Depresia ako hrom...

Mala by som si zacat hladat novu pracu....

Ano asi by som mala, pretoze ked Vas najde sef surfovat po internete a na otazku na com momentalne pracujete mu odpoviete ze pracu mate hotovu a momentalne akosi skutocne nemate co robit mi nepride na um jediny dovod preco by ma ten clovek nemal prepustit alebo mi znizit plat na tolko ze budem nutena odist niekam kde zaplatia aspon o kusok viac....

Je mi z toho vsetkeho uplne zle....

Kde su tie casy kedy mojou jedinou starostou boli pisomky a vecne striehnuce tvare stredoskolskych profesorov ? Sakra, nic sa mi nedari a mam taky zvlastny pocit ze to skutocne so mnou ide dolu vodou. Idem sa s priatelom stahovat ( teda ak budem mat este zamestnanie ) je to perfektne skutocne sa tesim, aj ked budu starosti ale tie asi patria do bezneho zivota ludi. Tesi ma ze je to clovek na ktoreho sa mozem spolahnut, ktory ma lubi a ktory je ochotny za akychkolvek okolnosti pomoct. Dokonca ked som mu vcera chcela spravit radost a snazila som sa upiect mu Mufinky ma pochvalil ako sa snazim – napriek tomu ze Mufinky zhoreli, vsade bol dym – on len vtipne poznamenal ze sa s nimi da aspon hrat hokej ( take boli tvrde )

Asi som to mala tusit uz vcera pri tych Mafinkach ze sa deju zle veci a nemam byt prilis nadsena pretoze som si v zivote overila ze byt stastna sa skutocne nevyplaca.

Citim to dno, poznam ten pocit ked nemas nic – nie su peniaze ( je hnusne ze svet je tak strasne materialny a tie farebne papierky k zivotu skutocne treba ) , ked Ti nema kto pomoct, ked tapas v tme a nevies kde zacat pretoze nevies kde je zaciatok a kde koniec...

Bojim sa tej hnusnej tmy, to priznavam uplne bez hamby pretoze clovek musi byt velmi silny aby sa z toho vymotal....a ja rozmyslam ci budem mat druhy krat este tolko sil...

Viem su tu ludia ktori mi pomozu ktori ma podporia – ved na to je rodina, na to su priatelia...len ja mam stale taky hlupy pocit ze to nestaci – som snad narocna, chcem tak vela ako dobru pracu ( ja som skutocne ochotna pracovat vela a dlho pokial za to budem patricne ohodnotena ) , slusny plat , pocit istoty ked si mozem vecer lahnut do postele a nemat zle sny z toho ze mozem o pracu hocikedy prist.

Znie to teraz akoby praca a peniaze boli moje najvacsie zivotne hodnoty – smutne je ze bez nich v dnesnom svete nemas nic, ze bez nich nemozes byt stastny, ze bez nich nemozes zakladat rodinu....je smutne ze bez tychto dvoch veci to clovek moze skutocne len zabalit...

Hnusim sa toho nad cim prave rozmyslam – sledujem svoje myslienkove pochody a je mi z nich nagrcanie ( mozno je to ale aj z niecoho co som jedla )

Kto mi pomoze, kto mi da pocit istoty ze to vsetko zvladnem?

Zase je to na mne....? nie nadarmo sa hovoti: pomoz si sam....

Mala by som si zacat hladat novu pracu....