Báseň a básnik, Pohreb básnika

Uteká básnik k básni
cíti, že ju stráca.
To hľadané a nájdené
ho behom k nej vracia.

Zažíha čo hasne
náhlivo a chvatne,
aby z nej uchvátil
jej najvlastnejšie vlastné
kým sa to nestratí
kdesi v nenávratne.

Prijíma ju v úžase,
pokore a bázni.
Tak prijímajú dary
deti, chudobní i blázni.

Dar - pointa básne
vnímanie vraví hlasne.
Nevysloviteľné vdýchne v slovo.

Slovo má okovy.
Myšlienka podkovy.
Čo človek v sebe nosí
málo vypovedia z toho.

Mnohokrát je skoro.
Mnohokrát neskoro.

POHREB BÁSNIKA

Umrel básnik.
Z veršov jeho knihy
myšlienky, slová
čo v ňom žili
číta ktosi iný
v prednese.

Umrelo telo.
On - básnik je živý.
Hovorí i mŕtvy z hliny.
Ten, kto mu rozumie
v srdci si ho odnesie.

Anna Vodičková