čo ma dokáže vytočiť part. 1

Takže, momentálne pre upokojenie sa potrebujem zostaviť malý rebríček vecí, ktoré ma dokážu maximálne vytočiť. Pohnútky, ktoré ma k tomu vedú sú v týchto chvíľach úzko späté s mojou osobnosťou, a nie až tak s mojim svetonázorom, takže sa môžu javiť ako banálne či prehnane vzťahovačné.

Samozrejme toto nemôžem poprieť, avšak podotýkam že v pokojných chvíľach a stavoch mojej mysle premýšľam aj o ďaleko vážnejších veciach.

Ešte jeden neúprimný úsmev a môžeme začať. 

Takže, poradie zostavím neskôr, teraz veci len vymenujem.

V rebríčku sa nachádza facka, ako úkon iného človeka, vykonávaný na Vašej tvári, zanechávajúc zreteľnú stopu po prstoch a dlani, spojenú s prekrvením tváre.

Toto prekrvenie má dve(možno viac, neviem, nie som odborník) príčiny. Jednou je obranná reakcia tela, na zranené miesto posiela červené krvinky, nervové zakončenia sú podráždené, atď.

Druhou príčinou je stud. Je totiž málo tak ponižujúcich fyzických útokov na človeka akým je facka. PLESK!!!

Len si to predstavte. Facku by som vymazala z medzinárodného aj intergalaktického konania človeka. Evolúcia, alebo ten/tá, ktorý/á je zodpovedný za stvorenie sveta (prosím nechápať ako náboženskú narážku, som totiž ateista) facku nikdy nemal/a vymyslieť. Je to veľmi, veľmi, veľmi (toto je vynikajúci literárny prostriedok) ponižujúce. Dostať facku. O druhoch faciek a ich rôznom pôsobení na človeka sa zmienim neskôr, možno nikdy. Potrebujem ísť ďalej.

Do rebríčka mňa vytáčajúcich vecí sa dostalo aj konanie, správanie a komentovanie situácií spôsobom, ktorý zo mňa urobí totálneho debila a nevedomca.

Pre úplnosť len podotknem, že práve táto vec z môjho rebríčka vecí, ktoré ma dokážu vytočiť, je spomínanou pohnútkou, pre ktorú toto vlastne píšem.

Nie fakt, že niečo neviem ma vytočí, lebo niečo nevedieť je samo o sebe celkom prežiteľné. Ide o spôsob vyjadrenia druhej osoby, ktorá zo mňa robí debila. Ten spôsob, tón v hlase, ktorý ma tak popudí, že som naozaj celkom blízko k neovládnutiu sa. Priebojníkmi v tomto spôsobe je viacero osôb v mojom živote, blízkych priateľov, ktorý sú ale zároveň mojou infúziou s fyziologickou tekutinou, ktorá robí kopčeky na mojom pomyslenom EKG.

Ambivalentnosť je pre mňa príznačná, skrývam za ňu neschopnosť vytvoriť si v okamihu vlastný názor.

Keď sa nahnevám, po takomto výstupe, začne mi väčšinou PO uskutočnenom rozhovore prichádzať na um 500 spôsobov, ktorými som sa mohla brániť, prípadne dostať toho druhého do podobnej situácie (samozrejme abstrahujem od faktu, že dotyčný nemusí byť rovnako precitlivený). A to ma tiež pekne vytáča, moja neschopnosť reakcie. Ale učím sa.

Ďalšou vecou je samozrejme NESPRAVODLIVOSŤ. A to vo viacerých rovinách.

Najviac sa ma však dotýka nespravodlivosť vykonávaná na mne, čo sa väčšinou odohráva v mojom súkromnou živote, konkrétne v mojej rodine, teda sa o tom nebudem zmieňovať, pretože som polouzavretý človek.

Ešte do vecí, ktoré ma vytáčajú, zaradím nemožnosť spoľahnúť sa na niekoho, rasové útoky v opačnom garde, konanie človeka založené na BEZDÔVODNEJ viere v správnosť jeho konania, prehnané sebavedomie, taktiež BEZDÔVODNÉ, a ešte zopár vecí, ktoré ma napadnú v danej chvíli, prípadne veci, ktoré budú v tom momente popudom pre písanie pokračovania. Ale to len tak na okraj, lebo to ani nechcem zaradiť do rebríčka, možno sa to dostane na istú pozíciu v part. 2, ak vôbec part. 2 vznikne.

Takže, už som sa trochu ukľudnila, takže uvediem rebríček vecí, ktoré ma dokážu vytočiť.

1. Keď zo mňa niekto urobí debila
2. Facka
3. Keď zo mňa niekto urobí debila
4. Nespravodlivosť
5. Keď zo mňa niekto urobí debila

Riadkovanie 1,5 naučené zo všetkých seminárnych, semestrálnych a iných prác spôsobilo, že končím druhú stranu a za tretiu moje rozčuľovanie naozaj nestojí.