Po členky

Severného mora

nehybne

skúmam

záhady nordických dievčat.

Tam za záhradami, kde si

roztrhla rifle, keď preliezala plot,

aby sme ju nasledovali omámení

láskou uzamknutou železnou oponou

na brehu medúz namaľovanom

olejovými farbami.

Keď muži plačú spolu so svitaním

pri otvorenom balkóne jarného rána,

kvôli nešťastnej láske - štebot drozdov

uzamknutý v hrudi nádeje...

Chytiť tak vtáčika do dlaní

a pobozkať mu ostrý zobáčik.

Vášeň čo spaľovala celý jeho život

vzbĺkla znovu v jeho srdci.