próza

Počúvam rozhlasovú hru na stanici Devín cez pc počítač. Nedávno som zjedol kúsok čokolády Margod, pár okrúhlých keksov so želatinou
zaliatu čokoládou a cmúľam cukríky Hašlerky. Dal mi ich spolubývajúci Jožko. Pred hodinou vytiahol z vrecka 2 eurovú mincu a požiadal ma, aby som mu kúpil horúcu čokoládu z automatu, ktorý je na chodbe vedľa kuchynskej linky a kávovaru, kde sa zalieva káva dva krát za deň ( raz o deviatej a raz o tretej ) Bývame tu v Združená soc. služieb (Zss, OASIS)...ja bývam v áčku. Asi 2 roky som bol bez internetu, tak trochu odrezaný od sveta, lebo sa mi pokazil pc počítač. Nedávno mi kúpili nový, takže opäť so on line.
Kúpil som pivo nealko v plechovici (ražné) a potom druhé. Pán riaditeľ nás zásobuje, kto má peniaze môže si kupovať sladkosti, kofolu a rôzne druhy pív. V podstate netrieme núdzu, na tie naše malé dôchodky si tu žijeme, ako prasatá v žite. 5 x za deň jeme vyváženú stravu na sacharidy tuky, bielkoviny, vitamíny v čerstvom ovocí atď. Napríklad nám robia pečené jablká, sú veľmi šťavnaté a chutné a cítia za škoricou. Mám nízky tlak.
Dočítal so m sa na internete, ako na to. musím sa vyhýbať ryži a cestovinám, viac soliť, no nie sa mi to vždy darí. Zemiaky sú však tiež často, takže je to fajn.
Mám slúchátka na ušiach a počúvam symfonický orchester . Stále Devín "ušami" dejín. Hovoria o Albertovi Einsteinovi . O vojne očami Ernesta Hemingwaya. Niekedy próza nestačí na vyjadrenie citov, či myšlienok.