pekný deň

Zobudil som sa. Ležal som na posteli, v izbe, doma u rodičov. Zdal sa byť letný teplý deň. Nikto nebol doma, nič som nemusel – ísť do práce, školy alebo obchodu. Všetko som mal doma. Bol kľud a ticho. Vychutnával som si to. Vstal som, vyšiel na balkón. Pozeral na zelené stromy, na ľudí. V nozdrách som cítil čerstvý vzduch. Pôjdem sa okúpať. Zoberiem bicykel a pôjdem na jazero.

Išiel som lesnou cestou. Vzduch v lese bol po ránu ešte studený. Opar sa vznášal na zemou. Cesta bola tmavá stromy prevísali nad ňou. Slnko len sčasti prechádzalo cez hustý porast. Vyšiel som z lesa na asfaltku. Išla k jazerám. Bolo asi deväť hodín a slnko už bolo cítiť na pokožke. Dnes bude teplý deň. Prišiel som k miestu kde sa breh miernejšie zvažoval k vode. Odložil si veci vošiel do vody. Bola chladná ale nevadilo to. Začal som plávať. Bolo to príjemné, bolo to ako sen. Hmla nad vodou sa ešte nerozplynula úplne. Hladina bola úplne rovná, jedine moje pohyby ju narúšali. Ponoril som sa, urobil pár záberov pod vodou. Na tvári som cítil príjemný chlad. Vynoril som sa a nadýchol. Bol som tam úplne sám.

V strede jazera je ostrovček. Vždy som naňho chcel doplávať, ale nikdy som sa k tomu neodhodlal. Rozhodol som sa, že teraz to spravím. Ostrovček bol ďalej, ale preplával som už desaťnásobné vzdialenosti. Nemal som obavu, že by som to prsiami nezvládol. Mohutnejšie som zabral smerom k nemu. Pohodlne som sa k nemu približoval a vychutnával idylku. Vzduch bol nad hladinou chladný.

Bol som od neho asi 20 metrov. Začínal som cítiť v zápästiach únavu. Už som predsa len dlho neplával. Vyšiel som na breh. Bol som pomerne unavený, a divne sa mi dýchalo. Akoby vo vzduchu nebol kyslík. Napadlo ma, že by som sa mal vydýchať. Prechádzal som po zemine – ostrov bol vyvýšený asi dva metre nad hladinou, bol tam jeden alebo dva stromy, nebol veľký tak desať metrov. Sadol som si na kraj. Na druhom brehu si rybári rozkladali veci. Prezeral som si okolie. Cítil som sa unavený. Napadlo ma, že by som si to mohol radšej skrátiť a preplávať to k bližšiemu brehu. Porovnával som vzdialenosti, ale ani jeden breh sa nezdal byť bližšie. Nakoniec som sa rozhodol ísť ako som prišiel. Vošiel som do vody. Zdala sa mi chladnejšia. Začal som plávať – chcel som to mať už za sebou. Zvolil som si akurátne oddychové tempo. Telo mi začalo po pár metroch sa prehrievať. Svaly som prestal cítiť. Uvedomil som si ako rýchlo dýcham a že nie je všetko v poriadku. Zároveň som sa nejako musel dostať naspäť. Otočil som sa na chrbát a plával. Bolo to o niečo náročnejšie, ale keď som sa vrátil do pôvodnej polohy, bolo to lepšie. Preplával som asi 50metrov a začal byť znovu unavený. Pretočil som sa na chrbát, zopakoval čo predtým. Znovu si oddýchol a plával ďalej. Bol som v strede jazera. Rybári na brehu rozložili čo mali a sedeli. Spravil som tri tempá a bol som na tom ako predtým. Pretočil som sa na chrbát. Voda mi prešla cez tvár. Vyskočil som nad hladinu. Hlavou preblesklo - musím udržať tvár nad hladinou. Horúčkovito som plával ďalej. Kúsok som prešiel a potopil sa. Vyskočil som nad hladinu a snažil sa plávať. Dýchaj, hovorím si, iba dýchaj. Videl som breh, vodu pod sebou. Videl som svoje ruky. Oblohu. Vodu pod sebou. Hĺbku pod sebou. Nešlo sa nadýchnuť. Stále som bol nad hladinou, ale nešlo to. Pľúca nebrali kyslík. Vytiahol som sa nad hladinu. Napil sa. Nešlo dýchať. Prudko som mával rukami pod vodu. Svet červenal, rybári sedia, podomnou tma, breh, bycikel. Nebo nad sebou. Tmu pod sebou. Zelenú vodu. Oči štípali. Zvracal som. Nadýchol sa vody. Videl oblohu rozbitú vlnkami. Tmu.