Láska nedovolí padnúť na kolená

Krásne chvíle raz pominú, šťastie dlho netrvá.
Nie neverím, keď som s tebou lietam.
Neprajníci straťte sa, ja nezostanem sama, už nie
Láska nedovolí padnúť na kolená
Ty si moje šťastie, môj život, sen, ktorý sa stal skutočnosťou
Tvoje ruky, objatie, bozky, nežné vyznania -
to je to, čo cítiť chcem.
Navždy.

Čo znamenajú tieto slová?
Predsa nie sú také, aké som túžila počúvať.
Prečo to robíš?
Prečo lámeš moje srdce?
Nechoď! Prikazujem ti to, žiadam! Nie, ja prosím. Na kolenách.
Potrebujem ťa, už nechcem, nemôžem byť sama, bez teba.
Láska nedovolí padnúť na kolená.
Skutočne -
padla som oveľa nižšie.

Smútok, žiaľ, slzy - s tým sa dá žiť
na to som si zvykla,
ale, čo to prázdno, ktoré po tebe zostalo,
prázdno, ktoré zahaľuje srdce,
nenásytné prázdno, ktoré zožiera dušu.

Koľko času ubehlo? Je to rok, mesiac, týždeň?
Na srdci ďalšia jazva,
jazva, s ktorou sa musíš naučiť žiť.
Bola som slepá, bola som hlúpa.
Kam sa vytratila hrdosť a úcta k samej sebe?!
Bola to láska alebo len závislosť?

Tvoja tvár, oči, ústa.
Čoraz viac blednú a pomaly sa vytrácajú z mojej mysle.
Pýtam sa, čo ma tak pútalo na tvojich perách. Lipla som na tvojich slovách a prečo?
Veď nikdy som od teba nepočula, to po čom som tak túžila.
Prosté - ľúbim ťa.

Bol to okamih, krátka a zároveň krásna chvíľka.
Šťastie si sadlo aj na mňa -
omylom.

Musíš byť silná. Myslíš si, že si jediná.
Ale ja už nechcem, nechcem byť silná.
Ale čo tým dokážem?
Opäť si teda nasadím masku a budem to zas ja -
usmievavá, hoci chcem plakať.
Prispôsob sa! Život ide ďalej, nepočká ani nezastaví.

Neprajníci mali pravdu, zostala som sama.