Sny mají křídla

Priletel mi bozk z páperia
otvoreným oknom izby,
pery tomu ešte neveria,
už tiene smútku zmizli.

Mne na viečka sa znáša sen,
tak prapodivnej krásy,
stratený niekde ďaleko
sem našiel cestu asi.

Cítim ako vôňa milá
sa ku mne k spánku ukladá.
Omamná, tak uhrančivá
ma svojou krásou ovládla.

Tu čakám v sladkej strnulosti,
čo objaví sa v nočnej hre.
Šepot, dotyk, prítulnosti,
či celé duší splynutie ?

Sen však túžbe odoláva
a tak ako vtedy dávno
zašepkám sľub, ktorý dáva
vzdialené a večné áno.

Áno, mám ťa stále vo mne
pokiaľ nezastaví sa mi dych
a čokoľvek Ťa stretne hrozné
ja pomôžem Ti zastaviť.