Závan motýlích krídiel
http://citanie.madness.sk/view-52040.php
„Ideš do mesta?" Zakričala, keď dopadla na sedačku vedľa mňa. Premeral som si ju pohľadom a prudko zošliapol pedál. Stále vystierala ruky pred seba a švitorila niečo o nádhernom dni. Cítil som sviežosť jej pazúch i jej mladosti. Keď som odbočil na odpočívadlo k malému motelu, vyzrela z okna a zase sa ticho vrátila k svojim lupeňom.
„Vyšlo ti niečo?" Spýtal som sa. Iba zošpúlila ústa, zasmiala sa a niečo spokojne zahundrala. Keď som objednával izbu, diskrétne sa držala bokom. Poskakovala pred zrkadlom v hale. Vošli sme do malej nevyvetranej izby. Rozhliadla sa, otočila sa naspäť do chodbičky a vrhla sa ku dverám záchodu. Zvalil som sa do postele, ako podťatý. Bol som k smrti unavený. Keď som sa zobudil bolo po polnoci. Dal som si sprchu a zaplatil som za izbu. Kamiónom som sa pomaly, rozvážne vnáral do ďalšieho neoznačeného dňa.