VRAŽDA NA LODI – 1. časť

Bolo to v roku 1952, keď na jednom z anglických prístavov kotvila loď FRANCIA. Účel cesty touto loďou spočíval v tom, že turista vystúpi vo Francúzsku a potom ho loď znova odvezie do Anglicka.

A práve na túto cestu chcel ísť aj jeden anglický súkromný detektív, menom John Black. Jeho spoločník Thomas Wingerbi sa tiež zapísal do kolónky cestujúcich. Takže sa obidvaja vydali na cestu do Francúzska.

Loď Francia bola naozaj veľká loď. Keď detektív a jeho spoločník vyšli na loď malým mostíkom a veľkými dverami zasa na palubu lode, uznali, že sa dostali na luxusnú loď. Na lodi sa Blackovi zdravilo mnoho ľudí, ktorý ho poznali alebo o ňom počuli. Veď John Black bol predsa slávny detektív. Na lodi sa ešte nachádzal veľký spoločenský salón, reštaurácia pre cestujúcich a samotné izby. Na recepcii udelili Blackovi aj Wingerbimu – pre každého, jednu izbu.

„Stretneme sa pri večeri!“ ohlásil detektív Wingerbimu, keď vchádzali do svojich izieb, ktoré mali zhodou-okolností vedľa seba. Wingerbi prikývol a vošiel do svojej izby. Keď tak spravil aj detektív, prekvapenie neskrýval. Jeho izba vôbec nevyzerala tak, že by bola na lodi. No nakoniec sa ani nečudoval, veď Francia bola luxusná loď.

Detektív si teda zložil z hlavy klobúk a potom si položil na zem batožinu. Mal v nej veľa smokingov a dokonca aj niektoré doplnky pre seba, ako bol napríklad strihač fúzov, pre svoje husté fúzy.

Na večeri stretol veľa známych ľudí. Bol tam napríklad mladý Sir Henry Treissing, Lady a Lord Nortnoví a aj jeho známa Emily Leitrová.

Na slávnostnú večeru bolo pripravené tradičné anglické jedlo – vyprážané kura, zemiaky a šalát. Po večeri detektíva vyrušil príchod stewarda, ktorý ho volal k telefónu.

„Prosím?“ spýtal sa detektív do slúchadla.

„Dobrý večer, pán Black. Tu je Sir Peter Treissing. Mám pre Vás jednu prosbu. Bojím sa o svojho syna Henryho. Je teraz s Vami na lodi. Asi pred mesiacom a pol sme boli vo Francúzsku a vtedy mi syn povedal, že mu volal nejaký muž, ktorý povedal, že do Francúzska sa ešte raz nikdy nedostane. Bojím sa, že ho niekto na tejto ceste môže zavraždiť. Mohli by ste na neho dohliadnuť?“

„Pravdaže, Sir Treissing.“ Súhlasil detektív. O chvíľu zložil a išiel ohlásiť Wingerbiho aby išiel k nemu do izby. Tam mu všetko porozprával. Keď Wingerbi odišiel do svojej izby, detektív začal tuho premýšľať. Mal 55 rokov a preto vedel, že vždy keď riešil nejaký prípad, pomohlo mu to. No zrazu... zrazu začul výstrel...

Rýchlo vybehol na chodbu, za ním Wingerbi a išli k miestu, kde stálo veľa ľudí. Ľudia stáli pred nejakou izbou. Bola to izba Sira Henryho Treissinga. Niekto mu strelil do hlavy. Detektív vedel, že za ním mal ísť a varovať ho. Vošiel teda do izby, kde bol lodný lekár. Podišiel k stolu, kde bola obálka. V nej bolo 1000 libier a list, v ktorom sa písalo, aby si niekto zobral tieto peniaze a nechal niekoho na pokoji. Dolu bol podpísaný Sir Henry Treissing.

„Mám taký pocit, že tu naozaj ide o vyhrážanie.“ Povedal detektív s prižmúrenými očami Thomasovi Wingerbimu.

Koniec 1. časti.