Pseudoláska

svoj pohľad láskou preplnený
na mňa upieraš a očakávaš,
chceš aby som bola ako ty, ty taký neohrozene zaľúbený.
škoda, že netušíš, ako ma hlboko, bolestivo bodáš.

moja duša je k tebe nepopierateľne pripätá,
ale pociťujem ostrú bolesť, keď vidím
aké sú city moje slabota.
až sa samej sebe bridím.

zisťujem, že nasilu sa to nedá
hoci som tak, kriste pane, tak veľmi chcela!
naša budúcnosť nie je ružová, skôr šedá.
no ako ti to vysvetliť? čo by som ti povedala?

hádam: „dávaš mi priveľké sústa,
toľko citov naraz neviem stráviť.
vedel by si spomaliť? chvíľku nebozkávaj moje ústa.“
ale nechcem všetku jeho ideálnu lásku zabiť.

láska, ktorej je priveľa,
zmätku a neistoty omnoho viac narobí,
ako neopätovaná alebo navždy stratená.
pri veľkých citoch som sa krásne vznášala, no teraz som naruby.