Súd

Spisovateľ/ka: stalker | Vložené dňa: 5. júla 2007
http://citanie.madness.sk/view-6311.php

Kde to som?

Prebieham očami z jednej strany na druhú. Všetko sa mi zdá akési známe, hoci som si istý, že som tu nikdy nebol. Jasné, toto je súdna sieň.

Sedím v prvej rade. Na stoličke, nie v laviciach za mnou.

Nie som príliš blízko?

Rýchlo zisťujem, na ktorej strane sedím.

Na ľavej.

Ja som na súde a ešte k tomu som obžalovaný!

Obzriem sa za seba. Hľadám niekoho, kto by mi povedal, že je to celé jeden veľký omyl. Lenže vzadu za mnou nik nesedí.

Ha, už to mám! To všetko je len zlý sen. Jasné, stačí sa...

Uštipnem sa. Nič. Znova. Zase nič.

Toto nevyšlo. Takže sa to naozaj deje?

Hladím si miesto na ruke, ktoré som si poštípal. Až teraz si všimnem, že mám oblečené biele tričko s nápisom TDI CITY WEAR: Designed for fast living. K tomu modré trenky so žltými pruhmi na bokoch.

Moje obľúbené. Sakra, ale tu som na súde, nebude sa im to asi moc páčiť. Prečo som si nedal nejaký fajnový oblek. Mám ich predsa celé hromady....Naozaj mám? Keby som si doká-zal spomenúť....

Vstanem. Ešte raz sa pokúsim zobudiť. Prudko buchnem päsťou do stola.

Au! Suka! Dobre, stačilo. Je to skutočnosť. Musím....počkať. Bola to pekná šupa a nikto naokolo sa ani nepohol.

„Hej, ľudia! Ja som tu. Čo ste hluchý?!“ revem okolo seba.

Od toho kriku mi vyschlo v hrdle. Zoberiem pohár vody zo stola a začnem piť, pozerajúc sa na môjho obhajcu.

Hmm, nevyzerá bohvieako, ale aspoň má oblek. No aj tak mi na ňom niečo nesedí..... Pane Bože, veď on vypadá úplne ako ja!

Zo strachu cúvnem a zakopnem o nohu stola. Takmer sa celý oblejem. Položím pohár a zamierim k najbližšiemu porotcovi.

„Pane, pane, prosím vás, potvrďte mi, že nie som blázon. Pozrite sa na obhajcu, na mňa a povedzte-“

Otáčam sa späť k porotcovi. Zmrznem.

Čo do...Vy vyzeráte tiež ako ja! Ako to...

Prezriem si všetkých porotcov a potom všetkých v sieni. Každý – aj žalobca, stenograf (ten je nanajvýš komický, vysoké telo, moje vysoké telo narvané za miniatúrnym stolčekom, ako ôsmak v prvej triede) a strážnik – sú mojimi dokonalými kópiami. Samozrejme sú rôzne zamaskovaní, ale ja som ich prekukol.

„Šmejdi, dostal som vás. Počujete, vyhral som. Je to sen alebo fatamorgána. Počujete, sak-ra!“ opäť som zvýšil hlas. „Pre mňa ma ignorujte. Sny nebývajú dlhé, o chvíľu je koniec.“

Nereagujú. Sedia vystretí ako pravítka (teda okrem stenografa, ten sa musí krčiť) a čučia pred seba.

Žmurkajú vôbec? Vyskúšame...

Beriem svoj poloprázdny pohár. Pristúpim k porotcovi číslo 1.

„Na!“ zasyčím, vylievajúc mu obsah pohára na genitálie.

Chlap sa ani nestrasie ani nezažmurká. Voda z jeho nohavíc sa skoro ihneď vyparí.

Čudné...Nevadí, nič iné som neočakával.

„Povstaňte, sudca prichádza!“ zahrmí zrazu dozorca.

Celé osadenstvo sa pomaly postaví.

No to určite. Môžem mi vieš čo...

Ale jeho ukrutný pohľad a steroidmi napumpované bicepsy-

(v živote som steroidy nebral....alebo áno?)

-ma presviedčajú, nech sa presuniem na svoje miesto.

„OK, OK. Bolesť som tu už pocítil-

(bolesť vo sne?)

-a keďže som padavka...,“ vraciam sa k obhajcovi.

Dvojkrídlové dvere sa otvoria a do miestnosti vstúpi sudca. Podľa vopred predpísaných pravidiel vyzerá ako ja. Keď prechádza okolo mňa, usmievam sa. V čiernom talári si pripadám ako absolútny idiot.

Sudca sa dovlečie na svoj post a sadá si. My ostatní sa posadíme tiež (tento krát neodporu-jem). Nasadí si okuliare. Prelistuje si pár papierov a zabúcha kladivkom na znamenie, že súd sa môže začať.

Všetci, okrem mňa, sa zamrvia a odrazu pôsobia oveľa prirodzenejšie. Akoby dovtedy spali.

„Obžalovaný J.K., vstaňte,“ nariadi sudca. Vstanem a spolu som mnou aj môj advokát a žalobca.

„Čelíte nasledujúcim obvineniam....“

To som vskutku zvedavý. Možno to bude nakoniec zábava. Ako v JAGovi.

„....týranie detí, požívanie drog a vražda,“ dočíta. Odkladá list papiera a ponad okuliare sa na mňa prísne zadíva: „Cítite sa byť vinný?“

Sen sa mi pomaly ale isto premieňa na nočnú moru.

„Nie, samozrejme, že nie. Nič z toho som nespácha! Veď toto je sen, ktorý sa odohráva len v mojom podvedomí,“ bránim sa, ale neviem prečo, pamäť sa mi stále nevrátila.

„Myslíte, že nie som dosť realistický?“ pozrie sa ešte prísnejšie. „Takéto a iné zbytočné reči si nechajte, lebo vás zažalujem aj za pohŕdanie súdom. Môžete byť rád, že vám tolerujem to nevkusné oblečenie.“

S otvorenými ústami sa posadím.

Prestáva sa mi to páčiť. No asi s tým nič neurobím. Snažiť sa o útek určite nemá význam. Vstupné dvere budú nabetón zamknuté. Musím to jednoducho pretrpieť...

„Obžaloba môže predvolať prvého svedka,“ oznamuje sudca.

„Obžaloba predvoláva desaťročného J.K..“

Dvere sa s rachotom znova otvárajú a dovnútra vstupuje chlapček v hokejovom výstroji. Sadá si na miesto určené pre svedkov. Je malý, takže mu nad zábradlie vytŕča iba hlava s helmou. Vôbec ho nespoznávam.

Postaví sa pred neho strážnik. Vystrie ľavú ruku pred seba a položí na ňu koženú bibliu. Chlapec kladie svoju pravú rúčku na bibliu a ľavú ohne, akoby chcel niekomu zamávať.

„Prisaháš, že budeš hovoriť pravdu a len pravdu, v tom ti Boh pomáhaj?“

„Prisahám,“ odpovie chlapec.

Policajta vystrieda žalobca.

„Poznávaš tam toho muža?“ pýta sa, ukazujúc na mňa.

„Áno.“

„S tvojho, ehm, oblečenia usudzujem, že sa zaujímaš o nejaký šport. O aký?“

Prečo nenamietame? Predsa to s prípadom nesúvisí....

Ale obhajca ďalej tupo civí na chlapca.

„O hokejbal. Hrávam od svojich siedmich rokov a myslím si, že som celkom dobrý. Lenže to je už jedno,“ sklopí zrak.

„Prečo? Prečo je to jedno?“ čuduje sa žalobca falošne.

„Lebo ten muž,“ povie a otočí sa smerom ku mne, „to pokazil.“

„Ako?“

„Vždy, keď som cítil, že by som mohol vyskúšať hrať aj na vyššej úrovni, prišiel on a od-pálkoval ma. Ziapal, že ak si nedám odpych, skončím veľmi zle...A raz...,“ zavzlyká.

Žalobca mu požičia vreckovku a chlapec sa z chuti vysmrká.

„A čo raz, chlapče?“ nabáda ho, nech pokračuje.

„...som sa mu vzoprel a povedal mu, že naozaj vidím šancu preraziť. Rozzúril sa. Udrel ma do tváre (na jeho líci sa v okamihu objaví čerstvá modrina) a zlomil mi hokejku...,“ pustí sa do plaču.

Čože?! Parádne sprostosti trepal. V živote som neublížil ani muche. Ako malý som...čo vlastne?/p>

Narážam na ten istý problém – amnéziu. Na moment ma premknú obavy, že čo keď ten fakan hovoril...

Nie.

Vzrušený očakávam, ako sa predstaví obhajca. On len sedí a utiera si zvlhnuté oči. Naklo-ním sa k nemu. „Nemali by ste toho chlapca vypočuť?“ šeptám mu do ucha.

„Nebojte sa, viem, čo robím,“ odpovie a s pohľadom upreným na chlapca povie sudcovi, že obhajoba nemá žiadne otázky. Sudca svedka prepúšťa. Za asistencie strážnika odchádza chlapec preč. Porotcovia sú dojatí, v tichosti medzi sebou diskutujú.

„Žaloba predvoláva druhého svedka – osemnásťročného J.K.“

Dnu vchádza neupravený mladík so silne podliatymi očami. Kráča zhrbene. Počas prísahy sa mu viditeľne trasie ruka. Až teraz zbadám, že je veľmi bledý a chudý. Tenké tričko na ňom doslova plápolá. Hnusí sa mi.

Toto že mám byť ja? Nie, nie, s tou...múmiou nemám vôbec nič podobné...okrem ksichtu...

Mladík ma zatiaľ identifikuje a žalobca začína klásť otázky.

„Vysvetlite prosím ctihodnému súdu, prečo ste prišli v takom dezolátnom stave. Vari ste sa nemohli upraviť?“

„Nie, neostával čas,“ odpovedá zahanbený.

„Prečo?“

„Musel som...,“ zarazí sa. Zopne ruky, akoby sa modlil, zhlboka sa nadýchne a pokračuje: „Musel som hrať.“

„Čo hrať?“

„Videohry,“ trpko sa usmeje.

„A museli ste alebo ste chceli?“ popudzuje ho žalobca.

„Nie!“ háji sa. Hlas na okamih vyskočí, no vzápätí hlboko padne. „Táto sviňa čučala pri mne a nenechala ma odísť.“

„Vy teda tvrdíte, že tu prítomný obvinený, podporoval vašu závislosť?“

„Ale to nebola moja závislosť, ale jeho. Vravel mi, že ho počítač volá a on mu nedokáže vzdorovať. Lenže ho to nebavilo samého, preto som musel hrať s ním. Vraj je to oveľa väčšia zábava, povedal mi. Aj to zo začiatku platilo, no neskôr, čím boli šichty dlhšie a prestávky kratšie, ma začalo bolievať hlava. Niekedy som celú noc nespal. Vedel som, že treba skončiť. Ale on mi protirečil, že je už príliš... Uveril som mu a ďalej sa ničil...“

„Ak to chápem správne, obvinený bol závislý?“

„Hej a ešte viac ako ja. Len nerozumiem, ako sa ochránil. Za ten čas, čo sme boli spolu, sa nezmenil. Naproti tomu ja...,“ plakal by, ale slzné kanáliky má vďaka žiareniu z obrazoviek úplne nefunkčné.

Obžaloba mu poďakuje a prenecháva svedka obhajcovi. Ten opäť nič. Akurát cítim, že sa hnevá, priam zúri (ako aj väčšina poroty). To ma značne popudí.

Šialenstvo! Čo iné, zošalel som. Určite som uzamknutý v blázinci, nadopovaný a zavretý v klietke a toto všetko sa odohráva v mojej hlave. Nemôže to byť skutočné...

Inštinktívne si pretriem čelo. Potím sa.

Ako posledný svedčiaci je predvolaný dvadsaťpäťročný J.K.

Nikoho si nevšímam. Horúčkovito premýšľam, ako priviesť tento cirkus ku koncu. No dlho nevydržím a z napätím čakám, aká napodobnenina mi dokáže účasť na...

...vražde.

Vidím prichádzať muža v peknom obleku. Pozdáva sa mi (až na tie nadmerne vystúpené buľvy)...

Muž, pripravený k výsluchu, zdvihne hlavu. Pozriem mu na krk a docvakne mi.

Kurňa, veď ten človek je tuhý. Aspoň som si istý, že je to nereálne, že je to akože... Hm, ten chlap sa buď obesil alebo ho uškrtili....bol som to ja?

Netuším. Pamäť mám stále vycucanú.

Rovnako ako predošlí odprisahá a označí ma. Rozpráva chrapľavo, dusivo, ako keby pred chvíľou vyfajčil škatuľku cigariet.

Ako keby ho práve zaškrtili...

„Pane, ste v poriadku?“ položí žalobca zbytočnú otázku.

„Nie...,“ odkašle si, „som mŕtvy.“

Z poroty sa ozve jednomyseľné hí.

No žalobca ostáva ľadovo pokojný: „A ako sa vám to prihodilo?“

„Henten ma zabil,“ odpovedá laxne a kývne smerom ku mne. Desí ma. Radšej sa odvraciam. „Presnejšie, obesil ma.“

„A vy ste sa nevzpierali?“

„Chlácholil ma, že keď to spravím, odľahne mi. Viete, v tom čase sa mi rozpadal svet – prišiel som o rodinu, prácu a priateľov. Čo bolo najhoršie, ani som nevedel prečo...,“ zastavuje, aby nazbieral nové sily. „Jeho ponuka bola naozaj lákavá – sľuboval, že sa to v pár momentoch stane minulosťou a nepodstatnosťou. No na tom špagáte som visel minimálne pol hodiny...,“ dodáva sarkasticky a rozkašle sa.

HAHA, vtipné...!

Neznesiem to a spustím hihňanie, ktoré postupne prerastá do hurónskeho smiechu.

„Ticho v súdnej sieni!“ upozorňuje ma sudca.

Uzemní ma až pohľad na mŕtvolného muža.

„Aký je to pocit, byť po smrti?“ spustil znova žalobca.

„Nuž, zvláštny, cítim sa....nesvoj.“

„Takže ľutujete, že ste sa obžalovaným dali nahovoriť?“

„Asi áno, myslím, že by som si to už nechcel zopakovať.“

„Ďakujem, nemám ďalšie otázky.“

Samozrejme, môj advokát, ktorý si pre istotu posunul stoličku preč odo mňa, nereaguje.

„Žaloba predvolala všetkých svojich svedkov, ctihodnosť,“ oznámi žalobca.

„V poriadku,“ vezme si slovo sudca, „v tom prípade môže začať predvolávať obhajoba.“

Ten vstane: „Predvolávam obžalovaného J.K,“ zmrazí ma.

Mňa? Ale ja si absolútne na nič nepamätám. Ako vyvrátim tie lži, ktoré na mňa nakydali, keď si ani nespomínam, ako sa vlastne....volám! J.K.? To je trocha málo... Nech toto divadlo skončí akokoľvek, ja sa nevzdám.... Musím sa rozpamätať. Musím...

Zavriem oči a pekelne sa sústredím. Nezbadám, ako ma strážnik vyprevádza na miesto pre svedkov. Nevnímam okolie, len tú blikajúcu žiarovku v hlave. Žiari čoraz jasnejšie a jasnejšie....prásk! Výbuch žiarovky sprevádza oslnivý záblesk.

Zrazu si úplne všetko vybavujem.

„....haló, počujete ma?“ preruší ma sudca.

„Áno,“ odpoviem. Som ochromený. Neviem, či sa radovať, lebo sa mi vrátila pamäť, alebo nariekať, pretože...

„Pane, stretli ste sa niekedy s troma svedkami, ktorí proti vám pred chvíľou svedčili?“ spýta sa obhajca suverénne.

„Áno...to som bol ja....,“ zahabkám. V mysli sa mi preháňa tornádo.

Obhajca zneistie. „Vyvraciate výpovede svedkov, ktoré tu odzneli?“ skúša to ináč.

Divná otázka...ale...

Nedokážem sa sústrediť. Potrebujem vypnúť. Aspoň na pár sekúnd. Utriediť si myšlienky. Predkloním sa, hlavu vložím medzi kolená, zapchám si uši. Zavriem oči. Tornádo pomaly slabne na orkán, ten víchor a ten na príjemný vánok. Až na bezvetrie.

„...odzneli?“ zopakuje.

Vzpriamim sa: „To všetko je...pravda...Naozaj som chcel hrať hokejbal, naozaj som zá-vislačil na videohrách a naozaj som sa....zabil...ja som mŕtvy...a toto je očistec alebo peklo? Asi si to zalúžim...“

Som strašne unavený.

„Dá sa to chápať ako priznanie, však? V tom prípade záverečná reč nebude asi nutná,“ oznámi sudca. „Prosím, pomôžte obvinenému späť na miesto.“

Nevládzem chodiť. Dozorca ma nesie ako vrece zemiakov. Šmarí ma na stoličku tak silno, že s nej skoro zletím. No mne je to jedno.

Ja som skapal... Čo budem robiť? Čo moje deti, bývalá žena, priatelia? Kde sú tí, ktorí ma milovali? Vari na mne nikomu nezáležalo?

Otočím sa. Lavice naďalej zívajú prázdnotou.

Nie...môj krátky život stál za starú Belu, za figu, za fajku močky... Nie, vlastne ani za to... Je fajn, že sa už skončil... Nikomu už viac neublížim....ani sebe...

Medzitým porota rozhodla o vine či nevine. Jeden z nich podáva sudcovi lístoček.

„Obžalovaný vstaňte,“ rozkáže. Postavím sa, no nohy ma stále neposlúchajú, a tak sa opriem o advokáta. „Porota vás jednohlasne uznala vinným vo všetkých troch bodoch obžaloby,“ zastaví a zahľadí sa na mňa s plnou vážnosťou: „Rozsudok znie:- “

(ha ,čo môže byť horšie ako smrť...)

„-ako trest prežijete celý svoj život ešte raz.- “

(to nemyslíte vážne...!)

„-Dúfam, že sa z chýb, ktoré ste napáchali, poučíte a že to bude viesť k vašej náprave.- “

(...prosím, nechajte ma odpočívať...)

„-Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať. Právoplatnosť nadobúda ihneď.“

Napriahne sa s kladivkom-

NIEEEEEEEEEEEEEEEE!!!

-a bum!

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
8 bodov - odporúčam
waw trochu som sa na zaciatku zlakla ... takych pribehov, ze clovek vidi sam seba vo vsetkych okolo je viacero ... ale aj napriek tomu, ze sa mi to spociatku zdalo dlhe, pacilo sa mi to. gradujes to, cloveka nepustis, neda sa nedocitat  
Spisovateľ/Autorzuhe Pridané dňa18. septembra 2007 11:16:39
heh, dikes :)  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa18. septembra 2007 22:40:57
9 bodov - odporúčam
naozaj dobré, ...neveril som, že ma sledujete .o)  
Spisovateľ/Autormalý klaun Pridané dňa7. júla 2007 12:43:25
dik:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa7. júla 2007 19:06:49
dik:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa7. júla 2007 19:06:48
9 bodov - odporúčam
ano super, vazne, spica... ten koniec je neskutocny :) skratka wow... ale do desiatky chyba upravit ta gramatika.... a trochu to bolo dlhe... ale efektne :) vyborne :)  
Spisovateľ/Autor___ Pridané dňa7. júla 2007 12:22:26
dik:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa7. júla 2007 19:07:09
8 bodov
páči sa mi celkový nápad, len v prevedení mi nie všetko vyhovovalo, kľudne to mohlo byť kratšie. Ale celkovo fajn:)...len bacha na pravopis "sú rôzne zamaskovanÍ"...  
Spisovateľ/Autorkatka77 Pridané dňa5. júla 2007 18:11:34
DIK:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa5. júla 2007 21:29:28
Lukáš
9 bodov - odporúčam
Velmi, velmi dobre. To ako komentar staci nie? :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa5. júla 2007 18:00:22
samozrejme...:DDD  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa5. júla 2007 21:28:52
sakra...DIK:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa5. júla 2007 21:29:18
Skarabea
10 bodov - odporúčam
jééééééé......úplne super skvelý záver, len keby to tak fungovalo aj v skutočnom živote/alebo v záhrobí?  
Spisovateľ/AutorSkarabea Pridané dňa5. júla 2007 13:55:25
dik, a ano keby...:D  
Spisovateľ/Autorstalker Pridané dňa5. júla 2007 17:37:30
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8