Často...

Často máme pocit, ako keď sme za stenou,
bezradne skúšame hádať.
Naše pravdy sú len ozvenou,
včerajších stôp v snehu,
dní čo nejdú zmazať.

Ako nepotrebný tovar v ragáloch,
aká je naša cena.
Pátos slov stúpa v oktánoch,
stráca sa rovnováha,
mení sa scéna.

Každý sám pod jednou oblohou,
neschopný sa spojiť.
Ústa sú plné prázdnych slov,
klameš sám sebe,
a chceš sa upokojiť.

Len v tvojom srdci je odpoveď,
na to čo hladáš.
Nič nedostaneš hneď,
tak ,vstávaš a padáš.