Jeden

Niekedy, hneď z rána 
keď skáčem škôlku na chodníku
odrážam sa ľavou nohou 
presne podľa pravidiel
a spomínam na teba
ako si vtedy žiarila
kučery zviazané bielou stužkou
zopár neposlušných do čela
stále, stále si niečo vravela
tak roztomilo, bez viny
no s prísnou tvárou si ma karhala
keď som nechcel voziť macíka
že vraj som strašne lenivý
ale na túto hru iba jeden
jediný...