Nová mama - III. pokračovanie
http://citanie.madness.sk/view-622.php
Kapitola 4. – C h o d i a c a r e k l a m a n a z u b n ú p a s t u
26.10. (štvrtok), 13:10, slovenčina (koniec 6. hodiny)
„Cez prázdniny napíšete slohovú prácu na tristo slov na tému: Moja rodina,“ povedala piskľavým hlasom učiteľka a rukami nám kývla, že môžeme vypadnúť.
„Moja rodina?“ spýtal sa Kris s nechápavým výrazom v tvári.
„Moja rodina,“ odpovedala som mu.
„Tristo slov?“ spýtal sa Kris.
„Tristo slov,“ odpovedala som Krisovi a zapla som zips na školskej taške.
„Cez prázdniny?“ spýtal sa Kris s ešte nechápavejším výrazom v tvári.
„Cez prázdniny. Okrem toho, už si mohol byť pobalený. Ideme. A čo vlastne robíš cez prázdniny?“ ukončila som náš slovný futbal a dala som si tašku na chrbát.
„Nič. Sedieť doma a pozerať televízor. Ty?“
„Ja idem na fajn chatu s mamou a jej novým priateľom. Aj s mojimi bratmi a ich kamošmi. Aj s Lindou. Aj tá si zoberie kamošku. Aj ja si mám niekoho zobrať. Naozaj neviem koho...,“ povedala som.
„Ani ja,“ povedal Kris, akoby vôbec nemal tušenie, že moje slová boli pozvánka na chatu. Mala som sto chutí pristúpiť k nemu a zatriasť ním, ale potom som si uvedomila, že je stále zdrvený z tej úlohy na prázdniny. O svojej rodine toho veľa nenapíše.
„Poď so mnou ty,“ povedala som.
„Fakt?“ rozžiaril sa Kris, nečakal na moju odpoveď a spustil: „Kde? Kedy? Ako tam pôjdeme?“ pýtal sa. Nevedela som mu však na to odpovedať. Neviem, ako sa ta dostaneme. Veď nás bude desať.
„Zajtra o ôsmej ráno. Pred náš byt príde asi autobus... neviem,“ domyslela som si. Kris bol počas celého dňa ako vykoľajený, ale keď som ho pozvala na chatu, hneď sa prebral k životu.
„O ôsmej? Tak skoro?“ spýtal sa Kris. Vtedy mi hlavou preletela myšlienka.
„Budeš dnes u nás spať?“ spýtala som sa dychtivo.
„Neviem, mama mi asi nedovolí. A potom, ráno tak skoro nevstanem, aby som si musel ísť po veci.“ Niekedy mu naozaj treba všetko vysvetliť ako štvorročnému.
„Veci si zoberieš už so sebou. A mame povieš, že odchádzame už dnes. A je to vybavené. Dobre?“ uistila som sa, či pochopí, a keď prikývol, odišli sme z triedy, pretože ju chceli zamknúť.
26.10. (štvrtok), 15:20, u Kristiána
Pani Rubenská (Krisova mama) je veľmi milá. Kris ju opisoval ako krvilačnú vrahyňu...
Skrátka a dobre. Ideme na chatu! Ale na niečo sme predsa len zabudli! Čo s Calamity, s Qwixom, s Calicalpurniou, s Confuciusom, a s Squigglesom? Veď ich nemôžme nechať doma! Musím to vybaviť!
26.10. (štvrtok), 17:10, byt – obývačka
„Otec, čo bude s Calamity, Squigglesom, Calicalpurniou, Confuciusom a Qwixom?“ pýtam sa.
„Pôjdu s vami,“ povedal otec samozrejme.
„Mama nezošalie?“ spýtala som sa a otec sa tvári, akoby som ho otravovala. Možno ho otravujem. Je mi to však tak jedno!
„Dúfajme,“ povedal otec a odišiel do spálne. Dúfajme čo? Že zošalie, alebo že nezošalie? Teraz má nového frajera. Ako asi vyzerá? Mama mala vždy rada silných mužov, ako napríklad Rambo alebo Tarzan. Má rada... ako to nazvať... „drsných chlapov“.
26.10. (štvrtok), 19:30, izba A+D
Dnes spíme tu. Všetci štyria (Daniel, Andrej, Kris a ja). Ja s Krisom sme na zemi. Je zima, ale pod nami sú štyri periny a na nás dve, takže je to fajn. Nejdeme ešte spať. Rozprávame sa.
„Včera to bolo fakt hrozné...,“ ozval sa Andrej po dlhšom čase, takže sme si mysleli, že už spí.
„Čo bolo hrozné? Bolo to skvelé!“ protirečil mu Kris.
„Nemuseli ste nás špehovať,“ hovoril Andrej.
„Nešpehovali sme,“ klamal Kris.
„Jasné!“ povedal Andrej a otočil sa na druhý bok ako medveď.
„Koho beriete?“ spýtala som sa Daniela.
„Kamoša. Najlepšieho. Je z našej školy,“ povedal Dan.
„Ako sa volá? Kto je to?“ pýtal sa Kris. Som rada, že sa normálne rozprávame. S Tiborom by sa to nedalo.
„Adam. Poznáš ho?“ spýtal sa ma Dan. Adam?? Adam?!
„Povedz mi, že žartuješ!“ vyhŕkla som.
„Adam? Ten Adam? Ten? Adam? Ten?“ pýtal sa Kris. Pripadá mi smiešne, čo povedal. Ako zaseknutá platňa. Rozosmiala som sa. Aj Dan. Aj Dan sa zasmial. Chápete? Ten, čo sa smeje iba vtedy... vlastne ten, čo sa nikdy nesmeje.
„Ten, ten...,“ pritvrdil Dan. Nemôžem tomu uveriť! Adam a Daniel sú najlepší priatelia!
„Ten, čo sa cez veľkú prestávku v respíriu pri automatoch cicme s Natašou???“ spýtal sa už nekoktajúc Kristián.
„Haha, áno, ten.“
„Mám z neho paranoju a ty ho vezmeš do našej blízkosti! Ja tomu nemôžem uveriť!“ poviem. Daniel už neodpovedal. Teraz však viem, že budem mať hrozné prázdniny!
„Nevieš ešte, koho berie Andy?“ spýtala som sa Daniela. Andy ma len tak napadlo. Andy, Andrej... Martina totiž cestuje s rodičmi niekam preč.
„Nejakú... Violu,“ povedal Dan. Otočil sa na druhý bok. To znamená, že ideme spať. Išla som zhasnúť svetlo. Ľahla som si.
27.10. (piatok), 08:10, autobus
Sme v autobuse. V normálnom autobuse! Mama po nás prišla. Celkom fajn sme sa s ňou zvítali. Je tu aj klíma. Keď som sa jej spýtala, čí je ten autobus, povedala, že Jarov. To je asi ten jej nový priateľ. Jaro... hodí sa k Rambovi? Aj áno. Dúfam ale, že to nebude nejaký mafián, ktorý nás bude terorizovať. O chvíľu vyrážame. Najprv však nesieme veci do busu.
Daniel si nesie aj gitaru a bubny. Zmestia sa. Prečo však nesie oboje? Kto bude hrať na tom druhom? Asi Adam. Zastavíme sa preňho o desať minút. Aj po Violu. Zaujímalo by ma, kto to je, aj keď... asi to viem. Je to Andrejova najlepšia kamarátka. Viem, že má najlepšiu kamarátku, ale nikdy mi ju nepredstavil, ani o nej nič nehovoril. Myslím, že sme pobalení. Spolu (zatiaľ) máme dvanásť kufrov. Alebo tašiek, to je jedno.
27.10. (piatok), 08:40, autobus – cesta na chatu
Fíha! Ja tuším odpadnem! Mama má priateľa! To už, samoška, viete, ale on nie je žiadny Tarzan! On je sladký chlapec! Neviem, ako ináč ho mám nazvať... Má hnedé vlasy, učesané nabok, ako z neviem koľkého storočia. Má krivý nos, ale nikto iný si to nevšimol. Neviem, či sa mi nemarí. A najhoršia vec na Jarovi sú jeho zuby. Keď prišiel k nám, povedal: „Čaute decká.“ Nato sa usmial a všetci sme oslepli. Niežeby ich mal žlté, to nie. Má ich prehnane biele. Je ako Chodiaca Reklama Na Zubnú pastu. Vyzerá naozaj ako... asi ako... ÁÁÁ! Ani nazvať to neviem. Je jednoducho hrozne nesympatický. Andrejova naj kamoška sa volá Viola. Má dlhé krásne čierne vlasy, pekné veľké oči, postavu akurát... no... je perfektná. Ešte sa aj vyjadruje výborne. Pri nej pociťujem, aká som vlastne strašná... A je tu aj Adam... Sedí v autobuse za mnou. Vedľa mňa je Kris a za ním je Dan.
27.10. (piatok), 09:50, autobus – stále cesta na chatu
Strááášne sa nudím. Adam mi pred chvíľou kopal do sedadla, tak som sa otočila a povedala som: „Prestaneš mi kopať do sedadla?“ A vtedy sa začal Daniel aj Adam strašne smiať. Neviem prečo. Ale aspoň mi už Adam nekope do sedadla. Kris zaspal. Ahá! Ešte je tu Linda aj s jej „kamoškou“. Celkom som zabudla, že má dvadsať rokov. Totiž, nie je to jej kamoška, ale jej frajer. Nevyzerá bohvieako. Je taký... prispatý...
27.10. (piatok), 10:30, autobus – stále cesta na chatu
Pred chvíľou sme zastavili na pumpe, pretože Boba (tak nazval Chodiaca Reklama Na Zubnú Pastu svoj autobus) potrebovala papať. Je trápne, že dospelí dávajú mená veciam. CCC a Q a S zaspali na zadných sedadlách. Začína mi byť celkom zle. Nič som nejedla, iba som sa napila koly.
27.10. (piatok), 10:35, autobus – stále cesta na chatu
Vydávila som tuším aj moje črevá. Je mi zle. Reklama šoféruje. Musela som si k nemu sadnúť. Nemôže riskovať, že mu niekto zašpiní autobus. Veď mu ho nikto nezašpinil. Zastavil a ja som vybehla! Sedí a spieva si. V rádiu púšťajú nejaké starecké pesničky. Myslím, že o chvíľu začne tancovať. Dvíha sa mi z neho žalúdok.
27.10. (piatok), 10:45, autobus – stále cesta na chatu
Povedala som Reklame, že mi je už lepšie a sadla som si na moje pôvodné miesto. Iba som sa vymenila s Krisom, aby som sedela pri okne. Ešte mi je zle. Pozerám sa von, ale nič zaujímavé tam nie je, tak sa pripojím k debate chalanov. Neviem, o čom sa rozprávajú. Nerozprávajú sa. Sledujú reklamu.
„Ten ale je!“ zahlásil Adam.
„Neje, šoféruje,“ zavtipkoval Andrej, ktorý si sadol oproti nám.
„Ema, ty nám povedz. My muži to totiž nevieme posúdiť,“ začal Daniel.
„Čo mám povedať?“ nechápala som.
„Je sexy?“ spýtal sa Adam.
„On? Prosím vás! Veď sa naňho ani nemôžem pozerať,“ povedala som.
„Pretože má také jasné zuby?“ pýta sa Adam.
„Nie. Pretože je mi z neho zle,“ vysvetlila som. Vtedy Reklama zakričal: „Jani! Prosím ťa, poď sa už so mnou vymeniť! Chytá ma únava!“ Mama sa s ním vymenila a Reklama vzal do rúk časopis a študoval, čo nové je v ňom.
„Čo to číta?“ spýtal sa Andrej. Vtedy som sa zahľadela na časopis a zistila som, že je to erotický časopis. Porozumela som Andrejovi. Chcel iba upútať pozornosť na to, čo Reklama číta. Pozreli sme sa na seba a nikto (radšej) nič nepovedal.
„Kam sme sa to dostali?“ spýtal sa Adam.
„Len do našej rodiny. To je obvyklé, že ľudia, s ktorými sa naši rodičia stretávajú, sú divní,“ povedal Daniel.
„Je na chate dosť postelí?“ spýtal sa Kris.
„Hej! Rambo! Je na chate dosť postelí?“ zakričal na Reklamu Andrej tak, aby počul iba poslednú vetu. My sme mali čo robiť, aby sme smiech zadržali.
„Nie! Budete spať na zemi!“ zakričal nám Reklama. Myslím, že žartoval...
27.10. (piatok), 12:30, Sme na mieste!
Reklama nežartoval. Naozaj budeme spať na zemi. Mali sme žrebovať, kto bude spať na manželskej posteli. Nakoniec sme sa dohodli, že tam pošleme Lindu aj s Ivanom. Samoška, Reklama s mamou budú spať v posteli. Neskôr nám Reklama zakričal, že našiel jednu prístelku. Na ňu sme chceli poslať Violu, ale odmietla. Tak budeme všetci na zemi. Pod nami budú periny a na nás tiež periny. Máme spolu všetci jednu obrovskú izbu. „Postele“ máme na zemi, vedľa nich sú bicie a gitara. Za „posteľami“ je stôl so štyrmi stoličkami. Z kuchyne donesieme ešte dve. Vedľa stola sú tri skrine. Ja mám skriňu spoločne s Violou. Myslela som, že budem mať s Krisom, ale chalani povedali, že oni tam budú mať „svoje“ veci. S Violou som sa dohodla, že urobíme malú špionáž, aby sme odhalili, čo v skriniach je. V izbe sme urobili aj pelech pre zvieratá. Squiggles má klietku na malom stolčeku, ktorý je pri kozube. Teraz sa stále vybaľujeme a upratujeme, aby sme tu vôbec mohli existovať.
27.10. (piatok), 21:30, chata
Až teraz sme všetko poupratovali! Všade boli pavučiny a prach. Dokonca aj riad bol špinavý. Mama s Tarzanom sú už v posteli. UŽ!!! My vlastne tiež. To je ale iné. Viola je naozaj celkom fajn. Zapletala som jej vlasy, a vtedy prišli chalani. Zborovo sa ozvali: „Úúú!“ Neviem, čo tým mysleli. Spýtala som sa Violy.
„Iba hormóny!“ povedala. Zrejme má pravdu. Veď ona je naozaj krásna.
28.10. (sobota), 6:30, chata
Včera večer sme dosť dlho kecali. Adam vôbec nie je taký, ako som si myslela. Je celkom fajn. A Viola! Je úplne úžasná! Netuším, prečo sa zahadzuje s Andrejom. Je jej najlepší kamoš. Povedala: „Je ako ty! Zábavný!“
Vyvenčiť „zver“ išli Andrej, Kris a Daniel. Zostali sme tu ja, Adam a Viola sami. Linda, Ivan, Rambo a mama išli do lesa. Dúfam, že sa stratia.
„Krisovi sa páčiš,“ povedal Adam Viole. Viola sa začervenala.
„Nech,“ odvrkla.
„Čo je? Nemyslí to v zlom,“ povedal Adam.
„Tak prečo mi to nepovie sám?“ spýtala sa Viola. Vtedy vošiel do dverí Kristián. Spýtal sa, či niekto nejde von. Viola povedala, že ide. Aj ja som povedala, že idem, ale Adam ma zastavil: „Myslel som, že budeš so mnou.“ Bolo to trápne, ale pochopila som, že chcú byť sami. Prikývla som.
„Máš super rodinu,“ poznamenal Adam. Neviem, či to myslel ironicky, tak som sa len usmiala. Išli sme do kuchyne. Myslela som si, že je mama a Rambo v lese, ale boli v kuchyni. Našťastie, nepredvádzali nič deťom neprístupné. Mama pripravovala raňajky, a vtedy k nej prišiel Tarzan a chytil ju za zadok!!! ZA ZADOK!!! Sú nechutní. Adam povedal: „Mohli si to nechať na noc.“ Vtedy som sa rozzúrila. Niežeby nemal pravdu! Ibaže som si spomenula na Natašu. Na to, ako sa bozkávajú pred automatmi každú veľkú prestávku. Tak som poznamenala: „Nie je to nič v porovnaní s tebou a Natašou.“ Adam zosmutnel. Mohla som tú poznámku prehltnúť.
28.10. (sobota), 16:30, chata
Daniel, Andrej, Viola, Kris, Adam a ja ideme do lesa. Čakáme na Krisa a Violu. S ich rozhovorom to nedopadlo dobre. Stále sa teraz hašteria. Prichádza Viola. Je namosúrená. Povie: „Krysa nejde!“ Tá Krysa má byť zrejme Kris. Vyrážame.
28.10. (sobota), 16:35, pred chatou
Začalo byť zima. Nejdeme nikam. Budeme len pred chatou. Rambo práši koberec. Andrej si to všimol a zakričal naňho: „Neštartuje, Aladin?“ Hahahahahahahahahahahahahahaha!!!!!!!!!!
28.10. (sobota), 17:50, chata
Rambo povedal, že sa míňa pitie. Ja s Adamom ideme do obchodu. Je od nás vzdialený asi jeden kilometer.
28.10. (sobota), 18:50, les
Presne tak! Les! Nevieme, kde sme! Adam vraj vie, kde sme, a že tam budeme, čo nevidieť! Ha! To je kedy? Veď to povedal už asi pred hodinou! Viem, čím to je! Stratili sme sa!
„Kedy tam budeme?“ pýtam sa.
„O päť minút,“ povedal pokojne Adam.
„Bolia ma nohy!“ povedala som.
„Naozaj sme o chvíľu tam! Vydrž to,“ rozkázal mi. Potkla som sa a spadla som. Adam mi pomohol vstať a zapozeral sa na mňa. Keď som si to všimla, uhol pohľadom. Tie jeho oči nie sú až také škaredé.
„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa.
„To je jedno...,“ povedal. Spomenula som si na Rada. Na to, ako povedal, že keď toto baby povedia, znamená to, že im na tom záleží. Podobné to predsa musí byť pri chalanoch!
„No tak, mne to povedať môžeš,“ povedala som citlivo. Pozrel sa na strom a povedal:
„Nataša.“ Nerozumela som. Strom je Nataša? Chcela som sa ho spýtať, čo tým myslí, no začal hovoriť. „Keď som sa naposledy zhováral s Natašou, dala mi kopačky.“ Takže ten strom nie je Nataša. Chvalabohu!
„Mrzí ma to,“ povedala som.
„To nič... mal som to tušiť. Je predsa odo mňa staršia. Keď si ju v kuchyni spomenula...,“ nedokončil.
„Naozaj ma to mrzí. Nevedela som,“ prerušila som ho. Chvíľu sme boli ticho. Potom sme začuli nejaký šuchot. Zľakla som sa, tak sme sa ponáhľali. Neskôr mi Adam vysvetlil, že to je veverička, alebo niečo podobné. Bojím sa veveričky! Výborné!
28.10. (sobota), 20:30, les
Sme stratení v lese! Perfektné! Vraj sme o chvíľu späť. Začínam mať strach.
28.10. (sobota), 20:35, chata
Už sme doma. Keď sme prichádzali, všimla som si, že chata je naozaj pekná. Taká obyčajná. Drevená s veľkými oknami.
29.10. (nedeľa), 06:40, chata
Sme všetci hore. V obývačke je dokonca aj televízor! Myslela som si, že sme v úplnom Zapadákove. Sledujeme televíziu. Do obývačky vpochoduje Rambo s laptopom v ruke. Všetci naňho pozeráme ako na zjavenie. Otvorí laptop a začne písať.
„Ema, prosím ťa, doniesla by si mi pohár sirupu?“ poprosil ma Tarzan.
„Keď však budem môcť potom na tom robiť,“ povedala som. So žiarivým úsmevom prikývol. Išla som do kuchyne, naliala som do pohára sirup a doniesla som mu ho. Keď sa napil, vypľul to. „To je sirup!“ zajačal. „Ja viem!“ zajačala som. Nasilu sa usmial a povedal: „Prosím, dones mi sirup s vodou.“ Musel sa však krotiť. Haha! Nepovedal, že chce aj vodu!
29.10. (nedeľa), 08:00, chata
Ten Reklama má aj nejakú kartu, čo vsunie do počítača a máme aj internet! Dostala som 18
e-mailov! Nemám internet, ale mám maily! Teda, doma nemám internet...
29.10. (nedeľa), 08:10, chata
7 e-mailov je od tatka, 4 od Tibora a 2 od Martiny. Ostatné e-maily sú reklamy. Tatko píše, že či sa máme dobre a také niečo... odpísala som mu, že všetko je v najlepšom poriadku, iba nás týrajú. Dúfam, že rozumie výrazu „sarkazmus“. Tibor píše, že by sme sa niekedy mali stretnúť a porozprávať sa. On sa chce rozprávať?? On? Ten, čo vždy mlčí ako zaťatý?? Odpísala som mu, že som na chate a teraz nemôžem. Porozprávame sa niekedy inokedy. Maťa mi napísala:
Čau Ema!
Ako je na chate? Ja som pre zmenu chorá a nikam sme nešli. Už mi však bolo lepšie, tak som ti zavolala, lebo som zabudla, že si na chate. Zdvihol to tvoj tatko a povedal, že už nepredáva toaletný papier. Nepochopila som, čo chcel, tak som si vypýtala teba. Vysvetlil mi kde si a spýtal sa ma, kto som. Potom ma pozval k vám, aby som mu vysvetlila, ako sa robí s internetom. Čiže máte internet. Asi som ti to nemala povedať. Lenže je som ja. Tak som prišla k nemu a všetko som mu vysvetlila. Vedel toho viac ako ja. Tak ako sa tam máte? Tvoj tatko mi aj povedal, že priateľ tvojej mamy tam berie internet, tak ti píšem. Aký je ten priateľ? Koho si si vzala ty? A Daniel?? A Andrej???
Majte sa tam pekne a skús mi odpísať...
S láskou
Martina
Ďalší e-mail bol oničom. Ževraj sa nudí a je chorá. Takže máme internet. Aj počítač! Juchuchú! Odpísala som jej:
Milá Martina!
Na chate je celkom fajn. Mamin frajer je stelesnená katastrofa. Má také biele zuby až strach! Volá sa Jaro, ale voláme ho Rambo alebo Tarzan. Poprípade Chodiaca Reklama Na Zubnú Pastu. Je hrozne nesympatický! Chytal mamu za zadok! Vypýtal si odo mňa pohár sirupu, ale nepovedal, že chce aj vodu. Splnila som rozkaz. O Rambovi však stačilo. Môj tatko preto povedal, to s toaletným papierom, lebo práve ho vyhodili z továrne na toaletný papier. Vzala som sem Krisa. Príliš sa však skamarátil s mojimi bratmi. Je ako vymenený. VŠETCI sú ako vymenení! Aj Adam. Naj kamoš Daniela. Je z našej školy. Celkom fajn chalan. A Viola! Je úplne úžasná! Naj kamoška tvojho frajera... neboj sa, nič s ním nemá.
Čo za chorobu to vlastne máš? Je ti už dobre? Radím ti, s mojím tatkom sa radšej neskamaráť, pretože je divný.
Tak sa maj a skús mi odpísať. Haha!
So šťastím
Emka Išla som sa pozrieť aj na iné webové stránky. Nič moc.
29.10. (nedeľa), 09:10, chata
Teraz som sa skutočne utvrdila v tom, že je Rambo šialenec. Išiel na huby. Po prvé, na huby sa chodí v lete. Po druhé, chodí sa na ne o piatej ráno. A po tretie, nechodí sa na huby bez žiadnych vedomostí o nich. Adam, Viola, Andrej, Daniel, Kris a ja hráme žolíka. Adam stále vyhráva. Má krásne oči! Neviem, ako som mohla tvrdiť, že je škaredý. Nie je najkrajší, ale ani na zahodenie.
29.10. (nedeľa), 09:30, chata
Milujem ho!
29.10. (nedeľa), 15:40, chata
Viole sa páči Adam a Adamovi sa páči Viola. Ja umriem! Viola mi pred chvíľou prezradila, že sa jej páči. A Adam to povedal Krisovi a Kris mne. Kris je z toho zdrvený. Nevie však, že sa aj Viole páči Adam. A nevie tiež, že sa aj MNE páči Adam. stále mi to teda pripomína. Ja mu stále hovorím, že Viola je od neho o rok staršia, nepočúva ma. Zabite ma, prosím!
29.10. (nedeľa), 18:50, chata
Až teraz sa Rambo vrátil z lesa! Kŕmil sa lesnými plodmi. Nenazbieral ani jednu jedinú hubu. Išla som sa smiechom potrhať. Aj Andrej. Rehotali sme sa ako hyeny. Daniel sa iba usmial a Adam s Violou o tom ani nevedia, lebo sú sami vonku na lavičke. Radšej ani pomyslieť nechcem, čo tam robia. A Kris bol práve v sprche, keď Tarzan prišiel.
30.10. (pondelok), 07:50, chata
Viola práve vyšla z kúpeľne. Vyzerá ako bohyňa. Je taká pekná! Má čerstvo umyté vlasy.
„Čomu vďačím tvojmu pozorovaniu?“ spýtala sa ma, keď si všimla, že na ňu doslova čumím. Dokonca mám aj otvorené ústa.
„...eh... Čo sa včera stalo?“ spýtala som sa.
„Neviem... Bola... búrka?“ opýtala sa.
„Medzi tebou a Adamom.“
„Čo by malo byť?“ spýtala sa. Keď však uvidela môj líščí výraz, povedala: „Okej, zaľúbili sme sa do seba.“
Pomóóóc! Chytajú ma mdloby! Vedela som to, ale keď mi to povedala Via, tak to je ešte horšie! Je to však moja vina, že som zvedavá. Možno ale... možno to je iba dočasné harašenie hormónov. Možno sa mi Adam ani nepáči. Tak to bude! Stále sa mi páči Tibor!!!
„Fíha! Darujem ti to,“ povedala som nakoniec.
30.10. (pondelok), 07:55, chata
Myslím, že aj tak u Adama nemám najmenšiu šancu. Páčia sa mu brunetky.
30.10. (pondelok), 9:20, chata
„Skoré“ raňajky. Adam na Violu zaľúbene pozerá. Aj ona naňho. ÁÁÁ! Už by som mala prestať rozmýšľať!!
„Hej! Neviete mi poradiť, ako mám prestať rozmýšľať?“ spýtala som sa.
„Čo ťa trápi?“ spýtala sa Viola. Už len tebe to poviem!!!
„Nič dôležité. Len ma to tak zaujíma,“ vyhovorila som sa.
„Tak nám to už povedz,“ prosíkala Via.
„Keď si s tým začala, tak to aj dokonči,“ zamrmlal Adam.
„S ničím som nezačala, to Viola!“ bránila som sa.
„Nemusíš hneď kričať!“ povedal Adam. Radšej som už nič nepovedala. Čo sa komu porobilo?? Aha, už viem. Láska je... eh... láska...
30.10. (pondelok), 16:30, chata
Odchádzame vo štvrtok. Už aby to bolo... Poprosím Ramba, aby mi požičal laptop.
30.10. (pondelok), 16:35, chata
Dostala som 3 nové e-maily. Jeden je od Martiny a druhý od otca. Tretí je od Alexa. Čo ten chce?
Čawes EmEm!
Tak kde a kedy bude tá oslava? Na Silvestra? Myslím, že môžem prísť. U teba? A čo tvoj tatko? Kde bude? Prosím napíš mi info podrobnejšie. Díkes, čaw!! AlAl.
Aká oslava? Narodeninová?? Veď zatiaľ sa nič nechystá! Mail od Martiny:
Milá Emka!
Naozaj ma mrzí, že je tam ten mamin frajer... Rambo. Nejako to snáď prežiješ. Mám nejakú angínu, alebo niečo podobné. Už mi je však dobre. Viola... o nej mi už Andrej rozprával. Keby s ňou niečo mal, prosím, daj vedieť. A je s vami Adam??? To si užívaš čo? Vlastne... tebe sa nepáči. Tak nič. Kedy prídeš? Chcem sa s tebou dohodnúť na tej oslave. Dostala som tú pozvánku. Vďaka. Kto ešte ide??
S láskou
Martina
To by aj mňa zaujímalo, kto ešte ide... Prečo o ničom neviem?!
Milá Maťka!
Tarzan je náhodou zábavný. Aj keď trošku svojským spôsobom. Včera bol napríklad v lese na hubách!!! Adam sa mi páči. Ale... chodí s Violou! Ja tuším skapem! Chápeš to?? Ja nie. Dnes ráno som sa ich spýtala, či nevedia recept na to, aby som prestala myslieť. Stále som o nich rozmýšľala. A Viola chcela vedieť, čo ma trápi. Tak som povedala, že nič. A Adam sa k nej pridal. A vraj som s tým prvá začala. Ja sa snáď zbláznim! Chcela by som ísť domov. A k tej pozvánke... o ničom neviem. Žiadne pozvánky som totiž neposielala. Naozaj sa musíme skoro stretnúť. Vo štvrtok prídeme. Tak o piatej v čajovni. Dobre?
So zdravím
Emka
Otec mi poslal iba niečo v tom zmysle, že keď mi je zle, môžem prísť domov. Na čom asi? Na ťave?!
1.11. (streda), 18:30, chata
Zajtra odchádzame. Našťastie! Všetci sa dobre bavia. Len ja nie. Nedokážem to. Akoby ma v kolektíve nechceli. Neviem, ako som si mohla myslieť, že je Kris lepší kamoš ako Maťa. Asi som sa pomýlila. Som už zbalená a Adam na mňa civie.
„Čo si sa už zbalila?“ spýtal sa a stále na mňa pozerá, akoby som sa napila lávy.
„Zajtra odchádzame,“ odpovedala som s nezáujmom.
„Nie, náhodou, vo štvrtok??“ spýtal sa.
„Áno, vo štvrtok,“ odpovedala som mu.
„Veď zajtra je streda...,“ nedokončil.
„Nie, zajtra je štvrtok.“
„Aha... škoda...,“ povedal Adam.
„Prečo škoda?“ spýtala som sa.
„Je tu dobre, nie?“
„Ako komu,“ zaváhala som.
„Hm,“ povedal len, postavil sa, a odišiel. Čo iné sa dá od neho viac čakať? Možno vyzerá dobre, ale ináč je bezcitný.
2.11. (štvrtok), 05:30, chata
Dnes je deň odchodu! Hurá, trikrát hurá!!! Všetci ešte spia. Iba... Tarzan sa prebudil. Má smiešne pyžamo. S medvedíkmi. Nevedela som, že muži nosia dámske pyžamá...
„Čauko, čo ty tu?“ spýtal sa ma Tarzan.
„Čo čo ja tu?“ spýtala som sa ho, pretože som absolútne netušila, o čom to hovorí.
„Si dosť skoro hore...,“ vysvetlil mi.
„Och, tak prepáč!“ odvrkla som.
„No ták, Ema... Buďme kamaráti,“ povedal Tarzan.
„OK.“ Povedala som. Normálne by som to nepovedala, ale teraz som psychicky na dne. Tak prečo nie?
„Pôjdeš so mnou na huby?“ spýtal sa.
„Huby rastú v lete. Okrem toho, mrzne a taralákať sa v takomto počasí v lese, je nebezpečné. Je víchrica. Ďakujem za pozvanie. Nejdem,“ povedala som. Tak zle na tom nie som, aby som povedala „áno“. „Ináč, kedy dnes odchádzame?“ spýtala som sa Tarzana.
„O deviatej. Najneskôr o desiatej... Chceš ísť na internet?“ Kývla som hlavou na znak súhlasu a posadila som sa pred laptop.
2.11. (štvrtok), 5:20, chata
Mám deväť nových e-mailov. Dva od Martiny, jeden od tatka, potom od Kornela, Marianny, Alexa, Eda (nášho trénera tenisu), od Oskara (Ďalší chalan z tenisu, ktorý je z časti náš ďalší tréner. Má 19 rokov.), dva e-maily sú od Tibora.
Tibor píše, že by sme sa mohli stretnúť v piatok v kaviarni. Druhá správa je to isté, ale pridal čas. O desiatej. Od Oskara som dostala poštu, že príde na oslavu. Na akú, to nemám tušenie. Edo napísal tiež o tej oslave. Neviem, o akú oslavu ide ale keby som robila nejakú oslavu, určite nepozvem štyridsaťročného chlapa. Alex píše, že príde určite. Marianna ďakuje za pozvánku a príde a Kornel takisto. Vôbec však neviem, kam prídu!!! Otec píše:
Moja malá Ema!
Vo štvrtok prídete domov. Mám pre vás prekvapenie. Tak zatiaľ!
Tvoj tatko
Prekvapenie?? Mám rada prekvapenia. Maťa píše:
Ema!
Mrzí ma, že Adam s ňou chodí. Veď vo štvrtok odchádzate, tak by to malo byť OK, nie? O piatej v čajovni, platí! A máš tam aspoň Tarzana, ten Ťa rozveselí.
S láskou
Martina
Nebudem jej odpisovať, načo? Idem si odviesť veci do autobusu.
2.11. (štvrtok), 9:20, autobus
Vyrážame!! Sedím vedľa Violy. Stále básni o Adamovi.
„Aký je? Podľa teba?“ opýtala sa. Zamyslela som sa. Aký je?
„Dosť nafúkaný...,“ odpovedala som.
„Mne sa nezdá. Podľa mňa je úplne super! Je taký...,“ a začala básniť o jeho super tele a o tom, ako sa s ňou rozpráva a tak. Nuda! Andrej pustil z klietky Squigglesa a zastal mi na ruke.
„Porrrriadok! Porrrriadok!“ zakrákal.
„Áno, Squiggles,“ povedala som.
„Tarrrrzan je debil! Tarrrrzan je debil!“ zakrákal Squiggles.
„ČO???“ vykríkla som. To snáď nie je pravda! „ANDREJ!“ skríkla som. Andrej pribehol a spýtal sa, čo sa stalo. Že čo?!
„Kto naučil Squigglesa nadávať?!“ opýtala som sa ho.
„Eh... no... Adam...,“ zaváhal. Tak to mám dosť! Išla som za Adamom a povedala som: „Adam, ak si myslíš, že to bolo vtipné, tak si na omyle. Už nikdy nič také neurob. Keď ešte niečo také spravíš, tak si ma nepraj!“ Odpochodovala som. Najprv sa Adam tváril, že nevie, o čom hovorím, no vedel to dobre. Nenávidím ho!!!
2.11. (štvrtok), 13:15, byt – obývačka
Fakt som sa ocitla niekde vo svete bláznov! Začnem pekne od začiatku. Keď som prišla domov, tak som uvidela halu. V hale bol nový koberec. Myslela som si, že ho kúpil otec, len tak... Išla som ho teda pozdraviť. Bol v kuchyni. Bol v kuchyni nalepený na nejakej žene! Pozerala som naňho aj sa Andrejom a Danielom. Otec si nás ani nevšimol. Stále sa bozkával s tou ženskou. Andrej zakašľal. Otec sa na nás pozrel a tá ženská si začala utierať zásteru, v ktorej varila v našej kuchyni. Otec začal: „To je naša nová kuchárka.“ Pozerali sme naňho ako tri teliatka.
„Áno, to vidíme,“ povedal Andrej.
„Volám sa Anna,“ povedala Anna.
„Ja som Dan, toto je Andrej a toto Ema,“ predstavil nás Daniel. „Anna bude u nás bývať,“ povedal otec a pozeral sa na misku orieškov. Všimla som si stopy rúžu na jeho tvári. Nezmohla som sa na slovo. Ani sa nás otec nespýtal, či nám to nevadí! Toto ale nebolo všetko. Išli sme sa spolu pozrieť po celom byte. V hosťovskej izbe bolo... ehm... prekvapenie. Bola to ďalšia detská izba. Mala som pocit, že sa zbláznim na mieste!! Okrem hosťovskej izby bola zmenená aj kúpeľňa, spálňa a obývačka. Kuchyňa nie, lebo tá bola pekná, taká, aká bola. Otec nám to neskôr vysvetlil. Anna je vdova, ktorá má tri deti. Dcéry. Jedna má tri a pol roka, volá sa Nina. Druhá má šesť rokov a volá sa Natália. Tretia má štrnásť rokov, volá sa Lea. Cez prázdniny sú všetky u starej mamy. Anna predala svoj veľký dom. Mala peniaze na rekonštrukciu nášho bytu. Už tu teda býva aj ona. Zhrňme si to. Moja mama a otec nebývajú spolu, chcú sa rozviesť. Budeme žiť s otcom. Mama si našla nového frajera, ktorý je totálny cvok. Otec má frajerku, ktorá má tri dcéry a bez nášho súhlasu sa k nám nasťahovala. Okrem toho môj najlepší kamoš sa „vymenil“, pretože na mňa už zabudol a kamaráti sa s mojimi bratmi. Moja nová kamarátka Viola chodí s Danielovým najlepším kamošom, ktorého nemôžem ani vystáť. Moja najlepšia kamoška Martina chodí z mojím bratom Andrejom. Aké veselé!
2.11. (štvrtok), 15:50, Čajovňa
Som tu s Martinou. Rýchlo som vypadla po „prekvapení“ môjho tatka z domu. Išla som za Martinou domov a spolu sme sa prešli pešo do čajovne. Normálne chodíme autobusom. Chodíme sem často. Je to jedno s kým. Chodia sem decká rôzneho veku. Je tu pekne, príjemne to tu vonia. Dokonca ani nepočuť rozhovory ľudí z ostatných stolov, preto nadobúdame pocit, že sme tu samé. Majú tu perfektné čaje s rôznymi názvami. Našťastie, v nápojovom lístku pod názvami čajov je aj napísané, čo v čajoch je. Tlmené svetlo je príjemné, aj keď... vraj je zlé na čítanie a kazia sa pri ňom oči.
Všetko som Martine porozprávala. Pozerala na mňa, akoby som bola ružová žaba.
„To fakt? A čo ti urobil vlastne Adam?“ začudovala sa Martina.
„Je strašný. Najprv bol ku mne milý a potom ma absolútne ignoroval, alebo ma kritizoval. Dokonca naučil Squigglesa nadávať!“ povedala som.
„Verím, že ťa to naštvalo. Nechcela by som byť na tvojom mieste...,“ poľutovala ma Maťa. Nepotrebujem, aby ma ľudia ľutovali. Radšej by som prijala konštruktívnu radu.
„Krisovi sa páči Viola...,“ povedala som zbytočne.
„Môžem ísť k vám?“ spýtala sa Maťa. „Chcela by som vidieť Annu a novú hosťovskú izbu.“
„No, neviem, či je to najlepší nápad...,“ zaváhala som.
„Pochopím, keď mi povieš nie,“ povedala Martina.
„Tak nie,“ povedala som. „Ináč, čo to boli za pozvánky?“
„Dostala som pozvánku na spoločnú oslavu Nového roka. U teba,“ vysvetlila mi.
„Žiadne som neposielala,“ zamračila som sa.
„Ja viem,“ zachichotala sa, „posielal ich tvoj tatko.“
„Koho pozval?“ spýtala som sa.
„Všetkých z tenisu a už neviem...,“ rozmýšľala Martina.
„Viem, že pozval aj Eda. Má štyridsať!“ povedala som Martine a porozhliadla som sa po čajovni, akoby som sa bála, že nás Edo sleduje a počúva.
„Nó... dúfajme, že nepríde,“ zasmiala sa Maťa. To dúfam. Zrejme otec nevedel, kto je to Edo. Možno si myslel, že je to nejaký chalan. Chalan, ktorý je starý ako otec.
„Blížia sa Vianoce. Nepôjdeme spolu na Vianočné nákupy?“ spýtala som sa.
„Dobre,“ súhlasila Maťa a dopila čaj. Ja som mala čaj už dávno dopitý a tak sme sa vybrali k odchodu. Rozprávala mi, ako sa nudila a čo robila. Dúfala som, že nezaspím.
2.11. (štvrtok), 18:30, Kristiánov byt
Musela som sem prísť. Viem, že je Kris kamoš skôr mojich bratov ako mňa, ale musím sa s ním porozprávať. Som v jeho izbe a je to tu naozaj pekné. Má biele steny okrem jednej, pri ktorej je pekná mäkká posteľ. Vedľa postele sú dve skrine. Oproti nim je stôl, ktorý sa neupratoval asi tri roky. Kris má akváriové rybičky. Na zemi sú parkety, ktoré sú naozaj klzké, preto všetkým radím, že keď máte ponožky, dávajte si obrovský pozor. Hovorím Krisovi o tom, ako sa správal a ako mi to vadilo. Všetko zo seba chŕlim. Hovorím aj to, čo nechcem. Tak prečo to vôbec hovorím?!
„Samozrejme, viem, že som sa ani ja nesprávala ako svätá a mohla som byť viac pri vás, ale keď ty si bol úplne iný a Viola a Adam....“ Rozprávala som a rozprávala... A stále to isté. Keď som všetko opakovala dvanásty raz, Kristián ma prerušil.
„Čo je to s tebou?“
„Akože čo? S tebou sa niečo deje.“
„Nie, Ema. Ku každému si bola hnusná a aj ku mne. Nerozumel som ti a ani teraz ti nerozumiem.“ Iba som sa mračila. Nerozumiem.
„Ema, čo je s tebou?“
„Neviem. Nerozumiem. Asi mi šibe,“ povedala som a rozosmiala som sa. Predstava, že som sa na každého hnevala za to, že som bola z bohvieakého dôvodu na celý svet nahnevaná bola smiešna. Musím so sebou niečo robiť. Kris sa po chvíli rozosmial tiež. Smiali sme sa pekne dlho. Potom prišla Krisova mama v čiernych šatách a zahlásila, že už ide. Keď odišla, spýtala som sa Krisa, kam ide a on na to povedal, že na ples. Potom mi bolo jasné, prečo má taký výstrih. Jej prsia totiž nie sú nejaké malé...
2.11. (štvrtok), 22:10, byt – kuchyňa
Zoznam hostí na Silvestrovskej oslave, ktorá sa koná na Silvestra:
Zoznam ležal na stole v kuchyni. Teraz ma predstava na túto slávnosť doslova desí. Ide totiž o slávnosť usporiadanú mojím otcom. Dedko a babka! Minule, keď tu boli, stále sa hádali o tom, či je teletext teleskop alebo teletext. Babka tvrdila, že je to teleskop a dedko teletext. Nakoniec dedko ustúpil, aj keď mal pravdu. Teta Lívia je sestra môjho otca. Býva v Londýne. Je s ňou celkom fajn. Sľubuje mi, že ma raz vezme do Londýna, ale nevie kedy. Ujo Norbert je otcov brat. Otec ho nemá rád, takže určite ho pozvala Anna. Magda... to je Annina kamoška, však? Mama a Tarzan!
„Otecko, lepšie si sa vyspať ani nemohol, že pozývaš všetkých, ktorých si poznal! Nechceš náhodou pozvať aj kamarátov zo základnej školy? Len tak, aby nás tu bolo viac...,“ zakričala som naňho. Adam a Viola! Perfektné! Pupko je otcov najlepší kamoš. Pupko je jeho prezývka. V skutočnosti ani neviem, ako sa volá naozaj.
„Keď niekoho nechceš pozvať, tak nám to povedz,“ prihovorila sa mi Anna, ktorá ma celý čas sledovala. Niečo varí. Fantasticky to vonia.
„Ale nie, všetko je okej!“ povedala som. Naučila som sa klamať a stále sa to zhoršuje....
„Ako myslíš...,“ povedala Anna a premiešala... no... eh... obsah hrnca.
„Ty... kde pracuješ?“
„Bola som novinárka.“
„Bola?“
„Áno, dala som výpoveď. Keď som sa zoznámila s tvojím otcom.“
„Veď ani on nemá prácu.“
„Už má. Pracuje v továrni. Znova.“ Fantastické!
„Ahá... kde ste sa zoznámili?“
„Bolo to...,“ začala Anna s úsmevom, „...bolo to asi pred pol rokom. Chodievala som na hodiny salsy. Raz som tam uvidela jedného pekného muža...,“ nedopovedala.
„To bol ocko?“ prerušila som.
„Nie, nechaj ma dopovedať. Niekoľko krát som ho tam videla znovu. No potom už neprišiel. Raz som išla do jednej reštaurácie s kamoškou, Magdou. Tam som ho stretla, chvíľu sme sa rozprávali a potom ma pozval na diskotéku. Najprv som sa zdráhala, no nakoniec som pristúpila. Povedal, že mám vziať aj kamošku. Myslel tým Magdu. Vraj aj on zoberie kamaráta. Prišla som teda s Magdou na diskotéku. Bolo tam dosť ľudí, ale nakoniec sme sa stretli. Magda išla tancovať s jeho priateľom a ja s ním. Tancovali sme dosť dlho a rozprávali sme sa. Nakoniec som zistila, že je dosť nafúkaný a stále hovorí len o sebe. Od neho som sa vzdialila k Magde, ktorá tam sedela úplne sama, on šiel za kamošom. Magda poznamenala, že ten, ktorého mám ja, je kus. Navrhla mi, nech si partnerov vymeníme. Tak sme spravili a bolo to fajn. Jeho kamarát bol tvoj otec. Zabávali sme sa a nakoniec to prešlo do vážnejšej známosti.“
Viem si to predstaviť. Celkom romantické. Niekedy premýšľam o tom, aká bude moja prvá pusa. Predstava je asi takáto: Som na diskotéke s Martinou alebo aj s niekým iným. Na tom nezáleží. Tancujeme na rýchle pesničky a zrazu dajú slaďák. Niektoré páry začnú tancovať, ale ostatní idú k baru. Pokukujem po jednom úžasnom sexošovi. Náhodou aj on po mne. Uhýbame pohľadmi, až nakoniec príde ku mne a požiada ma o tanec. Tancujeme blízko pri sebe, pozeráme si do očí, pomaly sa približujeme a zrazu sa to stane! No nie je to krásne romantické? Stále však neviem, kto je ten dotyčný. Možno Tibor...
Mageva Voan 
10. augusta 2014 21:28:47
