List pre moju dcérku!

Konečne si tu! Tak dlho som na teba čakala. A teraz si tu až sa mi ani veriť nechce. Splnil sa môj veľký sen. Vždy budeš tu so mnou - ty si skrz mňa a ja skrz Teba! Nevedela som čo je to dokonalé šťastie, kým som ťa v náručí nedržala. Nevedela som čo to je strach, kým som sa o teba nebála. Nevedela som čo to je bolesť, kým som neprecítila tú tvoju.

Ty môj drobný, múdry učiteľ! Ešte si tak drobunká, ani rozprávať nevieš, a predsa si ma už toľkému naučila – a ešte ma mnohému naučíš! Neboj sa aj ja ťa naučím zopár, prisahám Bohu takých nepodstatných vecí, ktoré ešte nevieš, ale prídu ti vhod k prežitiu na tomto svete...

Každou bunkou svojho tela som na tom, aby som ti skrášlila tvoje chvíle bdenia – veď ty dávaš zmysel môjho žitia.

Tvoj sen ti tíško strážim, kým s tebou snívam.

Ešte len zopár týždňov existuješ, ale akoby som ťa od počiatkov vekov poznala.

Ako sa ťa dotýkam, kojím, hojdám, opantá ma ten známy pocit.

Akoby som to už niekde, niekedy zažila...

Možno dotyky mojej mamy, jej pohyby a jej ľubozvučný hlas mi rezonuje v podvedomí a znova prežívam pocity toho malého človiečika, ktorým som voľakedy bola aj ja. Ktorým si teraz Ty.

Doteraz som bola vlastným pánom, ale zrazu si zobrala celý môj život do svojich drobných rúk – a ja šťastne sa podvolím tvojej vláde vo dne i v noci.

Tvoj príchod ma povýšil na matku, čo je najkrajšie povýšenie na celej Zemi: som matkou a matkou aj zostanem pokým naposledy nevydýchnem.