Pretože spomienky zaspali

Bola to revolúcia.

Všetko sa zmenilo a nebolelo bolestivé.

Zväzok s minulosťou bol porušený.

Baránok boží zradil pastiera.

Zväzok s rýmom zamietnutý!

Zabudlo sa na hriechy, všetko sa rozpadlo.

Stratili sa chorály z kostolov.

Len vietor ma pozýva do šírych diaľok. Bez možnosti návratu.

Ťažkým prachom zapadlo čo bolo.

To je údel minulosti-

keď spomienky zaspia a nechcú sa prebrať.

Už toho bolo dosť! Koniec.

Imaginárna existencia spomienok,

ktoré ťažia svedomie,

nedovoľuje nadobudnúť silu

vedomiu o zabudnutí hlboko zakorenenom v minulosti.

Zabudlo sa na víťazov a porazených.

Si rovnako dôležitý a dôležitý ako ja.

Všetko čo zostalo je večnosť a čas.

Všestranne nadaný blonďavý anjel

s kučeravými vláskami vezúci sa spolu so mnou v koči

smerujúcom na 48 hodín do histórie vzdávajúc hold reči,

získajúci zvláštnu cenu,

neexistuješ!!!

Len večnosť a čas...

Navždy...

Pretože spomienky šli spať.

Na veky vekov...

Priznanie

Stratený v snoch ceríš sa do zrkadla.

Ja som to bola! Ja som kradla

v tvojej izbe bláznivých nápadov.

Pre teba hriechom? Pre mňa hrou.

Oni vždy posielajú slabých!

Ja som to bola! To ja som na nich

po nociach liala sliny.

A oni poslúchali, verili mi.

Oni vždy vravia pravdu

a sväto-sväte klamú za ňu,

že to je tá ilúzia pravá a pravdivá.

Ja som to bola! Ja som ich zradila.

Ja som tá mrcha, ktorá nedrží tajomstvo.

Milióny zradených! ...do dobre- možno sto...

Dobre vidíš: usmievam sa,

keď ty visíš konča lasa.

Ale jedno ti sľúbim- tvoj portrét si nechám na stene.

A fresky stropu? Budem chodiť popod ne.

Oni vždy posielajú slabých!!!

Ach, zas musím pľuvať na nich.