Pomsta

Spisovateľ/ka: Anisa | Vložené dňa: 9. augusta 2005
http://citanie.madness.sk/view-531.php

Stlačil PLAY na starom policajnom magnetóne a započúval sa do nahratého rozhovoru.

- Cítila som sa ohrozená. Vedela som, že mi fyzicky neublíži, ale aj tak som mala strach. Príšerný strach. Bála som sa otvoriť oči. No nemusela som ich otvoriť, aby som vedela, že nado mňou stojí a pozoruje ma. Cítila som jeho dych pri mojej tvári. Bola som ako paralyzovaná. Nevládala som pohnúť ani končekom prsta. Pozrite, ani takto. Úplne som bola odpísaná. -

- A čo bolo potom? – opýtal sa tlmeným hlasom hlavný inšpektor.

- Potom ? Neviem . Asi nič. Zaspala som.-

- Mha , čo mi to tu hovoríte? Máte ma za blázna? – Chcete mi navravieť, že vás, vo vašom byte, navštívil zamaskovaný chlap, pozeral sa na vás a vy ste zaspala?-

- Nie, to som nepovedala. Ja len vravím, že neviem čo bolo potom a neviem ani to, ako som zaspala. Nezaspala som len tak! Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy, ale hneď som si na všetko spomenula. A nebol to len sen , ktorý vyvolali moje takzvane prepracované nervy, ako sa mi snažíte nahovoriť, inšpektor. –

- To som nepovedal, nefantazírujte.-

-Mám dôkaz, že v mojom byte skutočne bol.- Dodala žena. - Vážne ? -

- Áno, dôkaz. -

-Tak, to ste mali povedať hneď. A aký dôkaz? - Máte ho so sebou? – Počuť rázny hlas inšpektora.

-Áno, pravdaže. Hádam si nemyslíte, že som ho nechala doma. Pohodený len tak.-

- No, možno ste ho mali nechať, len tak. Hádam by to bolo aj lepšie. Viete, zaistenie stôp a podobne.-

- Prepáčte, nenapadlo ma to. Neviem ako postupovať v takomto prípade.- Ospravedlňovala sa žena.

-Tak mi ho dajte.-V inšpektorovom hlase badať nedočkavosť a aj náznak zvedavosti, ktorú dokázal profesionálne potlačiť. Zvedavosť mohol zachytiť len ozaj vnímavý poslucháč.

Následne počuť šťuknutie a jemný šuchot. Po niekoľkých sekundách ticha sa ozval inšpektorov hlas.

- Gombík. Malý čierny gombík .-

- Áno gombík. Čo sa vám na ňom nepáči, inšpektor? Je to hmatateľný dôkaz, ktorý ste stále pýtali. A teraz, keď som vám ho priniesla, aby ste mohli oficiálne zahájiť vyšetrovanie, sa čudujete.

- Kde ste ho našla ? -

-Dnes ráno pri mojej posteli. Vstala som z postele a stúpila naň bosou nohou. -

- Pani, slečna, alebo čo vlastne ste! Takýchto gombíkov sú tisíce, milióny . Stavím sa s vami o moju dnešnú výplatu, že jeden takýto gombík sa práve nachádza aj na sukni, ktorú máte na sebe! - Inšpektorov hlas naberal na intenzite.

-Toto nie je žiadny dôkaz.- Pokračoval už kľudne.

-Zoberte si svoj gombík domov, prišite na blúzku, z ktorej vám odpadol a nerobte zo mňa blba! –

- Albert prosím ťa vypni to!- Snažil sa prekričať svoj vlastný hlas znejúci z nahrávky, prichádzajúci hlavný inšpektor Maximilian Vrenov.

Štuk. - OK Maxi . Nemusíš tak kričať. Našiel som kazetu na

stole. Nevedel som čo tam je a tak som si ju pustil.-

-V pohode. To nevadí.- Už normálnym hlasom povedal Maxi a rukou si utrel z čela pot, ktorý mu tam vystúpil .

- Mal som dnes zlý deň a tá nahrávka mi pripomenula , že tou otravnou ženskou sa začal.-

- Otravnou možno, ale aj veľmi sexi. Nemyslíš?Všetci chlapi v našom obvode ti ju závidia. Aj náš upratovač Jozef sa teší ráno do práce a začína s upratovaním v tvojej kancelárii. A vieš prečo? Lebo dúfa, že ju aspoň zazrie. - S úsmevom podpichoval Albert. - A len ty máš privilégium s ňou hovoriť. Vybrala si teba a to nás ostaných chlapov trocha žerie. - Dodal Albert.

- Veď hej. - Zavrčal Maxi. Zobral kazetu z magnetofóna a s čiernou hrubou fixou na ňu napísal veľkú 24.

- Fíha . Už ich je 24 ? - Začudoval sa Albert .

- 24 - Zopakoval Maxi a s buchotom zatvoril zásuvku na svojom pracovnom stolíku.

- Za tri mesiace. - Dodal potichu.

Pomaly pristúpil k otvorému oknu a v myšlienkach sa vrátil k dnešnému ránu, k žene, ktorá ho skoro každý deň navští- vila na policajnom oddelení .Vedel, že si z neho kolegovia kvôli nej uťahujú, no nevadilo mu to. Nikdy nedbal na reči, tie mu ublížiť nemohli. Ale veril svojmu inštinktu. Ten mu teraz hovoril , aby sa mal pred tou ženou na pozore.

- Čo s tým budeš robiť? - prerušil jeho myšlienky, hlas kolegu. - Nič, aspoň zatiaľ nič. - Odpovedal.

Bolo už po šiestej večer, keď Albert s Maxim vyšli z policajnej budovy. Vietor rozohnal aj posledné mraky čo bolo predzvesťou pekného jasného večera. Prehodili spolu pár slov, a každý sa pobral iným smerom. Maxi k svojmu autu , novému bielemu Volkswagenu a Albert peši, smerom von z centra. Jemu to však nevadilo. Nezávidel svojmu staršiemu kolegovi nové auto a ani byt v lepšej časti mesta. Rád chodil peši ,aj keď cesta domov mu trvala dobrú polhodinu. Mohol však premýšlať bez toho, aby ho niekto vyrušoval , čo sa mu často stávalo v kancelárii.

Albert bol vysoký dvadsaťdva ročný mladík , štíhlej postavy a pôsobil trocha žensky. U nadriadených bol považovaný za dosť nesamostatného. Síce spoľahlivého a zodpovedne plniaceho zverené úlohy, ale známeho tým, že sa do ničoho sám nehrnie. Preto bolo veľkým prekvapením na oddelení a aj pre neho samého, keď si ho do svojho tímu povolal uznávaný hlavný inšpektor Vrenov. Teraz bol jeho pravou rukou .

Ešte pred rokom by Albert nikomu neveril, že bude pracovať na polícii . Mal úplné iné sny. Chcel študovať právo a svoju budúcnosť videl ako sudca . Vo svojich snoch to dosiahol až na sudcu Najvyššieho súdu. Ale veľmi skoro zistil, že sny sa často nesplnia tak, ako si ich ľudia vysnívali. Deň pred nástupom na školu mu ochorela matka , jediná bytosť, ktorá sa oňho oddane starala. Otca nepoznal a v jeho živote neboli starí rodičia, tety alebo ujovia. Bol len on a matka. Pokladal preto za prirodzené, že sa o ňu postará a načas odloží štúdium. Odvtedy prešli dva roky a matkin stav sa nezlepšoval. Už sa vzdal nádeje, že pôjde študovať. Matke samozrejme nepovedal pravdu.

Nechal ju v presvedčení, že si chce užiť života predtým, ako nastúpi na školu. Tvrdil jej, že potom nebude mať nanič čas . Bude len študovať a študovať . A matka mu to vo svojej naivite uverila. Aj teraz jeho prvé myšlienky patrili jej. Napadlo ho, či matka naivitu nehrá, kvôli nemu a aj trocha kvôli sebe. Nemusela sa tak s ním otvorene pozhovárať o budúcnosti.

- Budem s tým musieť niečo urobiť, už čoskoro.- Povedal si Albert pre seba.

Pozrel na hodinky a pridal do kroku. V diaľke už videl činžiak, v ktorom býval.

- Ešte päť minút a budem doma. –

Za ten čas neuveriteľne rýchlo prišiel k rozhodnutiu, ktoré malo zmeniť jeho život.

- Zajtra sa pustím naplno do práce a využijem príležitosť, ktorú som dostal. Vyvrátim mienku kolegov, ktorú o mne majú. Ukážem im , že Vrenov si vybral dobre.- Dumal.

Mal úctu k svojmu nadriadenému. Vychádzali spolu bez väčších problémov. Je pravda, dlho si nemohol zvyknúť na Maxiho prudkú povahu a uvažoval, že požiada o preloženie. Po čase si zvykol. Teraz šéfovi tykal a ich vzťah bolo možné nazvať priateľským.

Albert bez reptania plnil úlohy, ktorými bol poverený a Vrenov bol spokojný. Väčšinou vykonával nezáživné pisárske práce, na ktoré nik nemal čas. Občas získaval podklady potrebné k vyšetrovaniu z rôznych úradov. Vtedy sa musel obrniť trpezlivosťou a vyplniť nespočetné množstvo formulárov. Za päť minút , ktoré ho delili od domu, sa toto všetko rozhodol zmeniť. Nevedel ešte ako, ale veril, že to dokáže. S takýmto pevným odhodlaním prišiel až ku vchodu a rázne otočil kľúčom. Rýchlo vybehol na šieste poschodie a s úsmevom otvoril dvere bytu. Hneď mu bolo ľahšie na duši.

V centre mesta, v čase, keď Albert spravil tak dôležité rozhodnutie vo svojom živote, Maximilian Vrenov sedel v zastrčenom bare, v malej slepej uličke. Objednával si už tretiu visky. Chodil sem často a veľa ľudí by tu mohlo povedať, že ho pozná z videnia. Nik však nepoznal jeho meno a ani nikoho nezaujímalo čo v skutočnosti robí.

- Čao . - Pozdravil starší muž a prisadol si.

- No konečne, kde sa táraš ? - Vyštekol Maxi.

- No, no, veď nehorí. - Odpovedal ten druhý.

-Ako pre koho. Ja nemám čas vysedávať naverímboha v tomto pajzli. Daj čo máš a utekaj. Nechcem, aby ma niekto dával s tebou do kopy.-

- A čo bude s mojou sľúbenou odmenou.? - Opýtal sa muž zajakavo.

- Dostaneš ju ako obyčajne a teraz sa prac.- Drsne reagoval Maxi na jeho otázku . Muž prudko vstal, odstrčil stoličku, na ktorej sedel a šuchtavým krokom odišiel. Ostala po ňom iba veľká žlthohnedá obálka položená na stole, vedľa bundy. Vrenov ju tam položil zámerne, ešte pred príchodom svojho informátora. S veľkým sebaovládaním dopil visky a naoko pokojne,bez náhlenia zaplatil.S bundou v rukách, zakrývajúc obálku, vyšiel do tichej ulice.

- Zachovaj pokoj. - Hovoril si v duchu .

Obálka bola ako žeravý uhlík Tak rád by ju hneď otvoril. Ale opatrnosť mu to nedovolila. Miesto toho rozmýšľal, či jeho tušenie je správne. Informácie v obálke mu to mali potvrdiť, alebo vyvrátiť. Nevedel, čo by bolo lepšie. Ten problém bude musieť vyriešiť tak, či tak. Nemôže si dovoliť, aby minulosť zasiahla do jeho súčasného života, v ktorom bol jedným z vážených zamestnancov policajného riaditeľstva.

Informácie mu pomôžu rozhodnúť sa. Za pochodu takýchto myšlienok prišiel k autu. Parkoval o tri ulice ďalej, pred malým barom. A zaplatil aj parkovné. Z opatrnosti. Bar, pred ktorým parkoval nebol ničím výnimočný. V tejto časti mesta patril medzi slušné podniky a čo bolo dôležité, vždy bol preplnený ľudmi rôznych vekových kategórii. A tak, keby potreboval, môže bez zaváhania tvrdiť, že sedel v tomto bare, a ťažko by mu dokazovali opak. Nasadol a odišiel domov.

Na druhý deň vstal neskoro. Napriek tomu sa neponáhľal. Nalial si kávy, natrel chleba s maslom, zakusol doň a pomaly prežúval. Ale pôžitok z jedla sa nedostavil. Kazil ho obsah obálky, ktorý ostal pohodený na koberci vo vedľajšej miestnosti. Bolo to horšie ako čakal. Tá žena presne vedela kto je. Predstavovala veľkú hrozbu. Musí jednať a rýchlo. Bez zaváhania.

Albert, presne o siedmej ráno sadol k svojmu písaciemu stolu v kancelárii. Mal dobrú náladu a pohvizdoval si. Papierovačky mu išli od ruky. Založil posledné hlásenie k príslušnému spisu a dumal čo ďalej. Inokedy by čítal noviny a čakal na ďalšie pokyny. Ale teraz nie. Musí dodržať včerajší sľub, ktorý si dal včera. Stále však nevedel ako. V tom dostal nápad. - Kazety. To je ono! Pomôžem šéfovi s kazetami. - Zásuvka v stole bola odomknutá a tak nemal problém. Vybral kazety s číslicami od 1 po 5 . Kazetu s číslom jeden vložil do magnetofóna a sadol k počítaču. Zapol magnetofón a začal s prepisovaním. Pri štvrtej kazete zistil, že sú skoro navlas rovnaké. Stále ten istý problém mladej ženy, stále tie isté otázky inšpektora, kladené jeho pevným a hrubým hlasom.I čas návštev bol rovnaký. Menil sa len dátum, ktorý inšpektor povedal pred začiatkom každého nahrávania.

- Nudné. - Povedal polohlasne.

Zdalo sa mu zbytočné pokračovať. Ale predsa . Niečo mu hovorilo, aby neprestával. A tak unavený od nepretržitého ťukania do počítača sa rozhodol spraviť kompropis. _Vypočujem si poslednú kazetu, ktorú Maxi nahral včera a potom uvidím čo ďalej. – Hútal.

Vstal, podišiel k stolu a vybral zo zásuvky kazetu s číslom 24. Zásuvku v náhlivosti nechal pootvorenú. Ponáhľal sa. Chcel skončiť skorej ako príde Maxi. Rozhovoru, ktorý počúval nevenoval veľkú pozornosť. Páske pomaly končila, ale mal pocit, že niečo prehliadol. Oprel sa o operadlo stoličky ,na ktorej sedel a na okamih sa zamysel.

- Gombík. Malý čierny gombík. To je ono! – Radostne zvolal.

Náhlivo podišiel k pootvorenej zásuvke. Bol tam, vhodený medzi ostatnými kazetami. Nemýlil sa.

- Ale prečo?- Položil si otázku. Dobre si pamätal rozhovor, ktorý práve prepisoval. Žena si mala zobrať gombík domov a zároveň jej Maxi kázal, aby viac za ním nechodila.

Z takýchto úvah prerušilo Alberta zvonenie tefelónu.

-Ahoj. Dnes neprídem, beriem si voľno.- Hovoril Maxiho hlas v telefóne.

-A ozaj, keď chceš, zober si voľno aj ty. Nervozne dodal a položil. Albert chcel namietnuť, ale nestačil. Tefefón sa odmlčal. - Nuž čo.- Povzdychol si a pozrel na hodinky. Bolo skoro desať. Nechcelo sa mu ísť domov . Na tvári sa mu zjavila nerozhodnosť.

- Čo teraz? – Hútal. Po dlhšom premýšľaní sa rozhodol vyriešiť prípad s kazetami.

- Veď som predsa policajt .- Zašomral si Albert.

- A mohol by mi pomôc starý dobrý Gustáv z informačného.

Je mi dlžný službičku a teraz nadišiel čas, využiť to. Takto rozhodnutý, už s potmehúdskym úsmevom na tvári, sa pobral za Gustávom.

Znova a znova prebral všetko, čo Gustáv zistil.

Žena z nahrávky sa volala Veronika Brunovská. Mala tridsať a pracovala ako sekretárka v malej firme zaoberajúcej sa predajom nábytku. Dokonca sa mu podarilo zistiť aj jej adresu. Ďalšie informácie ho prekvapili.Pred desiatimi rokmi Veroniku obvinili z brutálnej vraždy staršej sestry. Našli ju zastrelenú vo vlastnom byte. Veronika tam bola tiež. Plakala a prosila sestru o odpustenie.

Policajné vyšetrovanie ukázalo, že vrahom bola práve ona. Ďalšia časť spisu obsahovala lekársku správu, na základe ktorej bola Veronika uznaná psychicky chorou a poslaná do psychiatrickej liečebne na neurčito. Z nej ju prepustili pred desiatimi mesiacmi. Šokujúcim zistením bolo meno policajta, ktorý na prípade pracoval. Maximilian Vrenov. Až dvakrát čítal hlásenie, v ktorom Vrenov popisoval postup vyšetrovania. Hlásenie bolo stručné, jasné a presné. Nepochybne prípad Veroniky odštartoval jeho kariéru.

Kedže Albert vedel, že celý deň bude sám, rozhodol sa porozprávať s Veronikou.V práci mu povedali, že je chorá. Napriek tomu sa ju rozhodol navštíviť.

Veronika vošla do spálne, rýchlo sa vyzliekla a obliekla si nové šaty. V zrkadle zazrela obraz mladej, elegantnej ženy, ktorá vyzerala na menej rokov ako jej bolo v skutočnosti.

- Si nádherná. - Zalichotila si.

Všetko mala pripravené a tak jej ostávalo iba čakať.

Albertovi prialo šťastie. Ľahko našiel dom, v ktorom bývala. Zaklopal na dvere s jej menovkou.

- Ďalej.- Ozval sa príjemný hlas.

Vošiel a ocitol sa pred ženou, ktorá naňho spýtavo pozrela veľkými zelenými očami.

- Kto ste? - Spýtala sa už chladne.

Albert si uvedomil, že by bolo neopatrné povedať kto je.

- Priateľ. Priateľ, ktorý vám chce pomôcť. – Povedal napokon.

- Potrebujem sa pozhovárať o vašej minulosti.- Pokračoval.

- O minulosti? Prečo ? A vôbec, nemám momentálne čas. Očakávam návštevu.- Vychrlila zo seba rýchlo prúd slov. Viem o vás všetko. – Dodal Albert. Všimol si síce jej rozpaky, ale rozhodol sa pokračovať.

- Potrebujem niečo vysvetliť. Nebudem vás dlho zdržiavať, ale musím s vami hovoriť o Vrenovskom.-

- Dobre. – Na počudovanie reagovala pokojne a ochotne .

Albert vycítil, že chce niečo povedať, ale nevie ako, alebo kde začať. Preto sa usmial .

V tom sa jej podarilo prekonať rozpaky a odhodlane začala rozprávať.Bol to prúd slov, ktoré nedokázal zastaviť, ktoré z nej vyletetovali samy od seba. Potom stíchla. Dlho, veľmi dlho nepovedala nič, len pozerala naňho smutným pohľadom.

- Zabil ju Maximilian Vrenov. - Povedala na jeden dych. Albert sa na ňu spýtavo pozrel. A tak pokračovala.

- Sestra sa ho bála . Odmietla jeho ponuku na sobáš a on sa jej vyhrážal. V tú noc som mala spať v jej byte . Ale ešte som nespala, keď prišiel . Bola som vo vedľajšej izbe a obaja si mysleli, že spím. Dvere ostali pootvorené, a tak som všetko videla a niečo aj počula. Nehádali sa. Rozprávali sa pokojne ale zrazu Vrenov vytiahol pištoľ a strelil. Nie raz, ale viackrát a zblízka. Mal tlmič a preto sa nebál, že výstrely zburcujú susedov. Videla som sestru padať na zem. Schmatla ho za košeľu a odtrhla mu gombík. Ja som sa strašne bála a tak som sa tvárila, že spím. Neurobila som vôbec nič. Vrenov asi hodinu odstraňoval stopy, ktoré ho mohli usvedčiť z vraždy. Gombík nenašiel. Asi si nevšimol, že ho stratil. A ja, ja som napokon zaspala. Neviem ako,ale zaspala som. Možno ma niečím omámil. Pamätám si , ako vstúpil do izby, a dlho sa na mňa pozeral. Ostatné už viete. Nik mi však neveril. Všetci ma pokladali za bláznivú schizofreničku a tak som skončila v blázinci. Vy tomu hovoríte psychiatrická liečebňa.

V tom sa otvorili dvere. Obaja pozreli tým smerom a uvideli Maxiho.

- Do čerta ! – zvolal Maxi celý poblednutý.

- Čo tu preboha robíš ? – Opýtal sa otočený k Albertovi a prudko zatvoril za sebou dvere.

- Myslím, že by ste už mali odísť! – Rozkazovačne povedala Veronika Albertovi.

- Dobre , myslím, že sme skončili. – Vstal a šokovaný zamieril k dverám. Cítil na sebe Maxiho oči, až kým nezavrel za sebou dvere.

Na ulici sa konečne spamätal. Uvedomil si svoju zbabelosť. Zbabelosť, ktorá mu nedovolila otvorene postaviť sa zoči voči svojmu šéfovi. Opýtať sa , či všetko , čo sa dozvedel je pravda. Teraz nevedel, čo robiť. Banoval, že sa do prípadu s kazetami pustil.

- Zajtra, zajtra sa pozhováram s Maxim. Rozhodol sa po dlhšej úvahe Albert.- Jeden deň hore, dole. Nič sa predsa do zajtra nezmení.- Takto ospravedľňoval svoje rozhodnutie cestou domov.

V byte Veroniky Brunovskej sa po odchode Alberta začala odohrávať dráma.

Veroniku príchod Maxiho neprekvapil. Čakala ho. To kvôli nemu sa vyparádila. Nie preto, aby sa mu zapáčila, alebo nebodaj, aby ho zviedla. Dôvod bol iný. Pomsta. Chcela ju vykonať dôstojne ako dáma. Albert vstúpil do jej hry nečakane. Vedela, že je policajtom, a aj to, že patrí do tímu Vrenovského. Nechcela mu ublížiť. Možnosť, porozprávať svoj príbeh podriadenému Vrenova, považovala za dar nebies. Dúfala len , že sled ďalších udalostí prinúti Alberta príbeh zverejniť. Takýmto spôsobom sa rozhodla vysvetliť ľuďom svoje nasledujúce konanie.

Teraz Veronika stála zoči-voči mužovi, ktorý kruto zasiahol do jej života.

- Je koniec. – Povedal Maxi a pomaly sa k nej približoval.

- Máš pravdu. Je koniec. – Zopakovala jeho slová a strelila. Nečakal to. Ešte stačil zazrieť víťazný úsmev na jej tvári a padol mŕtvy na zem.

- Pomsta bola dokonaná - .Povedala neprítomným hlasom a obrátila zbraň proti sebe. Bez jediného zaváhania strelila.

Jej dôvod žiť, sa skončil. Ostalo ticho.

Veronikin akt pomsty odštartoval zdĺhavé vyšetrovanie. Polícia zriedkakedy mala pred sebou taký vážny prípad. Albert rozpovedal celý príbeh policajtom , novinárom z tlače i z televízie. Sám sa však nevyhol vyšetrovaniu. Na Alberta to bol veľký tlak , ktorý nevydržal. Začal piť. Polícii to prišlo vhod. Mala dôvod na jeho preloženie.

Nechcela vo svojich radoch policajta, ktorý bol zapletený, do nie celkom vyjasnenej vraždy a samovraždy.

A čo sa naozaj stalo s Albertom ? Pracuje naďalej u polície, ale nie ako policajt. Keby ste sa ho opýtali čo robí, odpovedal by takto . - Som informátor prvého styku. -

Pre bežného človeka je Albert vrátnik.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
nebolo to zle,ale ten kociec by chcelo prerobit.Vyzeral tak odflaknuto...a este pravoisne chyby  
Spisovateľ/AutorBarborka Pridané dňa17. decembra 2005 20:59:06
podľa mňa to bolo dosť dobré, je pravda, že ten koniec bol trochu akoby narýchlo, taký mierne triviálny, možno málo trpezlivosti pri rozuzlení, ale inak dobré, ešte trošku pozmeniť niektoré výrazy pre konečný efekt, námet bol veľmi dobrý, spôsob písania pútavý, keď som si odmyslela, kde to čítam a zahĺbila som sa do textu, fakt ma to zaujalo.  
Spisovateľ/AutorZIZU Pridané dňa7. decembra 2005 13:32:57
Nebolo to zlé ale aj podla mna bol ten koniec trosku odfláknutý. Námet bol super ale chcelo by to trosku zapracovat na stylizacii a trosku prerobit koniec  
Spisovateľ/AutorMartin Pridané dňa15. októbra 2005 19:10:55
Neviem, neviem. Bolo to také.... no aj keď celkom fajn, ale mala si tam pravopisné chyby, ako napríklad, použila si slovo kľudne, ktoré je nespisovné, potom si opakovala slová. Koniec pôsobil nedokončene. Chcela som ti dať štyri body, ale dávam 5.  
Spisovateľ/AutorVeronika 177 Pridané dňa30. septembra 2005 20:02:21
Nina Nevska niniw
mne sa to páčilo, ten záver bol tak trošička akoby "narýchlo zbúchaný" ale dobre sa to čítalo  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa10. augusta 2005 17:40:36
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8