Temný anjel 2

Mýslíš si, že verše budú opäť temné?
Moja odpoveď znie nie !
Moja duša horí.
Dusila sa a teraz je v ohni.

Temný anjel, kamarát,
kde si, keď si hovoril, že máš ma tak rád ?
Kde si keď potrebujem tvoju ruku ?
Nie si, neexistuješ, si len súčasť vzduchu.

Tvoja duša, mala v sebe silu,
iskru, ktorú s i podporoval pre ňu.
Pre ňu, ktorá neexistuje.
Pre tú, čo si hovoril, že ťa potrebuje.

Potrebovala ťa, tak ako ty ju,
pokiaľ nezistila, že ty nesieš vinu.
Vinu, ktorá, ťa zničila.
Vďaka nej, pre teba skončila existencia.

Ona tiež prestala existovať.
Zistila, že vie milovať.
Milovať život a jeho.
Zistila, že nemôže byť bez neho.

Jej duša začala znovu rásť,
nevedela sa zastaviť, keď počula jeho hlas.
Jeho hlas, nie tvoj temný anjel,
jej život mal cieľ.

Ty si tam ale nebol temný anjel.
Nebol si jej cieľ, nebol si jej zmysel.
Neprišla s tebou pred temné brány,
ako si to ty chcel.

V ňom našla všetko, čo hľadala,
všetko čo potrebovala.

Jedného dňa, tak náhle.
Prišla na to, že ho miluje.
Temné verše, tak ďalej nemali zmysel,
bola šťastná, žiarila,
že konečne prišiel.

Ožiaril, zachránil, vyliečil,
všetko, čo si ty zničil.

Ruky, čo hľadia jemne tvár,
pri ňom vie, že sa nesklame, že to nie je len hra. 
Najprv sa bála, mala strach,
nevedela, že čoskoro sa obavy zmenia na prach.

Obavy zmyzli, prišla istota,
prišla láska do jej života.
Strach, beznádej, zlo,
to všetko už u nej nemalo miesto.

Dievča, ktoré myslelo, že je stratené,
bolo zrazu zachránené.
Temný anjel, už v jej živote nehral rolu,
spálil sa a zmenil sa v mrak s popolu.

Tmavá strana jej duše už zomrela,
láska v nej radosť zo života prebudila.
Už nikdy nevidela tvár temnoty,
prebudila sa, žiarila , milovala.
Naveky.