Krištáľový medvedík
Spisovateľ/ka: adelaide | Vložené dňa: 10. septembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-607.php
http://citanie.madness.sk/view-607.php
Sedí ticho niekde v tichu, zabudnutý, bez ostychu ticho v kúte vzlyká. Nikto nevidí krištáľového medvedíka. Medvedík je priesvitný. Ticho plynú tiché dni. Medvedík tu sám v tomto tichu žije, krištáľové srdiečko mu v malej hrudi bije. Pozrie sa naň človek, vstúpi mu do ticha, no razom zabudne na krištáľového medvedíka. Ticho končí jeseň, utekajú dni. Kto jeho chladné srdce trochu rozpustí? Prišiel krutý severák, prudko všetko váľa, malého medvedíka rozdrvila skala. Pristúpil tam chlapček, mladučký a nevinný. Miesto medvedíka tam ležia iba črepiny. Chlapček sa zamyslel, sklonil sa máličko. Na sto kusov zlomené je krištáľové srdiečko. Chlapček sa usmeje, zavolá na mamičku, jemne pohladí zlomenú hlavičku. Pohol sa krištáľ chladný, veď azda snáď našiel sa človek, čo bude ho mať rád. Usmial sa viditeľný medvedík, čo neviditeľným bol, v tej noci tichej, posledný krát vydýchol. Prišla stará dáma, prišla niekde z ticha, do kúta posadila krištáľového medvedíka... |