Asimilovaný trojuholník

On, ona, ona...
Každý z nich žije v presne vymedzenom priestore, každý z nich žije v reálnom svete.
Nie sú traja kamaráti..
Ona, on a ona...
Ona, ona a on...
Vedia o sebe.
On vie čo nechce...
Ona vie čo chce...
Ona sa tvári, že vie, ale pritom nevie...
Niekedy v presne tej istej chvíli si všetci traja uvedomujú, že sú prepojení. Niekedy keď ona zavolá a on je s ňou. Vedia o sebe. Ona asi miluje jeho, on nemiluje ani jednu, ona nemiluje nikoho.. Asimilovali sa do trojuholníka. Asimilácia je jav zvláštny. Spája ich niekedy to dusno vo vzduchu, keď človek má chuť radšej nebyť ako byť. Spája ich vedomie, možno ozýva sa i svedomie. Spája ich, sami nevedia čo. Asimilovaný trojuholník má ostré hrany.
Keď nie si opatrný poraníš sa...
Keď nie si opatrný poraníš...
On stále nevie..
Ona dúfa..
Ona blúdi..
Niekedy sú veci také zvláštne, že ostatní nechápu a sú zmätení. Kto ponúkne riešenie? On? Ona? Ona? Nikto nevie, či trojuholník je pravouhlý, alebo len matematickou chybou. Kto nájde odpoveď? Nobelova cena im nehrozí....
A tak žijú ďalej.
On, ona a ona.
Oni...vo svojich svetoch, vo svojich životoch...
V spoločnom trojuholníku.