Vyznanie

Spisovateľ/ka: Marcel 222 | Vložené dňa: 17. septembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-620.php

Hrdlo mi sťahuje,
sedím tu sám.
Rozmýšľam nad tebou,
nie je to klam.

Slnko je, krásny deň,
no ja nedokážem len,
na tvoje oči čarovné,
na okamih ten,
kedy nechcel som nič viac len,
povedať ti, „ľúbim ťa“.

Ale prišlo to ako blesk z jasného neba,
tá veta z tvojích krásnych pier: „Prosím zabudni na to!“
Ja ochotný urobiť všetko pre teba,
časom zisťujem, že akokoľvek “chcem“ nedá sa to.

Tvoje božské meno neustále znie mi,
nevieš si predstaviť ako je mi.
Slzy kotúľajú sa ako kolesá autobusu,
a ďakujem Bohu za tú krásnu pusu,
ktorou začal som tento svet zbožňovať,
a teba z celého srdca milovať.

Spisovateľov komentár k príspevku

Písal som ju, keď som sa sklamal prvýkrat v láske, bola to veľká bolesť a táto báseň nesie v sebe veľa sĺz.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

3 body

sám píšeš, že je to len ventil

lukášj

14. januára 2006 17:09:57