V očakávaní, Čosi je inak

mám určitú
predstavu o srdci
predstavu čoraz viac záplavnú
pre smädom zahorenú
myseľ

o svojom srdci
ktorého

som len opatrovník
len pestún srdca
čo stále nie je
veľké

čím ďalej však  
tým väčšmi 
sa budí
to  

tušené vajce
od nestreženej
kukučky 

v chabom závetrí
hrude 
nádejou na zrodenie
sa smeje

Čosi je inak

Niekedy to mali
vo vyrezávaných tabatierkach,
dnes sa im to balí
do smutných obrázkov

informujúcich o smrti
(rečou,
akou sa výlučne
informuje o cudzom).

Čosi je inak.

Niekedy priam voňal
futrál zdobený intarziou
a celou prednou izbou
stúpalo sladké prítmie
k astrám, do sfér ich
svetla a energie,

kým dnes

nemocniční zriadenci z druhého
suterénu
ako prvé vynesú hore
stočený igelit

a mierny je iba svit
modravých očí
suseda

mihot tých jazerných vrchov
dvíhajúcich sa mu
nad podviazanou bradou. 

pri depresii

sklopiť zrak
a nechať všetko len tak

uznať si svoju
krajnú slabosť

neviniť druhých
ani seba

zostávať verný
svojej smrti

iba nej

moja smrť

bývalá
ďaleká známa
mojej budúcnosti

terajšia
blízka neznáma
mojej prítomnosti

nie
sme si
ľahostajní

myslieva
na naše stretnutie
čo príde

moja smrť
prechádza sa 
pomedzi garáže 
ked prší 

a tam ma
čaká