Nevratené fľaše

Vždy keď ti píšem mám ruky obviazané.
Od predlaktia až po dlane
Snažím sa zabiť kofeínom, ginom občas vínom.
Cez obväz tečú mi slová na papier.
Nesie ich vietor mení význam vety a aj smer.
Píšem niečo zábavné
niečo čo chytíš do dlane.
Prikladáš na boľavé miesta.
Život nikdy nieje tá istá cesta.
Čakám ťa v inom živote a ten istý plot podopieram.
Raz pôjdeš možno okolo.
Povieš mi aké všetko to bolo.
Sadneš si ku mne unavená,
opries sa o moje ramena konečne budem potichu.