Žena

...toto sa mi paci...  

minimalizmus ?  

no ono to môže byť i minimalizmus, ked máš na mysli opakovanie slov....ale je to v podstate jedno z tisícov vyjadrení sa o žene ako takej....krásnej a zradnej....  

parenia a cipiek je tam nejaky prebytok... ale inak ujde...  

pri tom nazve mi napadla basen od Vojtecha Mihálika:) Žena Som krásna, až sa bojím. Ale akýže bude ten prvý dotyk úzkosti a snenia? Sú vo mne náhle sľuby, drsné prekvapenia. A kto ma ľúbi, ten si labu oblíže. Muži sú oplani, no takí svelí, že z polnočných súhvezdí mi blikajú ich mená. Láska sa volá strach. Som dievčatko, som žena. Som pýcha v svätožiare, anjel v negližé. Aj múdra som a viem, že prinesiem ti bôľ. Svoj osud musím stvoriť rozmarne a kruto, aby si spoznal, že som večné puto. Ó, miluj ma, no lásku otrockú si zvoľ: nedotkni sa ma, lebo zhoríš na popol. A možno iba potom príde mi ťa ľúto.  

Tak to je krásna báseň...ďakujem...  

toto mi nejak nejde... celkovo si nejak nic pod tym neviem predstavit... slova ktore si tam pouzil mi nepasuju mozno s tym co si chcel povedat...  

Myslíš Paríž...?  

Tým myslím aj Paríž...okrem iného všakže....Paríš sa?hmmm...no hociako...veď ty vieš