Dvere a čas (2/5)

John Malcolm nikdy nejavil enormný záujem o ženy. Na strednej to bolo najhoršie. Pri každom kontakte s dievčaťom sa jeho telesná teplota zvýšila minimálne o dva stupne, v ústach sa mu nekontrolovateľne tvorili sliny a na koži vylievali litre studeného potu. Na vysokej sa to trochu zlepšilo, no za celé štúdium sa neodvážil pozvať spolužiačku na rande. Bol by to ochotný urobiť len pod hrozbou smrti. Ale vždy, keď Ona ohlási príchod, úzkosť a strach musia ísť bokom a z Malcolma sa stáva človek bez zábran, a na nešťastie aj bez citu.

No July, vedľa ktorej kráčal smerom k svojmu bytu na Veternú ulicu, ho úplne odrovnala. Nedokázal pochopiť, čo sa s ním deje. Odhodlanosť spraviť to, čo má, aby všetko ostalo po starom zmizla. Stratil tiež pancier, ktorý ho chránil pred vplyvom akýchkoľvek emočný prejavov. Nemalo zmysel odporovať, musel sa pozrieť pravde do očí – bál sa. Ale nie o seba, strachoval sa o July.

V snahe zahnať pesimistické myšlienky sa preto rozhodol naviazať s ňou rozhovor.

„Viete, nerobím to často. Mám problém so ženami,“ nadhodil a čakal na reakciu.

Nič. Ani brvou nepohla. Vari len nie je hluchá, uvažoval Malcolm. Nie, George by ma upozornil. Asi si naozaj stojí na kábli. Ideme dobrých desať minút a ona nič. Možno je nervózna. Aj ja by som bol, keby.....počkať, veď nevie, čo sa bude v skutočnosti odohrávať u mňa doma. Skúsim sa priamo niečo spýtať.

„Koľko máte rokov?“ vypustil prvé, čo ho napadlo. No ani neslýchane drzá otázka ňou nepohla. Znova sa zamyslel.

Nebolo to celkom od veci. Väčšina žien by po mne hodila ohňom šľahajúce pohľady. Ale ona......Čo je s ňou? Je snáď absolútne uzavretá? Keby ma toľko nepriťahovala......Nevadí, nejako to prekonám. A už budem radšej držať klapačku. Lebo čím viac by som o nej vedel, tým-

Malcolm však nezakončil meditáciu. Nezaoberajúc sa okolím a pozerajúc tupo na opačnú stranu ulice, kde sídlilo niekoľko nevestincov s susediacich katolíckym kostolíkom sv. Františka, zakopol. Keďže sa príliš neponáhľali, následky neboli až také fatálne. Neurobil žiadny kotrmelec ako dajaký protivník s filmov Jackieho Chana. Jednoducho sa natiahol na chodník aký dlhý, taký široký. Aspoň si pred nárazom ochránil nos (a tým aj pred nožom plastického chirurga). Horšie už dopadli jeho lakte a čelo.

July pokračovala v ceste a zastala až potom, čo Malcolm zaúpel a vyslovil pár sprostých slov.

Zberal sa na nohy. Keď sa mu podarilo narovnať, telom mu prestrelila prudká bolesť. Pred očami sa mu mihali rôznofarební škriatkovia a imaginárnymi kladivkami nemilosrdne udierali do Malcolmovho čela. No ešte strašnejší šok sa dostavil potom, čo zistil, že mu tečie krv. Malcolm ju (ak je to vôbec možné) nenávidel. Mal sto chutí sa na patričných miestach olízať, aby sa jej zbavil. Ovládol sa.

Pozrel sa pred seba a zbadal July, ako stojí s rukami skríženými na prsiach. Otočená k nemu chrbtom. Čo iné som mohol čakať? Vôbec ju nezaujímam. Keby ma počas cesty zrazilo auto a ja by som ležal bezvládne na vozovke, ani by nezaregistrovala, že nejdem vedľa nej. Adresu som už stihol vytárať, prosto by tam prišla a azda.....A možno nie .Čo je to za človeka? Chladná ako...

Zrazu sa s protiľahlej strany ulice ozvali ospalé zvony sv. Františka. Spravili tri mocné bim-bam a opäť utíchli. Bolo pätnásť minút pred polnocou.

Malcoma myklo. Uvedomil si totiž, že čas značne pokročil. Nesmeli sa už viac zdržovať. Z pravého vrecka nohavíc vybral bielu vreckovku. Poutieral si ňou čelo a lakte. Vlákna bavlny okamžite nasali životodarnú tekutinu a vreckovka behom sekundy zvlhla. Malcolmovi sa zdivhol žalúdok. Na somariny neostáva čas, napomenul sa a mechanicky si ruky oprášil o gate.

Ako sa približoval k July, v hlave mu vírila jediná myšlienka: Ona je presná ako švajčiarske hodinky.

„Som v poriadku,“ povedal Malcolm, skôr než sa dostal k July. Počujúc jeho kroky, vydala sa ďalej.

Aj keď ich od Malcolmovho bytu delil už iba jeden blok, v zvolenom tempe nepoľavili. Vďaka tomu sa Malcolmova myseľ skoro úplne upokojila. Mal by si som to poriadne premyslieť, uvažoval, pozerajúc sa pod nohy, vôbec to nebude ľahké. Vlastne, nikdy to nie je ľahké. Ale čím to robím dlhšie, akoby som získaval prax. Možno ani plán nepotrebujem....Nie, pre istotu... .

Zahĺbenie býva občas nebezpečné. Malcolm sa o tom presvedčil po druhý krát. Po chvíli totiž zistil, že ide sám. Stuhol. Svaly a pľúca mu vypovedali službu. Prepadla ho taká panika, že sa nebol schopný prinútiť zavrieť ústa. Nedokázal nič, iba preklínať Juliine meno. Sakra! Do pekla! Prečo sa tak zrazu vyparila? Čo len teraz bude so mnou.... Ona mi neodpustí a postaviť sa Jej nemôžem. Nikto na tomto svete nemá dostatok síl, aby sa Jej postavil. Už-už chcel Malcolm položiť tvár do dlaní a horko zaplakať. Ale dajaká časť jeho chorľavého mozgu (asi tá najgeniálnejšia) ho prinútila otočiť sa.

Malcolm uvidel July, ako stojí pred jeho činžiakom.

Zarehotal sa.

Opäť nezareagovala.

Vchodové dvere sa otvorili a z domu vyšiel zavalitý muž. Na hlave mu žiarila lysina a jeho tvári dominovali zemiakovitý nos a prasačie očká. Oblečený mal modrý župan a obuté kockované, červeno-hnedé papuče. V pravej ruke niesol krabičku cigariet bez filtra značky Winchester. V ľavej držal plynový zapaľovač. Bol to Ed.

Vzťah medzi Malcolmom a Edom bol viac než nepriateľský. Na verejnosti nedávali nič najavo, boli slušne vychovaní. No keby ich niekto postavil do ringu, bol by to ten najnemilosrdnejší zápas sezóny.

„Dobrý večer, John,“ začal Ed s posmeškom, pretože zbadal načervenanú škvrnu svojho suseda.

Malcolm mu odzdravil formálnym mávnutím. Najradšej by som ti vykrútil ten tvoj krk, soptil Malcolm v duchu, aj keby to bolo veľmi obtiažne, lebo žiaden nemáš. Haha! Našťastie sa už dakto postaral – rakovina. Veru tak, milý Edík. Tvoje pľúca pomaly, ale isto odumierajú. Si somár, že nepočúvaš ženu a chodíš radšej v noci tajne huliť. Len by ma zaujímalo, ako to pred ňou skrývaš....No to je jedno. Musíme sa pohnúť.

Vzal July za ruku, jemne a zároveň pevne.

„Bývam na druhom,“ povedal skôr pre seba, akoby sa uisťoval, že to zvládne.

Vyšli na druhé a zastali pred čiernymi drevenými dverami. Na nich ani na zvončeku nebol záznam, komu patria. Vytiahol kľúč a otvoril. Vošli dnu – Malcolm, ktorý vedel, čo musí spraviť, a July, ktorá nemala potuchy, čo sa bude ďalej odohrávať.