Temná myseľ

Mia nevedela zaspať. Bola už jedna hodina ráno a stále mala veľmi zvláštny pocit. Už nevedela, čo má robiť a pristihla sa ako si ohrýza pery, čo nikdy pred tým nerobila. Začalo ju to priam vzrušovať a aj keď si uvedomovala, že to nieje dobré, pokračovala až jej stekala krv po brade. Mala len šestnásť rokov a bála sa, že sa s ňou deje niečo zlé. Rodičia boli práve na nejakom večierku. Pozrela sa na brata Rowena, ktorý mal posteľ na opačnom konci obrovskej izby. Bol to mladučký deväť ročný chlapec. Ten jej určite nepomôže – pomyslela si, pričom sa cítila viac a viac sama. Sadla si na kraj postele a aj keď si to neuvedomovala, pokračovala ďalej v hryzení pier. Začala sa triasť, ale sama nevedela, či skôr od vzrušenia, alebo od strachu a ľavou rukou sa hladila medzi nohami. Krv jej stekala po krku a rozpúšťala sa na bordovom tričku. Zrýchľoval sa jej tep a hlbšie dýchala. Snažila sa byť potichu, aby nezobudila Rowena, ale prestala sa ovládať a stonala, pričom si dráždila stehná a šúchala si prstami vlhké nohavičky. Slza jej opísala siluetu tváre a krv z pier naberala hustotu. Všade vôkol bola tma, len temný mesiac jemne presvecoval miestnosť. Mia sa postavila a so vzlykom sa pomaly približovala k Rowenovi. Ležal na chrbte ako mŕtvola a spokojne odfukoval. Zrazu mu padla kvapka krvi priamo na tvár, ale ani s ním necuklo. Mia sa stiahla, ako šelma a kvokla si vedľa Rowenovej postele. Začala hlbšie dýchať a stále si skúmavo prezerala brata, pričom neprestávala ohrýzať pery a stále sa dráždila medzi nohami. Podišla k nemu a odokryla ho. Rowen bol stále nehybný a Mia čoraz viac vzrušená. Obkročila ho a jemne si naň sadla. Stále vzdychala a začala sa obtierať o Rowenove mladé telíčko. Zatvorila oči a naklonila sa k jeho ústam. Dotkla sa jeho pier a zakrvavila mu celé ústa. Bozkávala ho a olizovala z neho vlastnú krv, ktorá jej veľmi chutila. Na to sa začal preberať a keď si uvedomil, že sa nemôže otočiť, prebudil sa a skríkol od ľaku. Strhol sa, ale Mia ho nikam nepustila. Pevne mu chytila ruky a hrýzla ho do pery, až sa mu tiekla krv. Stále sa oňho obtierala a hlasno vzdychala túžbou po vyvrcholení. Rowen kričal na mamu, ale žiadna nablízku nebola. Bol to srdcervúci krik, ale Miu to iba viac vzrušovalo. Rowen len kopal a kričal v zajatí sociopatickej sestry, ktorá nemala zľutovanie. Túžila len po ukojení svojej túžby.

Rowen stíchol. Síce dýchal, ale inak nejavil nejaké známky života. Miu to viditeľne nejak nezaskočilo, akoby do nej vnikol diabol pokračovala so slzami v očiach. Bola celá od krvi, lapala po dychu a nahlas vydychovala stonavé zvuky. Tep bol stále silnejší a keď prišiel orgazmus, ľahla si na Rowenovo nehybné telo a s pohybmi svojho tela sa veľkou silou zahryzla do jeho pier, až mu odhryzla kus mäsa. Jeden orgazmus jej ale viditeľne nestačil. Aj kúsok bratovho mäsa sa jej zdalo málo. Bordové, zakrvavené tričko zo seba strhla a už premočené nohavičky stiahla zo seba. Ďalej sa obtierala o nevinné telíčko a doslova si odkusovala z jeho ucha a ostatného tela kúsky mäsa, ako hyena. Strhala z neho pyžamo a pustila sa doň, ako tigrica do ulovenej koristi. Ďalší orgazmus na seba nenechal dlho čakať. Potom prišili ďalšie a ďalšie, až kým bola k smrti unavená. Ľahla si na Rowenovo zmasakrované telo a zhlboka dýchala. Mala na tvári spokojný, krvavý úsmev. Teraz sa cítila konečne vo svojej koži. Sama nevedela prečo, ale vôbec jej nevadili následky, ktoré spôsobila. Konečne sa cítila voľná a spokojná.

Po pár minútach si začala uvedomovať, čo sa vlastne stalo. Akoby ju niekto ovládol, ale mala s toho dobrý pocit. Určite by to chcela zažiť ešte raz. Ale čo bude robiť teraz? Na posteli leží krvavé, mŕtve telo jej brata. Je naozaj mŕtvy a ona sa cítila uvoľnená. Vedela, že to nemôže nechať tak, ale nevedela čo má robiť. Išla do kúpeľne. Po jej nahom tele stekala krv a zanechávala za sebou krvavé stopy. Zastavila na chodbe. Urobila jeden krok dozadu a pozrela sa na seba do zrkadla. Premerala sa od hlavy po nohy a mala pri tom fascinovaný výraz v tvári. Nachvíľu sa zamyslela. Vlastne ani nepremýšľala, iba sa jej nachvíľu zastavil čas. Potom sa pomaly otočila k dverám kúpeľne a melancholicky odkráčala do nej. Ani nezavrela dvere, len vošla do sprchy a spustila na seba horúcu vodu, čo ju uspávalo. Sadla si a sledovala, ako sa riedi krv s vodou a vírom sa stráca v odtoku. Nachvíľu si zavrela oči a myslela na to aké to bolo. Mala na tvári blažený poloúsmev. O chvíľu odtekala iba čistá voda a Mia si uvedomila, že ani nevie koľko má času, kým prídu rodičia z večierku. Postavila sa, zastavila vodu a schmatla uterák, ktorým sa ovinula a vyšla zo sprchy. Nasledovala svoje krvavé stopy do izby a robila za sebou mokré. Za dverami izby sa zastavila a pozrela na Rowena. Spustila zo seba uterák a aj keď bola ešte mokrá, obliekla sa a išla k oknu. Vytiahla žalúzie a pozrela na zasneženú krajinu. Musela odísť z domu. Nemala na výber. Zišla schodmi do obývačky a vzala si kabát. Obula si veľké zimné topánky s vysokou podrážkou. Pozrela na hodiny. Boli presne dve. Hodila si do vačku kľúče, otvorila dvere a keď zabuchla, boli počuť už len vŕzgajúce kroky po snehu.