súcit nás zabíja

...niečo mi chýba, nie som pri tebe?

máš strach? čo keby som odišla?

nikto nepočúva,

nikto iný by sa nestaral,

nikto nezistí, čo raz opustím

nikto sa nezaujíma o to, koho každý deň nachádzam v bezvedomí vlastných myšlienok. dopadajú ako tieň, ktorý nás núti vyhnať šťastie pochované pod smútkom.

vieš, že kým budeme plakať, dovtedy nebudeme padať nižšie,

niekedy, keď sa otočíš už tu nie som, vtedy zistíš, že kým trpíme pre druhých strácame sa samím sebe.

Nemaj strach, dávno som zistila, že nebo nie je kopa oblakov so zlatou bránou. môžeš im prosím zakričať nech nás nechajú dožívať, pretože nie je nič čo by padlo nižšie?

nikto iný sa nestará o to, čo druhý opustil pre druhého.

nikto nechel vedieť, prečo sme sa stratili a pre koho. na povrchu sme silný, ale len z časti, keď nás súcit zabíja, nereagujeme na podnet externého života. proste tu nie som, a ty šľapeš znova sám. nikto mi nepomohol prejsť s dôvodom, že tu budem chýbať. zabúdam na rany v duši, zabúdam, že som ranila, zabúdam, že neprišiel nikto kto by ma zachránil pred sebou.