Rytier z Campmine - 1. kapitola

Campmine je banské mestečko v údolí Čierny kameň. Je odrezané od ostatných miest a dedín. Jediný ľudia, ktorý tadiaľ chodievajú, sú pútnici a lovci, či bojovníci. Pýtate sa prečo je také odrezané od okolitého sveta, keď je to banské mestečko? Dôvod je jasný. Ťaží také malé množstvá zlata a striebra, že obyvatelia Campmine ich majú presne toľko aby zaplatili za potraviny, nejaké potreby do domácnosti a za dane kráľovi. Aj cez deň tam je asi toľko svetla ako v deravom vreci, pretože mestečko leží medzi dvoma kopcami z čadiča (veď preto sa aj to údolie volá Čierny kameň).

Ráno sa začalo pokojným tempom. Bol najkrajší letný deň za posledné dva týždne čo sa začalo leto. Roľníci okopávali a sadili, či zbierali oziminy. Tesári a drotári si vyrábali svoje unikátne diela, obchodníci počítali tržbu za posledné obchodovanie s pútnikmi a kováči vyrábali ďalšie zbrane, štíty a brnenia pre ďalších bojovníkov, ktorý tadiaľto prejdú a budú potrebovať nové doplnky do boja.

No títo všetci obyvatelia mestečka Campmine a zároveň občania krajiny menom Cevalania netušili, že práve v tento deň sa narodí jeden z najudatnejších a najšľachetnejších rytierov, akých táto zem zažila. A o to viac nikto netušil, že sa narodí obyčajnému chudobnému koniarovi a jeho žene, ktorá mu musela pomáhať aby mohli mať aspoň na chlieb a soľ. Pravé prala šaty v bielej zástere. Jej dlhé zlaté vlasy sa namáčali do vody a pri robote jej zavadzalo brucho v ktorom pokojne spal náš malý hrdina.

Jeho otec zas česal bojovníkovho čierneho žrebca, ktorý nedávno prežil tvrdú bitku o kraj, ktorý napadli záhadný bojovníci z hôr.

Koniarova manželka práve prala manželovu košeľu keď dostala kontrakcie, opatrne si sadla na lavičku na ktorej bola malá kaďa s nevypratými šatami a zakričala na svojho muža, ktorý bol v stajni. Okamžite pustil kefu a utekal k svojej žene. Keď tam prišiel a opýtal sa čo sa deje, manželka mu v bolestiach povedala, že už to prišlo a nech uteká pre pôrodnú babu, ktorú volali tiež aj Skúsená alebo Nala. Okamžite vyštartoval von z dvora a utekal pre ňu.

Našťastie Skúsená bola len dva domy doprava, takže tam bol hneď. Cesta späť trvala oveľa dlhšie, pretože Skúsená už mala svoje roky a tak ju podopieral koniar.

,,Kde si toľko trčal, do čerta?!“ Dychčavo kričala na manžela jeho žena.

,,Išiel som po Nalu a...“

,,Čuš! A poď mi pomôcť do postele, je tu zima,“ pokarhala ho manželka.

Manžel nechápavo pozrel na Skúsenú, pretože svoju manželku takúto nespoznával. Nala sa len usmiala a odvetila:,, To sú tie pôrodné bolesti. Od bolesti je až podráždená.“

A tak sa vybrali do spálne (koniar to mal ťažké, pretože okrem svojej manželky tam potrebovala pomoc aj pôrodná baba). Keď už vošli do spálne, koniarovu manželku položili na posteľ a Skúsenej koniar doniesol stoličku a potom tam stál s hrôzou v očiach ako to jeho manželku bolí. Tá tam zatiaľ kričala a vzdychala od bolesti.

,,Čo tam tak stojíš Eduard?!“ okríkla Skúsená koniara, ,,dones radšej teplú vodu a pár utierok!“

Koniar sa otočil na päte a vybehol zo spálne. Pri tom ako sa rozutekal, zakopol o prah a po celej chodbe kríval a hrešil aký je somár. Vyšiel von na dvor, rýchlo zbehol ku kadičke, v ktorej bola ešte voda a šaty, a vylial to rovno pred lavičku. Utekal k sudu s teplou vodou, rýchlo ho otvoril a nalial do kade teplú vodu. Zbehol najrýchlejšie ako vedel po handry a vylievajúc vodu utekal späť k manželke.

,,Dobre, Eduard, dobre,“ pochválila ho Nala, ,,a teraz čakaj vonku. Choď! Budeš znervózňovať aj Bety, aj mňa a ktohovie čo sa stane s tebou keď sa to začne,“ poznamenala, keď mu videla bielu tvár.

Koniar poslúchol a vyšiel von.

Keď tam tak stál a počúval výkriky svojej ženy za zavretými dverami, modlil sa k všetkým bohom čo existovali, aby všetko dobre dopadlo.

O dve hodiny a pol sa dvere rozleteli a v nich stála Skúsená s dieťaťom, zabaleným v handre, v ruke.

,,Je to chlapec ako hora,“ povedala a podala mu ho s nehou.

Koniar ho chytil nežnejšie ako pôrodná baba a usmial sa naňho. V tom istom okamihu sa chlapec usmial na otca (ak sa to dá nazvať úsmevom). Koniar už chcel urobiť krok k dverám, keď ho Nala zastavila.

,,Nechaj ju teraz oddýchnuť si,“ povedala mu Skúsená, ,,aké mu dáš meno?“

,,Larry,“ odpovedal jej koniar a pozrel sa na syna, ktorý už spal, ,,áno. Larry Hunter.“