Otec

Spisovateľ/ka: Martin Tacsik | Vložené dňa: 20. septembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-628.php

Sedím a počúvam hudbu v jednej kaviarni. Ani neviem, čo to do mňa vlastne hučí. Povedal som chlapíkovi, aby mi tam hodil, čo práve počúva on. Myslím, že je to niečo ako vážna hudba. Nejaká ženská, ktorá hrozne falošne škrieka a keď konečne skončí, ozve sa potlesk. Ak sa toto nazýva umením a hudbou pre intelektuálov, chcem radšej zostať hlúpy, aby som to nemusel počúvať aj ja. Počkať, zrazu tam niečo škrklo. Nahnevane pozriem na chlapíka, nie že by mi veľmi vadilo, že som tú urevanú dámu na chvíľu nepočul, ale no veď viete... Chalanisko sa len bojazlivo vyhol môjmu pohľadu a upieral zrak na pána, ktorý vošiel. Bol mohutný a vysoký, s prísnym pohľadom na tvári. Pripomenul mi kamarátovho otca. Vždy, keď som ku nemu prišiel pozrieť, čo má nového v kompe, jeho tatko tam nabehol a akože robil poriadky či čo, no mne sa zdalo, že sa iba trápnym spôsobom snaží uchmatnúť si synovu úctu, ktorú aj tak nikdy nemôže mať, pretože hentakých ľudí, ktorí nemajú radi ani vlastné decko si človek nedokáže ctiť, iba sa ich báť. Kamoš však svojho otca miloval. Nerozumel som tomu. Mal z neho depky, triasol sa až sa mu všetci smiali, bývalo mu zle od žalúdka, trpel najrôznejšími komplexami a inými duševnými poruchami a to všetko kvôli nemu. A on? Že ho má rád, že sa naňho nehnevá, pretože jeho otec mal veľmi ťažký život a Boh nám káže ctiť otca i matku... Ja by som sa na jeho mieste asi nekašľal ani päť minút. Ale čo by som vlastne spravil? Zastrelil vlastného otca či čo? Nie, to by som určite neurobil. Určite by som sa však aspoň pokúsil dať mu najavo svoj nesúhlas s jeho správaním. U nás doma to vyzerá úplne inak ako u kamoša. Mám dvoch rodičov, ktorí ma majú radi a ja ich. Len sestra je akási divná. V kuse otravuje mňa aj mojich spolužiakov, že som na ňu vraj hnusný a že sa doma chovám úplne inak ako na verejnosti. A čo je najhoršie, úplne sa spriahla s mojím kamarátom a navzájom sa ľutujú, aký majú ťažký život. A viete, čo mu povedala? Že som vraj taký istý ako jeho otec! Len si to predstavte, ja – taký dobrý človek som podľa vlastnej sestry tyran a despota! Však nech počká, ja jej ešte osladím život a bude ľutovať, že takto ohovárala svojho dobrého brata, ktorý ju má tak strašne rád aj napriek tomu, že je taká aká je. Keby len tá tušila, ako veľmi mi lezie na nervy, keď sa ma sto krát pýta tú istú vec. A ja ju pritom ani nezbijem, čo by kamarátov otec urobil už pri druhom spýtaní sa na to isté. Tak kto je tu tyran, čo? Som presne taký, aký som – možno na svoj vek trochu hrdý, ale namyslení rozhodne nie. Jednoducho neznášam tú sestrinu precitlivenosť, alebo ako sa tomu nadáva. Aj kamoš je taký. Vkuse to reve ako nejaká baba. Človek aby sa za neho iba hanbil. Napríklad minule som s ním kdesi bol, aj sestru som vzal so sebou. Stáli tam niekde vzadu pri stene a normálne tam soplili ako malé decká. Ja som sa zabával, veď čo budem plakať, keď je svet taký krásny. Ale občas som sa na nich aj pozrel „očami plnými súcitu“, ako napísal jeden trapko, ktorého sa musíme učiť naspamäť. No, cédečko už dohralo, tak si zbalím švestky a idem sa domov učiť na skúšku. Má to byť tuším o nejakých sociogénnych potrebách alebo ako, vôbec nerozumiem, čo sa tým chcelo povedať. Ja mám potreby len tri – dobre sa najesť, napiť a tú tretiu ešte neviem, možno ma cestou domov niečo napadne. Dúfam, že mi dá ségra pokoj a že sa zasa nepôjde vyžalovať k tomu týpkovi, ktorého som až doteraz nazýval kamarátom. Ale už tomu urobím koniec. Nebude sa predsa hrať na moje svedomie. Taký chudák. Ani rozprávať to poriadne nevie a skúša mi nahovoriť, že sa správam k vlastnej sestre ako jeho otec ku nemu. Fajn, autobus už konečne zastavil. Vystúpim von z tej nepríjemnosti, ktorú máme volať prostriedkom hromadnej dopravy. Strkám kľúče do dverí. Neviem, prečo mi tam zasa nechce vojsť! A ešte do toho ten hrozný zvuk – zas nejaká sanitka? Obzriem sa, aby som zistil, čo je vo veci. Naozaj to bola sanitka. Ani som si nevšimol, či v nej niekto bol, ale asi áno, keď sa tak ponáhľala. A potom ďalšia siréna. To je už na mňa trochu moc! Tentokrát je to policajné auto. Asi nejaká vražda. Fajn, aspoň je sranda.... Hops, vidím kamarátovho otca, ako mu dávajú putá... Vyliezol som rýchlo hore po schodoch a prvé, čo som urobil bolo, že som sa postavil pred zrkadlo a zbadal som tam takého istého vraha, tyrana a despotu, ktorý ubližuje vlastnej sestre a raz to možno dopadne takto. Utekám k umývadlu, púšťam kohútiky a zúfalo si snažím z rúk zmyť krv, ktorá ma páli na rukách, hoci ju ani ja sám nevidím.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8