Promócia

Konečne som obhájil diplomovku. Som magister. Už sa na všetko môžem vykašľať. Diplom si prevezmem na študijnom oddelení a kašlem na promócie. Toto som povedal matke a tá skoro skolabovala.

"Miláčik, my s ockom chceme oslavu. Sme šťastní, že máš titul, že si ukončil štúdium, že máš vzdelanie atď..."

Také starodávne keci, sentiment, otrava so starými príbuznými, nemám na to chuť. Takto som to povedal aj matke a ona mi na to: "Všetko musí mať svoju dôstojú formu, aj ukončenie vysokoškolského štúdia. Spolu s Tebou sme bojovali aj my s ockom, podporovali sme ťa, neposlali sme ťa po matúre zarábať na kamióne... A teraz, keď si úspešne ukončil, chceme sa vytešovať po našom, teda slávnostne."

Toľko moja sentimentálna matka. Aj vy si myslíte, že slávnostná promócia je potrebná?