do

môjho prenášadla a môžeme zistiť viac.“ „Teleport nie je bezpečný, ten môže vláda ovládať a budú sa pokúšať dostať ľudí na Zem. Zostaňte tam, kde ste, ja prídem.“ „Ako...“ ale ja som už vypla laptop a utekala do pilotnej kabíny. Vytiahla som si pre istotu forzo 5 na postrašenie, keby robili piloti nejaké problémy. „Ak chcete žiť, stlačte ten zelený gombík, ktorý ma prenesie tam, kde si pomyslím. Šikovný vynález, nikto nezistí, kam som šla. Závisí to od mojich myšlienok,“ sadla som si do kresla, stále mierac zbraňou na pilota. Ten veľmi neochotne stlačil gombík a v momente som sa ocitla v Kriosovom prenášadle.

„Pekne vítam, Sofia. Nenapadlo by mi, že sem prídeš myšlienkou. Hovor mi Kir,“ usmievajúci Krios sa otočil od monitoru ku mne a podal mi ruku. „Zapni si notebook, dám ti nejaké programy. Skúsiš sa nabúrať do systému vlády.“ „To som už skúšala.“ „Možno áno, ale nie takto. Som vedec, ktorý skonštruoval vládne systémy,“ Krios sa zasmial. „Daj mi 10 minút a som tam.“ Chvíľu bolo počuť len ťukanie prstov do kláves, tiché nadávanie a mrmlanie Kira nad monitorom.

„Áno! Som tam, súradnice...“ zvolala som po siedmich minútach, ale hneď som zmĺkla. Kir neodtrhol od monitoru zrak, len cez plece povedal: „Okej, teraz máme 2 minúty na stiahnutie programov a na cestu k Plutu, kým prídu na to, že sme sa im dostali do systémov.“ Chvíľu zostalo ticho, ktoré prerušil znovu Kir. „Čo je? Potrebujem vedieť tie súradnice, kam mám letieť!“ „Kir! Oni...vieš, prečo to všetko robia? Aby im nik z ľudí nezničil ich skvelý život. Sú pre nich nepodstatní, aj Zem, lebo Pluto je pokladnica plná zlata, vedomostí a dá sa tam žiť. A v Chárone žijú...ehm hovoria im Íasiónčania, ale neohrozujú ich, lebo, ako sa zdá, nemajú

zbrane.“ „Počkaj, ale veď na Chárone nikto nežije, sám som tam bol a ty tiež...“ „Nie NA, ale Vnútri. A signál tam nemožno chytať, lebo vláda tam urobila zvlášť silné magnetické pole, ktoré odráža signál, aby sme nezachytili volanie o pomoc od tých...tvorov.“ „Drž, sa vyrážame. Cez pole musím preletieť svetelnou rýchlosťou.“

O chvíľu sme preleteli neviditeľnou stenou a ocitli sme sa medzi Cháronom a Plutom. Myšlienkou som sa preniesla do vnútra Chárona. Aj keď tentoraz to bolo zvlášť ťažké, Cháron bol ako vajce mesačného tvora Bíy - napohľad krehké, ale na dotyk tvrdé a nepoškoditeľné.

Keď som sa ocitla vnútri, onemela som od úžasu a spojila sa s Kirom: „Tomuto neuveríš, hneď ti posielam snímky.“ Predo mnou sa rozprestieralo obrovské mesto, s nádhernými budovami. Pri bližšej prehliadke som zistila, že je to vyspelá architektúra, s pohyblivými plošinami na každom rohu. Zo zákruty vyšli dve zaujímavé postavy. Stavbou tela sa podobali na nás ľudí, ale sploštenou tvárou a krátkymi končatinami na zvieratá. Merali necelý meter, preto som si najskôr myslela, že sú to deti, ale potom sa tam zjavili ďalšie postavy, ktoré boli asi o polovicu menšie. Na privítanie zdvihli trojprsté ruky. Nevedela som, čo mám robiť, keď prehovoril najväčší: „Potom, čo sa jeden z nás vrátil z budúcnosti, vieme, že prídeš. Čas už pre nás nič neznamená, ale život áno. A ty musíš zničiť tvorov z tvojej rasy, tých, čo chcú poznať našu vyspelú kultúru a chcú získať naše bohatstvo. Každý musí prejsť svojím vývinom, nesmú preskočiť tisícky rokov.“ Obzerala som sa okolo. „Ale aký vývin? Rozdiel vidím len v architektúre,“ nechápala som. „S myšlienkou vieme lepšie narábať ako vy. Vieme viac o

iných vesmíroch...“ „A ako vám pomôžem?“ „Pluto musí zaniknúť. My odídeme do inej galaxie, kde nás nenájdete a vaša rasa sa bude môcť slobodne vyvíjať.“ „Kir? Počul si to? Čo mám robiť?“ Chvíľu bolo ticho, potom Kir pomaly prehovoril: „Majú pravdu. Naša rasa je príliš skazená, aby žila v jednej galaxii s inou rasou.“ Pomaly som prikývla. Tvor pokračoval: „Bomba sa nachádza na Mesiaci, zamerali sme ju našimi prístrojmi. Len čo nastane zatmenie slnka, odpojí sa a spadne na Zem. Preneste ju na Pluto a odpáľte . Získali sme pre vás trocha času, zatmenie nastane o tridsať minút.“ Nechápala som, čo myslia tým, že pre nás získali trocha času. Asi sú naozaj veľmi vyspelí.

Myšlienkou som sa vrátila na Kirovo prenášadlo, on sa premiestnil na Mesiac a vrátil sa aj s bombou „Si v pohode?“ opýtala som sa, lebo nevyzeral dobre, mal trocha zelenkavý odtieň. „Vláda zistila, čo robíme, vyslali na mňa tanatosove lúče a zasiahli.“ Tanatosove lúče sú smrteľné, preto som sa chcela postaviť a ísť k nemu, on však dodal: „Leť na Pluto, ja si poradím, niekde by som tu mal mať protilúč, ukradol som ho predtým, než som odišiel zo Zeme.“ Tentoraz cesta trvala dlhšie, vláda za nami poslala prenášadlá. „Kir? Treba dostať bobmu na Pluto, sme už skoro tam.“ Bledý Kir prikývol a premiestnil sa. Pár sekúnd a bol späť. „Leťme preč a odpáľ to.“ Zvalil sa do kresla a na monitore sledoval, ako sa Pluto rozpadá na milióny malých kúskov, ako sa zapína štít na Zemi, aby ju chránil pred kúskami, čo lietajú po galaxii. Prenášadlá vlády však boli príliš blízko a štíty proti výbuchu príliš slabé.

My sme leteli galaxiou pohľadať ďalšie galaxie a žijúce tvory, o ktorých vravel tvor v Chárone.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8