Smev

Úsmev v mojej slze. Spomína na teba.

Nikdy nie príliš blízko, nikdy nie príliš ďaleko... neviem sa rozhodnúť, či zabudnúť, či večne blúdiť. Okolo tvojho orbitu.

Patetické.

Spomínaš niekedy na moju nedotknuteľnú vrásku? Okolo očí. Keď sa smejem. - Lebo ti hľadím do duše. Zamrzla mi tam.

Oáza oceánov v mojich pocitoch, aj keď nedotknutých, nikdy nevyslovených. No aspoň som to ja. Som tu. A som teraz. Vždy ťa budem hľadať. Boha som už našla, je tu so mnou.

A ty?

Stretnime sa naprieč vesmírom. Na miestach, kam chodia len duše. Sadnime si tam na lavičku a povedzme si svoje životy. Len mi daj ruku a môžeš aj mlčať. Alebo mi nedaj ruku, ja si vezmem srdce. Neklam mi. Že to necítiš tiež. Pretože ťa vidím; jemné súkna tvojej krehkej bytosti. Chcem ich hladiť, dotknúť sa ich tak, ako nikto pred tým. Posplietať ich do príbehov, na ktoré sa sám seba toľko pýtaš. Pravdepodobne v noci. Keď si sám.

Si tam. Tak sa nájdi a nájdi mňa. Budeme spolu. Sľubujem.