Farby tieňa

Neďaleko môjho tela, spiaceho
vzniká jasná modrá, ružová
potichu preniká mi do okna
kde kreslím si spomienky
prehľadávam sny splašené
ten prameň, čo som stratil
veď mohol byť, začiatkom vzťahu
lež oranžová svetlá, žltavá
žiari stále silnejšie
nuž otváram svoje oči, do rána
a zaraz, odbieha to želanie
aby si už niekde, priam bola
taká nová, štíhla, stvorená
ako stromy, všetky mieria do hora
až tam
kam azúrovo belasá, súvisle si plynie
a potom
neskôr, na stole, akoby
hnedastá, matná, dechtová
v pastelovej šálke pláva káva
aj miestnosť, je prázdna
chladná, biela, ako snehová
padá sladká kocka, ďalšia
a myšlienok prúd, nik nezastaví
pomedzi presvitne bledý, cyklámen a nach
nehybné pery, ako z olova
nehovorím, že mám strach
veď väzenie je tiché, ukryté
a iba tyrkysová, ultramarín, šarlát
sú nocou, keď nemôžem zaspať
tak milovať ťa, smieť
aj na chvíľu, vedome
a nehľadať zmysel, kedy a kde
zjaví sa zase
akási čierno šedá, temná, smolová
zmiznú niekam všetky pocity
neviem
hádam začnem
odznova...