nádej lásky časť 1-6

Spisovateľ/ka: SašaA | Vložené dňa: 18. mája 2007
http://citanie.madness.sk/view-5511.php

Nádej lásky

1. časť

Bolo krásne slnečné popoludnie, ale Jasmin nemala vôbec dobrú náladu. Rozhodla sa, že pôjde za svojím otcom a konečne si s ním vybaví nejaké záležitosti. Rozčúlená vtrhla bez zaklopania do jeho kancelárie v jeho reklamnej agentúre „Arciniegas“ a skríkla:

„ Otec! Musíme sa porozprávať!“ Jej otec Juan sa nenechal vyviesť z rovnováhy a pokojne sa opýtal:

„ O čo ide, Jasmin? “ opýtal sa Juan svojej dcéry, ktorá zdedila štíhlu postavu a peknú tvár po matke.

„Už mám všetkého dosť!“ zvrieskla Jasmin.

„Všetkého? Čoho všetkého?“ opýtal sa Juan, ktorý nechápal o čom hovorí.

„Celej našej rodiny, týchto tvojich nelegálnych obchodov.“

„Jasmin, dcérka, nepleť sa do mojich vecí,“ pokojne odpovedal Juan.

„Prečo? Preto že si obyčajný kriminálnik?“

Juan mlčky sedel a tým ešte viac Jasmin rozčúlil. Jej inak pekné hnedé oči sa zúžili a takmer z nich sršali iskry. Vykríkla:

„ Mlčíš, lebo je to pravda!“

„Jasmin, kto ti nahovoril takéto nezmysly?!“ skríkol Juan, ktorému už došla trpezlivosť.

„Nikto mi nemusel nič hovoriť. Všímam si. Prečo napríklad musí toľko ľudí strážiť našu haciendu?!“

„Veď vieš. Eduardo Rivadeneira mi prisahal pomstu.“

„A čo si mu urobil? Musí mať na to nejaký dôvod!“

„To je veľmi starý a zložitý príbeh, ktorý začali ešte moji starí rodičia“

„Ach otec, už mám toho akurát dosť! Stále hovoríš v hádankách!“ povedala Jasmin nahnevane, tresla dverami, do ktorých si takmer privrela svoje dlhé hnedé vlasy, ktoré najradšej nosila voľné a ktoré jej siahali až po pás, a odišla. Na chodbe vrazila do svojho strýka Sebastiana.

Sebastian , ktorý bol úplne odlišný ako jeho brat, sa nikdy neoženil, žil na haciende spolu so svojím bratom a jeho deťmi, Jasmin a starším Pablom, ktorí sa z haciendy odsťahoval pred pár rokmi a žil sám vo svojom byte. Juan vychovával svoje deti sám, pretože jeho manželka zomrela krátko po tom ako sa Jasmin narodila.

„Jasmin, čo sa stalo? Zase si sa pohádala s otcom?“ opýtal sa Sebastian prekvapene.

„Áno, ako vždy. Chcela som vedieť viac o jeho obchodoch. To je všetko.“

„Ja s tým našťastie nemám nič spoločné, ale myslím si, že nie sú celkom legálne.“

„Aj ja si to myslím, ale otec to popiera a preto sme sa pohádali.“

„ Nemala by si sa do toho pliesť, je to nebezpečné a teba sa to netýka“ povedal Sebastian ustarostene.

„Ako že sa ma to netýka! Je to predsa môj otec! Aj ty si na jeho strane, vidieť, že ste bratia!“

nahnevala sa Jazmin na strýka a odišla. Rozhodla sa navštíviť svoju priateľku Andreu, s ktorou sa dlho priatelila, aj keď sa to ich otcom nepáčilo, lebo vlastnili konkurenčné agentúry a boli teda obchodnými rivalmi. Zdržala sa u nej niekoľko hodín.

Keď sa popoludní vracala domov od svojej priateľky, na ulici ju zastavil José Antonio. José Antonio pracoval v agentúre jej otca a bol do Jazmin zamilovaný. Bol to celkom pekný mladý muž s modrými očami, nevýrazným nosom a športovou postavou. Jej otec by bol rád, keby sa zaňho vydala.

„Jasmin , počkaj.“ Zadržal ju José Antonio.

„Nemám čas, veľmi sa ponáhľam,“ povedala Jasmin, ktorá sa s ním vôbec nechcela rozprávať.

„Iba chcem vedieť, či si sa už rozhodla.“

Pred pár dňami vyznal José Antonio Jazmin lásku a požiadal ju o ruku. Jazmin vôbec nemala oňho záujem a nechcela ani počuť o tom že by sa mala za neho vydať.

„Nie,“ odsekla Jasmin.

„Nie, že si sa ešte nerozhodla, alebo odpoveď je nie?“ nechápal José Antonio.

„Nevydám sa za teba, José Antonio!“ rázne odpovedala opäť nahnevaná Jazmin.

„Prečo nie, máš niekoho iného?“

„Nemám iného, ale aj tak sa nechcem za teba vydať, lebo ťa neľúbim!“ povedala a nechala ho tam stáť a išla domov.

Luis Miguel sa zajtra žení s dcérou Eduarda Rivadeneiru, nepriateľa Juana Arciniegasa. Luis Miguel má s Juanom tiež nevybavené účty. So svojím priateľom a zároveň kolegom Fernandom zapíja v bare svoju slobodu. Fernando nie je spokojný s výberom svojho priateľa, lebo Sofia, snúbenica Luisa Miguela, je od neho oveľa staršia.

„Určite sa chceš oženiť s tou starou korytnačkou?“ znechutene sa opýtal Fernando.

„Áno! Som si istý!“ odsekol Luis Miguel nahnevane.

„Ale veď je od teba o dvadsať rokov staršia.“

„Ľúbim ju a na veku nezáleží,“ nahnevaný Luis Miguel tresol pohár na stôl a odišiel. Cestou spomínal ako sa so Sofiou zoznámil pred pár mesiacmi na policajnej stanici, kde pracuje, keď Sofia prišla nahlásiť krádež kabelky. Luis Miguel mal od prvej chvíle pocit, že túto ženu už dlho pozná a túžil stretnúť sa s ňou. Sofia tiež nebola napriek svojmu veku proti. Proti boli jedine Fernando a Sofiin otec. Dokonca ani Franco, ktorý sa o Luisa Miguela staral po tragickej smrti jeho rodičov, nepovedal ani jedno slovko proti ich vzťahu. Zajtra sa má splniť ich túžba zosobášiť sa a žiť spoločným životom.

Eduardo bol už starší muž, ktorý mal dve dcéry, staršiu Sofiu a o viac rokov mladšiu Eugeniu. Sofia sa mala práve vydávať za Luisa Miguela. Eguenia pred rokmi odišla z Mexika a žila v Európe.

Eduardo sa ešte naposledy pokúšal dohovoriť svojej dcére Sofii, aby sa nevydávala za Luisa Miguela. Zdal sa mu pre Sofiu príliš mladý a nezrelý. Aj keď mu bol sympatický, bál sa, že manželstvo dlho nevydrží, a že Luis Miguel opustí Sofiu kvôli žene v jeho veku a že Sofia bude opäť nešťastná, ako pred rokmi z nešťastnej lásky k Juanovi Arciniegasovi, s ktorým mala aj dcéru, ktorá však hneď po narodení zomrela. Juan bol vtedy ženatý a mal s manželkou syna, ktorého nechcel pre Sofiu opustiť.

„Naozaj sa chceš vydať za toho sopliaka Arizzu?“ pýta sa Eduardo Sofíe.

„Áno, chcem. Ľúbi ma a ja jeho,“ pokojne odpovie Sofía.

„Ale veď má len dvadsaťsedem rokov a môže ťa čoskoro opustiť kvôli mladšej.“

„On by mi to neurobil. A vôbec mu nezáleží na mojom veku,“ bránila Sofía svojho nastávajúceho.

„Zabijem ho, ak ti ublíži!“

„To nebude potrebné,“ zasmeje sa Sofía celá šťastná, otcove reči jej náladu nepokazili.

„Bola by som rada, keby nechal svoju nebezpečnú prácu. Mohol by pracovať s tebou v „Riveradeneire“. Doložila Sofia už vážne.

„ Už som o tom uvažoval, ale pochybujem, že by súhlasil. A možno by to ani nezvládol, je to predsa len policajt a vieš čo sa o policajtoch hovorí,“ zasmial sa Eduardo.

„Luis Miguel nie je ako ostatní policajti,“ bránila ho Sofia.

„Nemôžem sa dočkať, kedy už budem jeho manželkou .“

„Vyzerá to tak, že si doňho zbláznená ako pred rokmi do Juana Arciniegasa,“ odpovedal jej Eduardo.

„Možno áno, ale na Juana som už dávno zabudla, veď to bolo pred dvadsiatimi piatimi rokmi.“

Vtedy sa vo dverách objavil Luis Miguel, veľmi pekný mladý muž, ktorý hneď upútal každého pozornosť hustými čiernymi fúzmi. Šťastná Sofía sa k nemu rozbehla:

„ Miláčik, čo tu robíš tak skoro? Myslela som, že budete s Fernandom oslavovať do rána.“

„Pohádal som sa s ním,“ oznámil zničene Luis Miguel.

„Prečo si sa pohádal s Fernandom?“ pýtala sa Sofía.

„Lebo mal sprosté reči. Chcel ma presvedčiť, aby som sa s tebou neoženil.“

„Vybavím si to s ním, keď ho stretnem,“ podráždene povedala Sofia.

„Zabudni na to Sofía, on to nemyslel zle, iba sa vo mne zmýlil,“ upokojoval ju Luis Miguel.

„Dobre teda, ale nech s tým už nezačína.“

„Ak začne, vybavím si to s ním sám a to už ručne stručne. Lebo nikomu nedovolím hovoriť zle o svojej manželke.“

Eduardo sa rozhodol zatelefonovať Juanovi, lebo chcel s ním uzavrieť prímerie. Vedel, že priatelia aj tak nikdy nebudú, ale už ho unavovalo robiť si s ním prieky.

„ Už mám dosť tohto všetkého, mohli by sme konečne uzavrieť mier,“ povedal Eduardo Juanovi.

Eduardo vôbec nevyzeral na svoj vek. Vôbec nešedivel, jeho vlasy boli tmavé ako za mlada, aj brada aj fúzy. Kondíciu si udržoval golfom. Okrem toho rád hral šach, preto bol stále bystrý.

„Nie, to nikdy! Zaplatíš mi za to, že si ma odlúčil od Sofíe!“ rázne odmietol Juan.

„Ona sama s tebou skončila, keď pochopila, čo si zač.“

„Ľúbil som ju a chcel som sa kvôli nej rozviesť, keď som zistil, že čaká so mnou dieťa.“

„Bolo to už poriadne dávno, zabudnime na to, Juan.“

„ Nikdy nezabudnem na to, že si zabil moju dcéru!“

„Ako si to môžeš myslieť! Na rozdiel od teba, ja nie som vrah!“ odpovedal Eduardo, ktorého nahnevalo, že ho Juan obviňuje zo smrti svojej vnučky.

„Možno nie si, ale vysvetli mi teda, ako je možné, že moja dcéra tak náhle umrela, keď sa narodila úplne zdravá?“ neprestal ho podpichovať Juan.

„O tom nič neviem, mal si sa na to opýtať lekárov,“ povedal Eduardo a poriadne nahnevaný zložil slúchadlo.

Juan sa spokojne usmieval, potešilo ho ako Eduarda nahneval, myslel si:

„ Ty hlupák, nikdy sa nedozvieš pravdu.“

V dobrej nálade vyšiel na chodbu, že pôjde do práce. Na chodbe stretol Jazmin, ona prešla okolo neho bez pozdravu.

„Čo je s tebou, Jazmin?“ prihovoril sa jej Juan.

„Nič!“ odsekla Jazmin.

„Stále sa hneváš za ten včerajšok?“ neuspokojil sa s odpoveďou Juan.

„Prečo by som sa mala. Aj tak mi nikdy nepovieš pravdu.“

„O akej pravde to stále hovoríš?“

„Pravde o tvojej práci.“

„ Tak už s tým prestaň a staraj sa o svoje veci!“ povedal Juan už nahnevaný.

„Nechcem sa zase hádať!“ povedala Jazmin a otočila sa na odchod.

„Radšej mi povedz, ako pokračuješ s José Antoniom. Kedy bude svadba?“

„Ja si toho debila nikdy nezoberiem!“

„Jazmin, čo to hovoríš? Veď mi predsa povedal, že ťa požiadal o ruku,“ čudoval sa Juan.

„Ale ja som ho odmietla. Zaňho sa nikdy nevydám.“

„ Prečo nie? Veď on je pre teba ten najlepší muž!“ nechápal Juan.

„ To viem hádam najlepšie ja!“

„ Prečo ho stále odmietaš? Povedz mi pravdu! Máš iného?“

„ Prečo si každý myslí, že mám iného?“

„Ako to, že každý?“

„ Opýtal sa ma na to aj José Antonio,“ a netrpezlivo dodala: „ a prečo sa musíme každý deň hádať?“

„Preto, že ty stále začínaš. Len čo vylezieš ráno z postele, už si nahnevaná. Preto by si sa mala čo najskôr vydať.“

„Aby si mal odo mňa pokoj? Keď chceš mať pokoj, tak ho maj! Odchádzam!“ tresla Jazmin dverami a odišla. Bola rozhodnutá navštíviť svojho brata Pabla a porozprávať sa s ním o ich otcovi. Zazvonila pri jeho dverách.

„ Jasmin, čo tu robíš? Stalo sa niečo?“ opýtal sa jej Pablo keď otvoril dvere. Bol prekvapený, pretože za ním často nechodievala a vtedy ešte viac pripomínal žabu. Jazmin ho v detstve nazývala Žabiak. Inak to bol sympatický a rozumný mladý muž.

„Nič dôležité, iba som sa zase pohádala s otcom,“ sťažovala sa Jazmin.

„ Tento krát prečo?“

„ Povedala som mu, že sa nevydám za José Antonia.“

„ Ešte stále ho to neprešlo?“

„ Hádame sa aj kvôli jeho práci. Ty o tom niečo vieš?“

„Čo také by som mal vedieť?“

„Myslím, že jeho obchody nie sú legálne.“

„Tiež si to myslím, ale nikomu som o tom nehovoril.“

„Preto si odišiel z domu?“ čudovala sa Jasmin.

„Áno, nechcel som bývať so zločincom. A je mi ľúto, že ty si tam s ním sama.“

„ Aj ja by som najradšej odišla, ale nemám kam,“ povzdychla si Jazmin.

Pri raňajkách v deň svadby sa Sofia rozprávala so svojim nastávajúcim:

„Vieš, že moja dcéra by bola teraz v tvojom veku?“

„Viem, ale nikdy si mi nepovedala, kto bol jej otec.“

„Bol to Juan Arciniegas.“

„Čo?! Ten zločinec?!“ Luisovi Miguelovi skoro od prekvapenia zabehlo.

„Vtedy som nevedela, čo je to za človeka,“ vysvetľovala mu Sofia.

„ Radšej na to zabudnime,“ navrhol Luis Miguel, ktorému nebolo príjemné o tom hovoriť.

„ Nemôžem zabudnúť. Keby moja dcéra žila, možno by si sa zamiloval do nej,“ neprestávala Sofia.

„Na to ani nemysli. Ľúbim predsa iba teba,“ uzavrel rozhovor Luis Miguel, rozlúčil sa so Sofiou a išiel sa pripraviť na sobáš.

Popoludní bol na haciende sobáš Sofíe a Luisa Miguela. Prišlo mnoho pozvaných hostí a aj Eugenia, o dvadsať rokov mladšia sestra Sofíe, o ktorej pochybovali, že na svadbu príde, lebo si so Sofiou nerozumela a ani neudržovala žiadne styky so svojou sestrou a otcom, ktorí ani nevedeli, ako v Európe žije.

„Eugenia, ty si predsa len prišla?! Už som myslela, že neprídeš!“ privítala je natešená Sofía.

„Jasné že som prišla, nemohla som si predsa nechať ujsť takéto predstavenie,“ povedala Eugénia a ironicky dodala:

„ Mala by si dávať pozor na svojho manžela.“

„ O čom to hovoríš?“ nechápala Sofia.

„ O tom, že by mohol byť tvojím synom a určite si nájde mladšiu a nechá ťa,“ s očividným potešením ju sestra ďalej podpichovala.

„ To hovoríš iba preto, že ho nepoznáš,“ bránila Sofia svojho manžela, ktorý k nim práve došiel.

„ Eugenia, toto je môj manžel, Luis Miguel,“ predstavila Sofía manžela svojej sestre.

„Toto je tvoja sestra?“ opýtal sa prekvapený Luis Miguel. „ Nečakal som, že bude taká mladá.“

„Nemám na vás náladu,“ povedala znechutená Eugenia a odišla.

„Môj drahý, nič si z toho nerob, naša Eugénia je takáto,“ ospravedlňovala sestru Sofia.

„Prepáč mi, láska, idem pozdraviť Fernanda,“ povedal Luis Miguel manželke, keď uvidel prichádzať svojho kolegu, ktorý sa kvôli pracovným povinnostiam nezúčastnil sobáša.

„ Nebuď dlho.“

„Nebudem, hneď som späť.“

Cestou za Fernandom ho zastavila Eugénia, ktorej nešlo do hlavy, prečo si taký mladý muž zobral za manželku jej staršiu sestru:

„Niečo mi vysvetli, Luis Miguel!“

„Prečo ti mám ja niečo vysvetľovať?“ čudoval sa Luis Miguel.

„ Nechápem, prečo si sa oženil s mojou starou sestrou.“

„ Preto že ju ľúbim,“ presvedčivo odpovedal Luis Miguel.

„Také rozprávky si nechaj pre ňu. Ona ti aj uverí. To sa na ňu podobá. Viem, že ti ide iba o peniaze,“ neveriaco a posmešne hovorila Eugénia.

„ Ty asi nevieš, kto som. Ja vôbec nepotrebujem jej peniaze!“ trochu podráždene odpovedal Luis Miguel.

„ Si len obyčajný policajtík! A poriadne namyslený!“ zvyšovala hlas aj Eugénia.

„ Ty vôbec nič nevieš. Vieš vôbec, kto bol môj otec?“

„ Určite nejaký úbožiak.“

„ Prečo sa ja s tebou vlastne bavím,“ povedal znechutený Luis Miguel a odišiel za Fernandom, ktorý to už mal tiež namierené k nemu.

Podvečer sa Sofía a Luis Miguel sa rozlúčili so svojimi príbuznými a priateľmi a odišli autom na svadobnú cestu. Krátko potom vrazilo do ich auta iné auto.

2.časť

Jazmin sa vrátila z návštevy u brata domov. Nervózny otec na ňu čakal a skríkol:

„ Kde si bola? Bola si s mužom s ktorým chodíš?“

„ Áno, bola som s mužom, ale nechodím s ním!“ ironicky povedal Jazmin.

„ Bola som u Pabla. A prečo ma toľko kontroluješ?“

„ Kontrolujem ťa, lebo sa o teba bojím,“ už pokojnejšie povedal Juan.

„A čoho sa bojíš? Čo by sa mi podľa teba malo stať?“ Jazmin bola stále nahnevaná.

„ Čo ja viem? Po svete chodí veľa bláznov....“ vyhováral sa otec.

„ Čo mi tým chceš naznačiť?“ netrpezlivo sa opýtala Jazmin a chcela už odísť.

„ Ale nič. Zabudni na to.“ povedal a odišiel.

„ Nemôžem už vydržať toto ovzdušie v našom dome. Idem sa niekam prejsť,“ povedala Jazmin Sebastianovi, ktorý práve vyšiel z pracovne.

„ A kam?“

„ Neviem, asi pôjdem na pobrežie,“ a ironicky doložila:

„ Ak sa bude otec pýtať, povedz mu to, aby sa o mňa nebál.“

„ Juan niekam odišiel,“ povedal Sebastian a len tak akoby pre seba dodal:

„ On nikdy nepovie kam ide.“

V rozbitom aute na kraji cesty Luis Miguel otvoril oči. Vedľa seba uvidel Sofíu, ktorá sa nehýbala. Pochopil, že mali haváriu. Snažil sa Sofíu prebrať, ale neúspešne. S plačom vybehol z auta volať pomoc.

Lekár povedal Luisovi Miguelovi, že Sofíi sa už pomôcť nedá, že bola na mieste mŕtva. Zúfalý Luis Miguel odišiel, ani sám nevedel kam. Vôbec nevnímal svoje okolie, utápal sa vo svojom žiali za milovanou Sofíou, nemohol uveriť že je mŕtva. Stále dúfal, že sa zobudí a všetko bude iba zlý sen. Prechádzal sa po pobreží, zrazu zarazený zastal. Nevedel, či to , čo prežil bola skutočnosť, alebo od žiaľu úplne zošalel. Videl pred sebou Sofiu, jej vysokú štíhlu postavu, dlhé tmavé vlasy, v tme jej nevidel do tváre, ale bola to chôdza jeho drahej Sofie. Prišiel bližšie a opýtal sa:

„ Sofía, si to ty?“

Neskôr polícia informovala Eduarda o nehode. Eduardo bol zúfalý zo smrti Sofíe, trápilo ho aj to, že Luis Miguel zmizol a nikto nevedel čo je s ním. Eugenia mala však zo smrti svojej sestry radosť.

„Naozaj ťa netrápi, čo sa stalo tvojej sestre? Ako môžeš byť taká chladná?“ pýtal sa nešťastný Eduardo Eugenie.

„Prečo by ma to malo trápiť? Nemala som ju vôbec rada. A čo je s Luisom Miguelom?“ chladne odpovedala Eugénia.

„To nevieme. Z miesta nehody odišiel a odvtedy ho nikto nevidel.“

Vošiel Franco, ktorý sa staral o Luisa Miguela od jeho piatich rokov. Tým plnil posledné želanie Jorgeho Luisa, otca Luisa Miguela, ktorý mu bol priateľom.

„ Čo je s Luisom Miguelom?“ opýtal sa.

„ Nič o ňom nevieme, doteraz sa nám neozval,“ povedal zúfalý Eduardo.

„ Musím ho ísť hľadať. Čo ak je zranený a potrebuje pomoc,“ odchádzal Franco, ktorý nedokázal nečinne čakať, keď vedel , že Luisovi Miguelovi môže hroziť nebezpečenstvo.

„ Dúfam, že je v poriadku. Daj mi vedieť, keď ho nájdeš,“ odprevadil ho Eduardo.

„ Nemôžem sa pozerať ako oplakávate Sofíu. Idem sa niekde zabaviť,“ povedala Eugénia Eduardovi, keď Franco odišiel.

„ Ako môžete byť vy dve sestry. Ste úplne odlišné,“ vyčítavo jej povedal otec.

„Prečo som vlastne prišla na jej svadbu. Mala som radšej zostať v Európe. Takto musím ísť aj na pohreb. Cintorín je posledné miesto, kde chcem ísť.“

„ Tebe je naozaj jedno čo sa stalo? Si až taká bezcitná? Ber ohľad aspoň na mňa. Nezväčšuj mi teraz môj žiaľ,“ nevydržal Eduardo s nervami a rozkričal sa.

„ Brať na teba ohľad? A prečo? Ty si na mňa predsa stále kašľal. Pre teba existovala len Sofía!“ rozčúlila sa aj Eugenia a odišla, pričom si neodpustila tresnúť dverami, až jej úbohého otca myklo.

„ To vôbec nie je pravda!“ kričal za ňou Eduardo. Vtedy vošla Lucrecia:

„ Môj úbohý Eduardo. Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo Sofíi,“ utešovala ho.

Onedlho prišiel na haciendu Fernando, ktorý sa v práci dopočul o nehode Luisa Miguela. Chcel vedieť, čo je nové.

„ Ešte stále o ňom nič nevieme. Už mám oňho strach,“ povedal mu Eduardo.

„ Ak sa nenájde do rána, zajtra ho začneme hľadať.“

„ Franco ho už hľadá, ale zatiaľ sa neozval.“

Eugenia išla so svojou priateľkou Valentínou do kasína. Majiteľom tohto kasína bol Juan ako vedľajší zdroj príjmu. Práve tam v ten večer prišiel aj on a pri barovom pulte sa s nimi zoznámil. Keď sa Eugénia predstavila ako Rivadeneirová, prekvapil sa:

„ Hádam len nie si príbuzná Eduarda Rivadeneiru?“

„ Som jeho dcéra. Poznáš môjho otca?“ zaujímala sa Eugénia.

„ Poznám, ale nevychádzame spolu dobre. Ja som totiž Arciniegas.“

„Ahá. Spomínam si. Ak sa nemýlim, môj otec ťa priam nenávidí,“ potešila sa.

„ Potom je to obojstranné,“ doložil Juan a odpil si z pohára.

„Vieš Juan, aj ja otca nenávidím,“ povedala po chvíli Eugenia

„Čože? Ako také niečo môžeš povedať. Je to predsa tvoj otec,“ povedal Juan, ktorý bol zjavne prekvapení, lebo si nevedel predstaviť, že by ho jeho vlastné deti nenávideli.

„Áno, je to môj otec, ale nikdy sa tak nesprával, vždy ma ignoroval a staral sa iba o Sofíu a to

sa nezmení ani teraz, keď je Sofía mŕtva.“

„Čože? Ako si to myslela?“ opýtal sa Juan, ktorý bol úplne šokovaný, keď počul, že Sofia je mŕtva.

„Áno. Hádam vieš, že Sofía sa vydala a keď išla s manželom na svadobnú cestu, havarovali.“

„To som naozaj nevedel. Už roky nemám o Sofíi žiadne správy,“ zamyslel sa Juan a po chvíli dodal:

„Zdá sa, že ťa jej smrť veľmi netrápi.“

„Povedala som ti, že nenávidím celú moju rodinu a preto si myslím, že si budeme rozumieť.“

„Ako to myslíš, Eugenia?“ nechápal Juan.

„Celé roky, čo som bola v Európe, som rozmýšľala, ako sa otcovi pomstiť. A myslím si, že ty by si mi mohol pomôcť zničiť ho,“ chladne povedala Eugénia.

„Prečo si myslíš, že by som toho bol schopný?“

„Veľa som o tebe počula, viem aj to, čo si urobil Sofíi, takže pri mne sa nemusíš hrať na čestného.“

„Dobre teda,“ súhlasil nakoniec Juan, „myslím, že môžeme spolupracovať. Pomôže mi, keď budem mať spojenca v Riveradeneire.“

Vtedy sa vrátila Valentína od rulety a prerušila ich sprisahanecký rozhovor.

3.časť

„Čo si sa zbláznil?“ opýtala sa prekvapená Jazmin Luisa Miguela, myslela si, že je opitý alebo duševne chorý.

„Prepáč. S niekým som si ťa pomýlil,“ ospravedlnil sa jej Luis Miguel.

„Prečo sa tu prechádzaš takto v noci?“ nadviazala rozhovor Jazmin.

„Neviem. Prechádzam sa tu už celé hodiny. A čo ty?“

„Potrebovala som na chvíľu vypadnúť z domu. Ako to, že nevieš, prečo sa tu celé hodiny prechádzaš?“ čudovala sa Jazmin a už nepochybovala, že je to šialenec a rozmýšľala, ako sa ho bez rizika zbaví.

„Koho ti pripomínam?“ opýtala sa ho.

„Moju manželku Sofíu. Zdalo sa mi že vidím ju.“

„A prečo nie si s ňou?“ pokračovala Jazmin , ako keby ju to zaujímalo.

„Rád by som bol, ale Sofía mi dnes zomrela,“ povedal Luis Miguel nešťastne.

„To ma naozaj mrzí,“ povedala Jazmin súcitne, prišlo jej ho ľúto, myslela si že je takýto kvôli strate svojej milovanej manželky.

„Už by som mal ísť, ale nemôžem odísť len tak,“ prišiel k nej a pobozkal ju. Jazmin sa odtiahla:

„Čo to robíš. Vôbec sa nepoznáme a ani neviem tvoje meno,“ rozčúlila sa Jazmin.

„Prepáč,“ zarazil sa Luis Miguel. „ Neviem, prečo som to urobil.“

„Som Luis Miguel a ty?“

„Jazmin.“

„Jazmin. To je pekné meno.“

„Áno, pekné. Myslím, že by som už mala ísť, je neskoro,“ zberala sa Jazmin na odchod.

„Chcel by som sa s tebou ešte stretnúť,“ povedal Luis Miguel smutne.

„Chodím na pobrežie skoro každý večer. Možno sa tu ešte niekedy stretneme,“ povedala Jazmin a odišla. Luis Miguel sa za ňou pozeral a rozmýšľať o tom, čo sa stalo. Musel sa zblázniť. Nikdy sa takto nesprával. Ale predsa, to, ako sa Jazmin podobá na Sofíu, je neuveriteľné. Jediný rozdiel bol vek, Jazmin bola od Sofíe oveľa mladšia a možno mladšia aj od neho. Vôbec sa mu nechcelo vrátiť na haciendu, ale spomenul si na Eduarda, on sa určite cíti rovnako ako on. A odišiel pomaly cestou, ktorou odišla Jazmin.

Keď Eugenia prišla domov, Eduardo sa k nej správal veľmi hrubo.

„Čo tu robíš, Eugenia? Už nemáš nič lepšie v pláne?“

„Nie. Už som si vybavila všetko, čo som potrebovala. Luis Miguel a už ozval?“ tak isto hrubo odpovedala Eugénia.

„Nie. Franco a Fernando ho išli hľadať. Prečo sa tak zaujímaš o Luisa Miguela?“

„Len tak.“

V tej chvíli vošiel zničený Luis Miguel.

„Už ma nemusíte hľadať. Už som tu,“ s námahou povedal

„Luis Miguel! Čo sa ti stalo? Kde si bol celý ten čas?“ spýtala sa ho Eugenia.

„Ani neviem,“ vzdychol Luis Miguel.

„ Všetko sa stalo tak rýchlo. A potom som sa celé hodiny prechádzal po meste a po pobreží a rozmýšľal som.“

„Je mi to veľmi ľúto, Luis Miguel. Musí to byť pre teba veľká strata,“ s predstieraným súcitom povedala Eugénia.

„Prečo si teraz ku mne taká milá, Eugénia?“ prekvapil sa Luis Miguel.

„ Keď sme sa stretli na svadbe, správala si sa úplne inak. Myslela si, že chcem len Sofíine peniaze.“

„Vtedy som nevedela, kto si, a veľmi zle som ťa odhadla. Už viem, že si Sofíu veľmi miloval,“ ospravedlňovala sa Eugénia.

„Ale čo má znamenať táto zmena? Ty si predsa vždy taká chladná a Sofíu si nikdy nemala rada,“ opýtal sa nahnevane Eduardo.

„Áno, nemala som ju rada, ale to neznamená, že budem Luisa Miguela nenávidieť,“ pokrytecky odpovedala Eugénia.

„Dobre, tak už ste videli, že som v poriadku, tak môžem ísť,“ povedal Luis Miguel po niekoľkých minútach a odchádzal.

„Kam ideš Luis Miguel?“ opýtala sa ho Eugénia.

„Niekam, kde sa budem môcť poriadne opiť, aby som na všetko zabudol,“ odvrkol Luis Miguel a odišiel

„Kam išiel Luis Miguel?“ opýtala sa Lucrecia, ktorá práve vošla

„Povedal, že sa ide opiť. Radšej idem za ním, aby sa mu niečo nestalo,“ odpovedala jej Eugénia a odišla.

Luis Miguel sedel pri barovom pulte a pil jeden pohárik za druhým. Bar bol v ten večer plný. Veľa ľudí tam chcelo zabudnúť, tak ako on, na svoje starosti. Odkedy odišiel z haciendy, Eugénia ho sledovala. Keď už bol totálne opitý, prišla k nemu.

„Ešte nemáš dosť?“ spýtala sa Eugenia a sadla si vedľa neho.

„Eugenia?!“ opýtal sa prekvapene a z jeho hlasu bolo jasné, že toho už veľa vypil.

„Čo tu dočerta robíš?!“

„Prišla som ti robiť spoločnosť,“ milo odpovedala.

„Nemám záujem o tvoju spoločnosť. Chcem byť sám,“ rázne ju odmietol Luis Miguel.

„Aspoň ťa odveziem domov. V takomto stave nemôžeš šoférovať.“

„Ja ešte neodchádzam a nepotrebujem tvoju pomoc, daj mi pokoj,“ drzo odpovedal Luis Miguel.

„Prečo si ku mne takýto. Nič som ti neurobila, chcem tu ostať s tebou, si predsa môj švagor,“ nedala sa odbiť Eugénia.

„Nie, mi si nie sme nič. Ak tu chceš ostať, je mi to jedno, ja odchádzam. Dúfam, že sa dobre zabavíš,“ povedal Luis Miguel a tackavo odišiel. Eugenia však mala svoje plány. Musí získať Luisa Miguela a urobí čokoľvek, aby dosiahla svoj cieľ.

Luis Miguel si zobral taxík a nechal sa odviesť na haciendu, ledva sa dotiahol do svojej izby a oblečený sa zvalil na posteľ. Takto spal až do rána, kým za ním neprišla Eugénia a nezobudila ho.

„Ako si sa vyspal?“ opýtala sa ho.

„Ako? Veľmi zle. Chýba mi Sofía, takmer vôbec som nespal,“ odpovedal jej Luis Miguel rozospato, celý strapatý a zapáchajúci.

„Mal by si na Sofíu zabudnúť!“

„Neviem, či to niekedy dokážem.“

„Určite áno. Ja ti pomôžem.“

„Nie Eugénia, mne nikto nemôže pomôcť a ty už vôbec nie,“ ľutoval sa .

„ Povedz mi, čo sa včera večer stalo, pamätám si len na to, že si prišla do baru. Neurazil som ťa?“ zrazu si spomenul, že boli spolu večer v bare.

„Nie, Luis Miguel, len si chcel, aby som odišla a potom si odišiel ty.“

Vtedy vošiel Eduardo:

„Luis Miguel, musím s tebou hovoriť,“ tak sa prekvapil, keď tam uvidel Eugeniu, že si ani nevšimol, v akom úbohom stave je Luis Miguel.

„A ty tu čo robíš?“ opýtal sa jej.

„Prišla som pozrieť, ako sa má Luis Miguel potom včerajšom večere.“

„Eduardo, o čom so mnou chceš hovoriť?“ spýtal sa Luis Miguel, ktorému sa už v hlave vyjasnilo.

„Poďme do pracovne, tam ti to vysvetlím.“

„Prepáč, dám sa najprv do poriadku a hneď prídem,“ konečne si uvedomil Luis Miguel v akom je stave.

Po chvíli vošiel do pracovne Eduarda umytý a prezlečený, sadol si na stoličku a spýtal sa:

„Tak o čo ide?“

„Viem, že je to príliš skoro, ale chcem, aby si pracoval so mnou v Riveradeneire.“

„Nerozumiem ti Eduardo, prečo ja?“ čudoval sa Luis Miguel.

„Pretože si môj zať, chcem aby si prevzal Sofíine miesto,“ vysvetľoval mu Eduardo.

„Ale ja som len policajt, to nie nič je pre mňa,“ zľakol sa Luis Miguel, lebo vôbec predstavu

o tejto práci.

„Veď chceš odísť od polície, alebo nie?“ nevzdával sa Eduardo.

„Chcel som, kvôli Sofíi, bála sa o mňa, ale po tom čo stalo, ostanem,“ definitívne povedal Luis Miguel.

Každý deň sa u Rivadeneirovcov dialo to isté. Luis Miguel sa pokúšal utopiť v alkohole žiaľ nad smrťou Sofíe, Eugenia sa zdržiavala v jeho blízkosti a snažila sa, aby si ju všimol, ale Luis Miguel ju ignoroval a uzatváral sa do seba. Každý večer sa prechádzal po pobreží, ani presne nevedel prečo, túžil po tom, aby tam opäť stretol neznámu ženu, čo stretol v deň nehody, ale aj keď sa prechádzal po pláži každý deň niekoľko týždňov, ona nikdy neprišla.

Eugeniu rozčuľoval nezáujem Luisa Miguela. Myslela si, že dôvod je to, že každý večer odchádza a nikomu nepovie kam. Raz sa ho rozhodla sledovať. Luis Miguel sa práve chcel vrátiť na haciendu, keď ju uvidel. Bolo to ako vtedy, prišiel k nej a povedal:

„Dúfal som, že ťa ešte stretnem, odkedy sme sa tu stretli pred pár týždňami.“

„Nechápem, prečo si ma chcel ešte stretnúť, veď ani nevieš kto som,“ odpovedala mu Jazmin.

„Ty si už na mňa zabudla, však?“

„Nie, Luis Miguel, ale nečakala som, že sa ešte stretneme. To je ale náhoda.“

Eugenia sledovala ich stretnutie a vysvetlila si to úplne inak. Myslela si, že sa stretávajú každý večer a preto si ju nevšíma.

4. časť

Na druhý deň sa Eugenia stretla s Juanom v kasíne, kde sa už predtým niekoľkokrát stretli a porozprávala mu, čo sa stalo večer, keď sledovala Luisa Miguela na pobrežie. Myslela si, že ju ignoruje kvôli tej žene, s ktorou sa stretol. Ak by sa Luis Miguel znovu zamiloval, Eugenia by na svoj plán mohla zabudnúť.

„Prečo ťa tak zaujíma ten chlap, manžel tvojej sestry?“ opýtal sa jej Juan.

„Pretože má veľa peňazí,“ chladne mu odpovedala Eugénia.

„Myslíš dedičstvo po Sofíí?“

„Nie len to, Luis Miguel Arizza je z dobrej rodiny.“

Juan bol šokovaný, doteraz netušil, že práve Luis Miguel, ktorého rodinu poznal, sa oženil s jeho bývalou priateľkou Sofiou.

„Čože? Arizza? To on sa oženil so Sofíou?“

„Poznáš ho?“ prekvapila sa Eugénia.

„Jeho nie, ale poznal som jeho otca. Nechcem, aby si sa vydala. Potom by sme sa nemohli stretávať.“

„Mám celkom iný plán. Vydám sa za neho, ale potom sa ho zbavím a ty mi s tým pomôžeš.“

„Chceš Luisa Miguela zabiť? Ako to urobíš, aby ťa neusvedčili?“

„Niečo spolu vymyslíme a nikto nás nebude podozrievať. Ale teraz mám iný problém. Luis Miguel sa stretáva s nejakou inou ženou a mňa si vôbec nevšíma.“

„Tak budeme musieť vymyslieť iný plán.“

Po chvíli dodal:

„ Aj ja by som bol rád, keby Arizza zomrel, ale neviem, či je toto dobrý plán.“

„Musím dostať Luisa Miguela od tej ženy,“ rozmýšľala nahlas Eugénia.

„Áno, ale ako, keď ani nevieme, kto to je?“ nesúhlasil Juan.

„Máš nejaký lepší nápad?“ nedala sa odradiť Eugénia. „ Musím získať Luisa Miguela za každú cenu.“

„Možno ak by si bola tehotná . . .“ uvažoval Juan.

„ To je nezmysel. Medzi mnou a Luisom Miguelom nikdy nič nebolo a ani nič nebude,“ odmietla hneď Eugénia.

„Áno, máš pravdu. Najmem teda súkromného detektíva, aby sledoval Luisa Miguela a zistil tak niečo o tej žene a potom už niečo vymyslíme.“

Keď sa Juan vrátil na haciendu, stretol Jazmin. Tá hneď využila príležitosť a opýtala sa ho vyčítavo:

„Kde si bol? Nepovedz mi že v práci, viem že si už dávno odišiel.“

„ Teraz mi chceš vrátiť to, ako som sa k tebe správal ja, však?“ spýtal sa Juan.

„Nie, ja ťa nechcem kontrolovať.“

„José Antonio mi povedal, že za tebou dnes pôjde. Boli ste spolu?“ zmenil Juan tému.

„Našťastie neprišiel, nemám na neho vôbec náladu.“

„No tak dobre, už ťa nebudem presviedčať, aj keď by ste boli pekný pár.“

„Ja mám na to úplne iný názor. Nechcela by som mať takého manžela ako je on.“

„A akého teda?“ bol zvedavý Juan.

Jazmin mu nestihla odpovedať, lebo vošiel Pablo a povedal:

„Otec, chcem s tebou hovoriť.“

„Dobre že si tu, aspoň mi už dá pokoj,“ povedala mu Jasmin a odišla.

„Čo si jej zase urobil?“ opýtal sa Pablo

„Ako to že zase, nič som jej neurobil,“ odpovedal Juan.

„Tak teda, o čo ti ide?“ spýtal sa.

„Zase ste sa pohádali, však?“

„Áno, v poslednej dobe sa správa dosť čudne. Ale kvôli tomu si asi neprišiel?“ bol Juan zvedavý na dôvod Pablovej návštevy.

„Dostal som výhodnú pracovnú ponuku.“

„To ma teší Pablo, blahoželám ale povedz mi o tom viac.“

„Nie je to tu, ale v New Yorku.“

„A ty tam vari chceš ísť?“ nechcel veriť Juan, ktorý chcel mať svoje deti pod dohľadom.

„Áno, prišiel som ti povedať, že to prijmem.“

„A kedy odchádzaš?“

„To ešte neviem, ale myslím si že dosť skoro.“

Luis Miguel, tak ako každý večer, odchádzal z domu. Eugenia si ho všimla a zastavila ho:

„Luis Miguel, kam zase ideš?“ opýtala sa ho.

„Tam, kde chodím každý večer, do baru,“ odpovedal jej Luis Miguel chladne. Mal chuť sa opiť, lebo len vtedy sa mu darilo nemyslieť na Sofiu, síce už od jej smrti prešlo niekoľko týždňov, ale stále na ňu nevedel zabudnúť a tak utápal žiaľ v alkohole. Eugenia mu už začínala liezť na nervy s jej prehnanou starostlivosťou, vyzeralo to akoby jej na ňom naozaj záležalo. Luis Miguel by bol rád, keby mu dala pokoj, chcel mať pokoj od všetkých.

„To že sa budeš stále opíjať, ti nepomôže zabudnúť,“ Eugenia sa ho snažila presvedčiť aby prestal piť.

„Čo ty o tom vieš?! Daj mi pokoj!“

„Tak teda idem s tebou, ak ti to nevadí.“

„Je mi to jedno, rob si čo chceš,“ odpovedal jej Luis Miguel, lebo vedel, že sa jej tak ľahko nezbaví. Ak si Eugenia niečo vezme do hlavy, nikto ju nepresvedčí, aby to neurobila. Tak išli spolu. Sedeli pri barovom pulte vedľa seba, ale za celé hodiny ani jeden z nich neprehovoril, ako by sa ani nepoznali. Luis Miguel pil jeden pohárik za druhým, ale Eugenia takmer vôbec nepila, takže ostala triezva. Keď už bolo takmer ráno a videla, že Luis Miguel už má dosť, navrhla mu:

„Poďme už domov, Luis Miguel, už si toho vypil priveľa.“

„Choď si sama, mne sa ešte nechce!“ odvrkol jej Luis Miguel a vypil ďalší pohárik.

„ Bez teba nejdem, musím ťa odviezť domov, poď už!“ snažila sa ho presvedčiť, ale keď videla, že to len tak nepôjde, lebo Luis Miguel neprestane piť kým bude vládať, povedala:

„Načo tu budeme trčať. Veď alkohol máme aj doma a tam ti bude pohodlnejšie .“

„Vlastne máš pravdu, tak poďme,“ súhlasil Luis Miguel.

Keď prišli domov, Luis Miguel ledva stál na nohách. Eugenia ho odviedla až do izby. Luis Miguel sa zvalil na posteľ, začal niečo mrmlať a pár krát vyslovil Sofiino meno. Eugenia usúdila, že to je jej príležitosť a začala Luisa Miguela bozkávať, ale on vôbec nereagoval. Hneď si uvedomila, že tvrdo zaspal a tak ľahko sa nepreberie. Vyzula mu topánky a ľahla si vedľa neho myslela si, že si ráno nebude nič pamätať a bude mu môcť nahovoriť čokoľvek. Keď sa Luis Miguel zobudil, naozaj vôbec nevedel, čo sa stalo. Bol prekvapený, keď videl, že Eugenia spí vedľa neho, zobudil ju a hneď sa jej opýtal:

„Eugénia, čo tu robíš? Prečo si tu spala?“

„Doviezla som ťa z baru a bol si na tom dosť zle. Chcela som počkať kým zaspíš a potom ...“

„Stalo sa medzi nami niečo?“

„Ale Luis Miguel, čo ťa to napadlo? Jasné že nie. Zaspala som aj ja,“ povedala Eugénia, lebo vtedy nemala náladu niečo si vymýšľať a tak odišla a nechala Luisa Miguela samého. Keď o hodinu Luis Miguel vyšiel z izby, na chodbe sa stretol s Eduardom. Ten sa ho spýtal:

„Luis Miguel, už ti je lepšie?“

„Prečo sa ma to pýtaš?“

„Hovoril som z Eugeniou, povedala mi, že si to včera prehnal s pitím. Už by si s tým mal prestať, nechcem, aby si bol alkoholik. Takto na Sofíu nezabudneš,“ Eduardo mu začal dohovárať. Už o neho mal vážne obavy, videl že Sofiinu smrť znáša veľmi ťažko, za ten čas čo ho poznal si ho obľúbil a nechcel aby si zničil život.

„Áno, ja viem, Eduardo, pokúsim sa už nepiť,“ Luis Miguel mu dal za pravdu. Keď bol triezvy, uvedomoval si kam smeruje, ak neprestane piť teraz, tak už nikdy. Bolo načase, aby začal žiť ako predtým, bez Sofie.

„Vrátim sa aj do práce, už som mal voľno dosť dlhý čas,“ oznámil po chvíli Eduardovi. A tak to aj bolo. Začal opäť chodiť do práce, a pracoval od ráno až do neskorého večera. Odvtedy viac v bare nebol, teraz hľadal zabudnutie v práci, ale nemohol prestať myslieť na Jazmin, ktorá sa Sofii tak veľmi podobala, ale už viac ju nestretol, pretože kvôli práci nemal čas na prechádzky po pláži. Aj Jazmin stále myslela na Luisa Miguela, ale ani jeden z nich neveril, že by sa ešte mohli stretnúť, nevideli sa dlhšie ako mesiac.

Jedného rána práve, keď Luis Miguel odchádzal do práce, oslovil ho Eduardo:

„Musím niečo prebrať s Juanom Arciniegasom, ale vôbec sa mi nechce za ním ísť. Tak ma napadlo, že by si za ním mohol ísť ty, proti tebe nič nemá.“

To si len myslíš, pomyslel si Luis Miguel, tiež sa mu nechcelo stretnúť sa s Juanom, ale keďže nechcel Eduardovi hovoriť o tom, čo sa stalo pred rokmi, a ani nechcel klamať a vymýšľať si výhovorky, napokon súhlasil:

„Dobre, ak je to dôležité, pôjdem za ním.“

„Chcel by s vami hovoriť Luis Miguel Arisa,“ oznámila sekretárka Juanovi.

„Luis Miguel Arisa?“ prekvapil sa Juan. „A čo chce?“

„To neviem, ale tvrdí, že ho poslal Eduardo Rivadeneira.“

„Už len toto mi chýbalo,“ povedal Juan len tak sám pre seba.

„Povedzte mu teda nech vojde,“ prikázal Juan sekretárke, hoci sa s ním vôbec nechcel stretnúť. Mal v úmysle vybaviť to s ním čo najskôr a poslať ho preč. Keď Luis Miguel vošiel, Juan mu hrubo povedal:

„Dúfal som, že sa už nikdy nebudem musieť stretnúť s nijakým Arisom.“

„Áno, ja viem, so mnou je to rovnaké, ale neprišiel som kvôli tomu, aby sme rozoberali naše vzťahy. Poslal ma Eduardo,“ odpovedal mu Luis Miguel.

„Áno, počul som, že si sa pridal k nim, čo chce ten starí blázon?“

5. časť

Vtedy vošla do kancelárie Jazmin:

„Otec, chcem s tebou hovoriť...“ zastavila sa s polovici vety, keď uvidela Luisa Miguela. Bola tak veľmi prekvapená, že až zabudla, prečo za otcom prišla. Luis Miguel bol tiež veľmi šokovaný, obaja sa na seba chvíľu pozerali a nič nepovedali. Až kým ticho neprerušil Juan:

„Čo potrebuješ Jazmin?“ opýtal sa.

„Ale nič dôležité. Keď máš prácu, preberieme to doma.“

„Nie, práve sme skončili,“ povedal Juan a chcel Jazmininu návštevu využiť ako zámienku na to, aby poslal preč Luisa Miguela. Jazmin však chcela odísť.

„Nemusíte sa ponáhľať. Porozprávame sa inokedy,“ povedala a odišla z kancelárie, chcela hneď z agentúry odísť, ale bola zvedavá, kto je Luis Miguel, keď sa stretli na pláži netušila, že pozná jej otca. Keďže Juanova sekretárka niekam odišla, ostala pri dverách a vypočula si celý rozhovor.

„Luis Miguel, myslím si, že sa nemáme o čom rozprávať. Z Eduardom a ani s tebou nechcem mať nič spoločné. Bude najlepšie keď odídeš,“ povedal Juan.

„Čo to máte s Eduardom sa spory?“ spýtal sa Luis Miguel.

„Do toho ťa nič nie je, to že si bol ženatý s jeho dcérou ti nedáva právo pliesť sa do našich záležitostí.“

„Sofíu do toho nepleť!“ Luisa Miguela nahnevalo, že Juan spomenul Sofiu, nechcel o nej hovoriť a už vôbec nie s ním. Napriek tomu dodal:

„Neviem, ako s tebou mohla niečo mať.“

„Ja zase nechápem, čo videla na tebe. Mohol by si byť jej synom!“ nedal sa Juan, no potom stratil všetku trpezlivosť a vykríkol:

„Buď odídeš sám, alebo ťa vyhodím!“

„Neobťažuj sa, pôjdem sám,“ povedal Luis Miguel a odišiel z kancelárie. Chcel odtiaľ odísť a vrátiť sa do práce, veď práca bola pre neho v poslednom období najdôležitejšia, ale keď nastupoval do svojho auta, prišla Jazmin.

„Luis Miguel, počkaj! Chcem s tebou hovoriť,“ zakričala na neho.

„Áno, myslím, že by sme si mali čo povedať, ale nie tu, aby sa to nedozvedel tvoj otec,“ povedal Luis Miguel a nastúpil do auta. Pomyslel si na to, ako by asi Juan reagoval, keby zistil, že sa stretáva z jeho dcérou. Tomu sa chcel radšej vyhnúť, tak Jazmin navrhol, aby nastúpila k nemu do auta. Zašiel o kúsok ďalej, aby sa mohli pokojne porozprávať. Niekoľko minút ale aj tak boli potichu.

„Mám ja teda šťastie, zo všetkých žien som sa musel zamilovať práve do dcéry Juana Arciniegasa,“ povedal Luis Miguel po chvíli.

„Nemám vo zvyku hovoriť neznámym ľudom kto je môj otec,“ chladne mu odpovedala Jazmin, no potom si uvedomila, ako povedal, že je do nej zamilovaný, a to naozaj nečakala.

„Počkaj, vieš čo si povedal? Ako si sa do mňa mohol zamilovať, veď sme sa stretli len dva krát?“

„Áno, zamiloval som sa už vtedy, keď som ťa prvý krát uvidel.“

„Tak na mňa asi budeš musieť zabudnúť, počula som, čo si hovoril otcovi, tvoja manželka bola dcéra otcovho veľkého rivala.“

„Áno, ale čo na tom záleží, je to spor medzi mojím svokrom a tvojím otcom, s tebou to nemá nič spoločné. Povedz mi, prečo si za mnou išla? Asi ti nebudem ľahostajný.“

„Zase si nenamýšľaj, Luis Miguel, ani neviem prečo som to spravila.“

„Dobre, nechajme to tak, stretnime sa dnes večer na pláži, tam kde minule a porozprávame sa. Teraz mám ešte prácu,“ navrhol jej Luis Miguel.

„Tak dobre, dnes večer,“ súhlasila Jazmin a vystúpila z auta. Vtedy prišla na to, že si ani neuvedomila, čo robí, a nevedela, prečo sa v prítomnosti Luisa Miguela tak správa. Vrátila sa do agentúry a išla rovno do Juanovej kancelárie. Keď vošla, Juan sa jej opýtal:

„Čo si vlastne chcela, Jazmin? Prečo si prišla?“

„Nebolo to nič dôležité, keď máš ešte prácu, vrátim sa na haciendu,“ povedala Jazmin.

„Dobre, teraz musím odísť, mám jednu schôdzku a potom prídem.“

„Tak dobre. Radšej sa nebudem pýtať s kým.“

Juanovi sa nepáčila Jazminina poznámka:

„Prečo zase začínaš?“ opýtal sa jej.

„Z ničím nezačínam. Tak ja pôjdem,“ povedala Jazmin a rýchlo odišla, lebo cítila, že keby ostala ešte chvíľu, určite by sa zase pohádali.

Juan mal dohodnuté stretnutie s Eugeniou. Išiel za ňou hneď, ako odišiel z agentúry.

„Ako pokračuješ s Luisom Miguelom?“ opýtal sa jej keď prišla.

„Nijako, vôbec si ma nevšíma,“ odpovedala mu Eugenia a potom sa ho opýtala:

„Zistil si už niečo o tej žene s ktorou sa stretáva?“

„Nie, môj detektív stále nič nezistil. Luis Miguel ide iba do práce a potom sa vráti na haciendu. Si si istá, že sa s niekým stretáva?“

„Áno, keď som ho raz sledovala, stretol sa s nejakou ženou na pláži.“

Eugenia bola presvedčená, že Luis Miguel sa s tou ženou stretáva, lebo inak si ani nevedela vysvetliť, že ju ignoruje. Bola zvyknutá, že vždy vyvolávala záujem u mužov a Luis Miguel bol prvý, ktorému bola ľahostajná. O to viac bola odhodlaná dosiahnuť svoj cieľ a vydať sa za neho.

„Je ten detektív, ktorého si najal aby sledoval Luisa Miguela, dobrý?“ opýtala sa ho.

„Pokiaľ viem, tak áno. Dúfam, že sa čoskoro dozvieme niečo viac.“

„A čo urobíme potom, keď budeme vedieť, kto je tá žena?“ opýtala sa Eugénia.

„Neviem, ale budeme ju musieť dostať od Luisa Miguela všetkými možnými prostriedkami.“

„Myslíš, že sa jej budeme musieť zbaviť?“

„Nie, dúfam že to nebude potrebné, hlavné je, aby si ty mala nejakú šancu u Luisa Miguela.“

„Mám jeden plán, ako by som mohla Luisa Miguela prinúti k svadbe a myslím, že práve teraz je najlepší čas začať s ním,“ povedala Eugénia, ale o podrobnostiach plánu ešte Juanovi nehovorila, chcela mu to porozprávať až potom, keď jej to vyjde.

Keď sa Luis Miguel vrátil na haciendu, išiel za Eduardom, aby mu povedal, čo sa stalo u Juana.

„Nebol si tam dlho, ako to dopadlo s Juanom?“ spýtal sa ho Eduardo.

„Zle, keď som mu povedal, že som prišiel namiesto teba, nechcel sa so mnou rozprávať. Pohádali sme sa a potom ma vyhodil, takže som nič nevybavil,“ povedal Luis Miguel.

„To ma neprekvapuje, s Juanom sa vôbec nedá normálne porozprávať a preto kým bude Juan Arciniegas nažive, nikdy mi nedá pokoj.“

„Čo tým myslíš Eduardo? Naznačuješ, že by si chcel Juana zabiť?“ Luis Miguel si zle vysvetlil Eduardove slová a preto sa Eduardo musel opraviť:

„Nie, samozrejme že nie, to je jeho spôsob vybavovania si účtov nie môj. Ja by som ho rád dostal za mreže.“

Aj Luis Miguel celé roky túžil potom istom a vedel aj to, že to vôbec nie je jednoduché, pretože Juan sa vždy zbavil všetkých svedkov a aj iných dôkazov, ktoré by ho mohli usvedčiť.

„Áno, to aj ja, raz ho musím usvedčiť z jeho zločinov.“

„Nerob si ilúzie Luis Miguel, dosť policajtov ho už chcelo dostať do väzenia a dopadli zle.“

„Áno viem, musí byť nejaký spôsob, ako toho sviniara dostať do väzenia,“ povedal nahnevane Luis Miguel. „Raz sa mi to podarí!“

„Zdá sa mi, že už o Juanovi vieš dosť veľa. Poznal si ho už predtým ako si spoznal Sofíu?“

„Áno, poznal ho môj otec.“

Luis Miguel nikomu nehovoril o svojom otcovi a preto chcel odísť, aj tak už meškal do práce:

„Myslím že už pôjdem.“

„A kam? Dúfam, že nechceš ísť znovu do nejakého baru.“

„Nie, s tým som už prestal, idem do práce.“

Keď sa rozlúčil z Eduardom, tak išiel do práce a večer šiel na pláž, kde sa mal stretnúť s Jazmin. Tá si nebola istá, či má za ním ísť a preto prišla neskôr, ale Luis Miguel bol trpezlivý a počkal na ňu.

„Konečne si prišla, láska moja, “ privítal ju, keď prišla.

„Prišla som ti povedať, že medzi nami nič nemôže byť, otec by ťa neprijal,“ povedala Jazmin.

„To nehovor Jazmin, potrebujem ťa a nezaujíma ma, čo si myslí tvoj otec. Bol by som ochotný bojovať proti všetkým za našu lásku. Myslel som na teba každý deň aj keď sme sa nevideli.“

„Aj ja ťa ľúbim Luis Miguel, ale to nie je možné. Myslím, že by som už mala ísť.“

„Neodchádzaj prosím ťa. Daj nám šancu. Juan ani Eduardo nie sú taký mocný, aby nás rozdelili.“

„Ja neviem Luis Miguel, naozaj neviem čo mám robiť. Naozaj by som chcela byť s tebou už navždy, ale veľa vecí je proti nám.“

„Nie, naša láska je silnejšia,“ povedal Luis Miguel a pobozkal Jazmin, ale ona sa odtiahla.

„Nie, to nemôžeme.“

„Môžeme, môžeme čokoľvek, prosím ťa už ma neodmietaj.“

„Dobre láska moja, skúsime to, ak je naša láska taká silná ako tvrdíš, zvládneme to.“

„Myslíš to vážne?“

„Nikdy som nemyslela nič vážnejšie. Ale je tu jedna vec. Nechcem, aby sa môj otec dozvedel o tom, že sa ľúbime, aspoň zatiaľ nie.“

„Dobre, s tým súhlasím, ale neutajíme to navždy. Zatiaľ sa môžeme stretávať tu, aby nás nikto spolu nevidel.“

Vtedy ani netušili, že ich sledoval Juanov detektív, ktorý ich odfotil a na druhý deň odniesol fotky Juanovi.

6. časť

Keď si Juan pozrel fotky, bol šokovaný. Nikdy by mu ani nenapadlo, že by práve Jazmin mohla byť tou ženou, ktorú spomínala Eugénia. Nevedel si predstaviť, ako túto situáciu vyrieši, ale vedel, že nemôže dovoliť, aby sa jeho dcéra stretávala s Arisom, s tou rodinou mal vždy problémy.

„Niečo nie je v poriadku?“ spýtal sa ho detektív.

„Nie, je to v poriadku, musím si teraz niečo vybaviť,“ povedal Juan a išiel po chodbe až k izbe Jazmin. Nahnevane zabúchal na dvere a kričal:

„Jazmin, okamžite otvor!“

„Čo sa deje otec? Horí?“ spýtala sa Jazmin, keď otvorila dvere.

„Vysvetli mi, čo má toto znamenať,“ kričal Juan a podal jej fotky.

„Ako si to mohol urobiť?! Prečo si ma dal sledovať?“ vykríkla Jazmin, keď si ich prezrela.

„Nedal som sledovať teba, ale Luisa Miguela.“

„A prečo? Čo máte vy dvaja za spory? Prečo bol vlastne včera u teba v agentúre?“

,,Neprekrúcaj to Jazmin! Odkedy sa stretávaš s tým chlapom?“

,,Stretli sme sa len pár krát, ale do toho ťa nič nie je.“

Aj keď bola Jazmin šokovaná, pretože nečakala, že sa o jej vzťahu s Luisom Miguel dozvie tak skoro, a nechápala aký mal jej otec dôvod dať Luisa Miguela sledovať, bola rozhodnutá brániť sa a za žiadnych okolností sa Luisa Miguela nevzdať. Veď to jej povedal aj on, keď sa včera stretli na pláži.

„Ako mi to môžeš len tak povedať? Nedovolím ti viac stretnúť sa s tým prekliatym chlapom!“

„Najprv mi povedz dôvod tvojej nenávistí k Luisovi Miguelovi, čo ti urobil!“

„Ten sprostý policajt bol ženatý so Sofíou Rivadeneirovou. To úplne stačí.“

Juan by nikdy neprezradil skutočný dôvod svojej nenávisti k Luisovi Miguelovi, to čo sa stalo medzi jeho rodičmi a ním pred viac ako 20 rokmi nikto nevedel a Juan bol rozhodnutý nechať si toto tajomstvo navždy pre seba.

„Áno, bol a čo má byť! Od jej smrti už prešlo niečo vyše 2 mesiacov, ľúbim ho a neprestanem sa s ním stretávať iba kvôli tvojim nezmyselným predsudkom,“ kričala na neho Jazmin.

„To sa ešte uvidí!“ vykríkol Juan a chcel Jazmin udrieť, ale práve vtedy prišiel Sebastian.

„Neopováž sa jej dotknúť Juan,“ bránil ju, aj keď nikdy nevedel, čo bolo dôvodom ich častých hádok, nikdy by nedovolil, aby Juan ublížil Jazmin.

„Nestaraj sa do toho!“ zvrieskol Juan.

„Už ti nebudem nič vysvetľovať,“ povedala Jazmin a odišla.

„Čo sa zase stalo?“ spýtal sa Sebastian.

„Pozri sa sám, čo urobila Jazmin!“ povedal Juan a hodil fotky na zem. Sebastian ich zodvihol a opýtal sa:

„Ten muž, čo je s Jazmin na tých fotkách, je Luis Miguel Arizza však?“

„Áno, Jazmin a Luis Miguel sa už nejaký čas stretávajú a povedala, že je do neho zamilovaná.“

„No to je teda prekvapenie, nikdy by som si nepomyslel, že niekto z našej rodiny ešte bude niečo mať s Arizzovcami. Ale som rád, že si konečne niekoho našla,“ povedal Sebastian a Juana ešte viac naštvalo, že jeho brat ostal úplne pokojný, dokonca to vyzeralo, že ho táto správa potešila. Ale Sebastian bol vždy úplne iný ako jeho starší brat.

„Ako to môžeš povedať! Nedovolím, aby mala Jazmin vzťah so synom toho prekliateho zradcu Jorgeho Luisa!“

„Nech sa medzi tebou a Jorgem Luisom stalo čokoľvek, bolo to pred mnohými rokmi a Luis Miguel nie je ako jeho otec.“

„Luis Miguel je oveľa horší ako jeho otec. Je posadnutý tým, že ma chce dostať do väzenia a teraz navyše patrí k Rivadeneirovcom!“

Keď sa Luis Miguel vrátiť z práce, chcel sa porozprávať s Eugeniou, aby si konečne vyjasnili nejaké záležitosti. Jeden z kolegov mu povedal, že kým tam nebol, Eugenia ho hľadala. Chcel vedieť, čo od neho zase chcela. Keď ju stretol spýtal sa jej:

„Prečo si ma hľadala na stanici, stalo sa niečo?“

„Nie, Luis Miguel, chcela som ťa vidieť,“ povedala Eugénia.

„Prečo ma stále otravuješ? Koľkokrát som ti povedal, aby si mi dala pokoj.“

„Pretože ťa ľúbim Luis Miguel,“ odpovedala mu Eugénia, ktorá práve začala zo svojím plánom a pobozkala ho, keď práve vošiel Eudardo a videl to. Bol šokovaný a skríkol:

„Eugenia, Luis Miguel, čo to má do čerta znamenať?!“

„To, čo si videl, nemám k tomu čo povedať,“ povedala Eugénia a vôbec sa nesnažila ospravedlňovať. Aj keď toto v pláne nemala, to že ich jej otec videl, jej pomohlo. Teraz bude určite aj on na jej strane.“

„Ako môžeš Luis Miguel? Veď Eugenia je Sofíina sestra.“

„Medzi nami vôbec nič nie je, Eduardo, a ani nič nebude,“ povedal pokojne Luis Miguel.

„Nerob zo mňa idiota, viem čo som videl!“ nahneval sa Eduardo.

„To bol jeden veľký omyl,“ pokúšal sa vysvetliť Luis Miguel.

„Nie Luis Miguel, si obyčajný klamár,“ vykríkla Eugénia.

„Čo to hovoríš? V čom som klamal?“ prekvapil sa Luis Miguel

„Veľmi dobre vieš, že ťa ľúbim a teraz to chceš poprieť?“

„Nemôžem tomu uveriť,“ povedal Eduardo.

„Eugenia za mnou stále chodila, aj vtedy, keď som sa stále opíjal, ale medzi nami nikdy nič nebolo. Neurobil som nič také, prečo by si Eugenia mohla myslieť, že mám o ňu záujem.“

„Takže ty si nič nepamätáš z tej noci, čo sme spolu strávili asi pred mesiacom, keď sme prišli z jedného baru! Však?“ opýtala sa Eugénia.

„Nie, vždy som bol vtedy taký opitý, že nič si nepamätám. V tú noc, keď si zaspala v mojej izbe sa nič nestalo, povedala si mi to, keď som sa ťa pýtal,“ nahlas uvažoval Luis Miguel.

„Nepovedala som ti pravdu. Keď som zistila, že si nič nepamätáš, bolo mi trápne povedať ti to, myslela som, že ti to ani nikdy nepoviem ale teraz...“

„Čo sa stalo? Prečo mi to hovoríš práve teraz, po takej dobe?“ prerušil ju Luis Miguel.

„Nechcela som ti to povedať, ale teraz som zistila, že som tehotná a čakám tvoje dieťa. Mal by si to vedieť,“ povedala Eugenia a Eduardo už nevedel čo povedať. Nikdy by nečakal, že by sa také niečo mohlo stať.

„Toto nie je možné, čo sa v našej rodine môže stať. Už je to tu fakt nie normálne. Dobre, Luis Miguel bol opitý, ale ty nie, načo si vtedy myslela? Už si zabudla na Sofíu?!“

„Eduardo toto je naša vec, nechaj nás, vybavíme si to sami,“ povedal Luis Miguel

„Ako to, že je to vaša vec? Eugenia je moja dcéra, ty si môj zať a to dieťa bude môj vnuk. A čo chudera Sofía?“ kričal Eudardo.

„Otec, Sofía je už mŕtva, je jej to jedno,“ povedala Eugénia.

„Nechápem, prečo si takáto bezcitná a tvrdíš, že si zaľúbená. Ak si naozaj tehotná, ešte to nemusí znamenať, že to dieťa je moje!“ rozčúlil sa Luis Miguel.

„Takže podľa teba si vymýšľam? Ja nie som klamárka, keď to potrebuješ, dokážem ti, že som naozaj tehotná!“ kričala Eugénia. Vtedy zazvonil Luisovi Miguelovi mobil, volala mu Jazmin ktorá mu povedala, že jej otec už o nich vie a chcela sa s ním čo najskôr stretnúť. Luis Miguel povedal Eduardovi a Eugenii, že mu volali z práce a musí odísť a išiel za Jazmin na dohodnuté miesto. Keď prišiel, Jazmin ho už čakala.

„Láska moja, čo sa stalo? Ako sa o nás Juan dozvedel?“ opýtal sa jej.

„Dal ťa sledovať súkromným detektívom a ten nás odfotil na pláži,“ povedala Jazmin.

„Počkaj Jazmin, ako že dal sledovať mňa? Prečo?“

,,Ja nič neviem, nechcel mi nič vysvetľovať, ani neviem, aké nezhody máte vy dvaja okrem toho, že tvoj svokor je jeho nepriateľ. Ale urobil mi poriadnu scénu. Čo budeme robiť?“

„Nevzdáme sa, nikto nás nerozdelí,“ snažil sa ju upokojiť Luis Miguel.

„Áno viem, ale bojím sa, môj otec je schopný všetkého,“ povedala Jazmin.

„Poznám Juana a nebojím sa ho.“

Juan telefonoval Eugenii ešte v ten večer. Chcel jej oznámiť čo sa stalo.

„Vieš už niečo o tej žene?“ opýtala sa ho Eugénia.

„Áno, ale nie je to dobrá správa. Luis Miguel sa stretáva s mojou dcérou,“ povedal Juan.

„Veď to je výhoda, môžeš jej zakázať sa s ním stretávať.“

,,To nie je také jednoduché, nepoznáš Jazmin.“

Juan vedel, že na Jazmin jeho zákazy už dávno neplatia. A keď jej bude brániť stretávať sa s Luisom Miguelom, bude to ešte horšie. Ale spomenul si, že Eugenia hovorila o nejakom pláne a dúfal že jej vyjde.

„Čo ten tvoj druhý plán?“

„S tým je to lepšie ako som čakala, teraz mi bude musieť pomôcť aj otec,“ povedala Eugenia a aj ona bola veľmi spokojná s tým, ako to dopadlo.

,,Luis Miguel je tam?“ opýtal sa Juan, lebo odkedy sa s Jazmin pohádali, nebola doma. Bol si istý, že hneď bežala za Luisom Miguelom.

„Nie, asi pred hodinou mal nejaký telefonát. Povedal že z práce a odišiel, ale nezdá sa mi to.“

„Do čerta, aj Jazmin pred hodinou odišla, keď sme sa pohádali, myslím, že sú spolu.“

„No dobre, to nevadí,“ pokojne povedala Eugénia.

„Povedala som Luisovi Miguelovi, že som tehotná a počul to aj otec.“

„Nerozumiem tomu, povedala si mi predsa, že medzi vami nič nebolo,“ Juan bol prekvapený.

„Áno, ale on to nevie, spomínala som ti, že po Sofíinej smrti sa stále opíjal, nevie čo sa stalo.“

„A uveril tomu?“

„No asi tak na polovicu. Chce dôkaz, že som tehotná, neviem ako sa z toho dostanem.“

,,S tým sa netráp, postarám sa o to. Mám nejaké kontakty, nebude problém zohnať potvrdenie, že si naozaj tehotná.“

„Ale to vyrieši len polovicu problému, musím sa za Luisa Miguel vydať čo najskôr, skôr ako zistí, že je to podvod.“

„Ako poznám Eduarda, nenechá to tak. Určite prinúti Luisa Miguela, aby sa s tebou oženil čo najskôr, a po svadbe sa už o neho postarám.“

„Dobre Juan, dúfam že to vyjde.“

Na druhý deň ráno sa chcel Luis Miguel porozprávať s Eduardom, nechcel, aby si o ňom po tom, čo sa včera stalo myslel, že je nezodpovedný, keď len tak odišiel z domu a tak sa zastavil v Riveradeneire.

„Luis Miguel, teba som tu naozaj nečakal,“ prekvapil sa Eduardo, keď ho uvidel.

„Musím ti vysvetliť to s Eugeniou, nechcem aby si si myslel, že som už zabudol na Sofíu, ani že som nezodpovedný,“ povedal Luis Miguel.

„Nemyslel som si to, vedel som, že skôr či neskôr sa znova zamiluješ, veď si ešte mladý, len ma to prekvapilo. Eugenia je Sofiina sestra.“

„Ja viem Eduardo, aj keď to, čo sa v tú noc stalo bol omyl, postarám sa o dieťa.“

Luis Miguel vedel, že keď bude mať dieťa s Eugeniou zmení sa jeho život. Najviac sa obával toho, ako bude reagovať Jazmin, keď sa to dozvie, dúfal že ho pochopí a neopustí ho.

„To som rád, musíš sa čo najskôr oženiť s Eugeniou,“ povedal Eduardo. Chcel, aby sa vydala, pretože ak by aj ona bola slobodná matka, tak ako pred rokmi Sofia, bol by z toho škandál, ktorý by zničil dobré meno celej rodiny.

„Nie, s Eugeniou sa neožením, to nemôžem,“ odpovedal Luis Miguel.

„Preto že je Sofiina sestra?“

„Nie, pretože ju neľúbim a neožením sa len kvôli dieťaťu, tak by nikto z nás nebol šťastný.“

„Prestaň sa vykrúcať a povedz mi pravdu,“ rozčúlil sa Eduardo. „Je v tom iná žena! Však?“

„Áno, Eduardo,“ priznal sa Luis Miguel, keď sa už o jeho vzťahu s Jazmin dozvedel Juan, už nemalo zmyslel ďalej to skrývať a tak sa rozhodol, že Eduardovi všetko povie.

„Som zamilovaný do inej ženy a nerozídem sa s ňou.“

„A kto je tá žena, poznám ju?“

„Myslím že áno, je to Jazmin Arciniegasová.“

„Čože? A to odkedy?“ prekvapil sa Eudardo a opýtal sa:

„A vie o tom Juan?“

„Stretol som ju náhodou v deň tej nehody, ale stretávame sa len niekoľko dní, Juan to vie.“

„Ten vzťah nemá budúcnosť. Juan nedovolí, aby ste boli spolu a ani ja nie. Nemôžeš sa na Eugeniu vykašľať v takejto situácii.“

„To neurobím, povedal som, postarám sa o dieťa, ale Eugeniu si nevezmem. Už musím ísť,“ povedal Luis Miguel a išiel na policajnú stanicu. Popoludní tam prišla Eugenia a trvala na tom, že s ním chce hovoriť.

„Porozprávame sa večer na haciende, Eugenia, mám veľa práce,“ povedal jej.

„Nie, Luis Miguel, bude to len okamih, len ti chcem ukázať výsledky testov, aby si mi veril, že som tehotná .


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
odporúčam
je to dobre, už len ten pokus napisať telenovelu,ale mohla byť slovenská žiadna jazmin a juan carlos ale katka a jožko trebars...  
Spisovateľ/Autorjana 1314 Pridané dňa22. júla 2007 23:11:50
...nový scénar telenovely? Myslím, že staré mamy budú mať pri čom zaslziť...  
Spisovateľ/AutorCalista Pridané dňa18. mája 2007 13:58:30
asi si zaspala dobu teraz už telenovely nepozrajú staré mami a rada by som vedela pri ktorej časti z príbehu by sa dalo slziť  
Spisovateľ/AutorSašaA Pridané dňa20. mája 2007 15:48:47
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8