Jazdec, the beginning

Autom. Rád ním jazdieval. A nahý.

Vzrušujúci pocit voľnosti, mierne provizórnej prihliadnuc ku skutočnosti nachádzania sa v plechovej škatuli nalepenej väčšinou v kŕdli podobných. Minifúkačmi vzduchu, ktoré mal všetky namierené na miesto 10 cm pod ťažiskom tela, spôsoboval svojmu telu jemné a šteklivé prívaly šťastia.

Najťažším krokom, teda dvomi bolo dostať sa nahý z auta a do auta. (Pár krát skúšal vyzlečenie sa priamo v aute, ale roztrhol si košeľu.) Vyvinul špecifickú metódu, pri ktorej sa zabalil do deky a precupital ako japonská gejša k zelenomodrému favoritu. Posadil sa na miesto vedľa vodiča a prešupol sa za volant, pričom deka zostala na mieste.

Dotyk s pochrómovaným plynovým pedálom.... Extáza.

Neexistenciu šiat si nevšimol nikto, pretože v zásade chodil s otvorenými oknami a hlasným rádiom. Tutovka.

Až raz...

Dievča.

Stopovalo na ceste od nikiaľ nikam.

Fuuuf. Pretrel si oči.

Ešte stále stálo... tam stálo... dievča...

Prešiel okolo. Prudko zabrzdil. Nacúval sto metrov dozadu.

Usmialo sa, dievča, nastúpilo.

KONIEC (prvej časti)

Ako to celé skončí?

Je dievča slepé? Vymyslelo sa? Zistí Frančeska že ju ChoseAntonio podvádza? Všimne si dievča nahotu jazdca, ako zareaguje? Kam ju vlastne odvezie? Prečo zastavil? Je to psychopat? Myslím, je psychicky narušený? Budú to dvojičky? Zistia, že sú to súrodenci?

A nakoniec: Bude druhá časť?