Bozk alebo do deviatej buďte doma

Priezračná voda jemne odrážala mesačný jas, v ktorom sa kúpala snáď storočná breza, malé žabky, hrkútajúce vtáky a stará drevená loďka s dvomi pasažiermi na palube.
Lukáš a Darinka.

Bude to romantické, aj keby som ho mala utopiť.
Snáď to niečím neskazím, pomyslel si.
Preboha, vonia mi dych? Bol by to strašný trapas keby mi tiahlo z huby. Som predsa dáma.
Bude mať krásne prsia.
A čo keď nevonia ten dych jemu? Ups.
Mohol by som sa dotknúť jej ruky a potom nahnúť pery ......... Nie , nie, som chlap. Idem rovno na vec.
Preboha, prečo hádže ten divný xicht?
To priblíženie k nej trvá večnosť.
On ma ide pobozkať, preboha !!!!!
Budem dobrý?
Budem dobrá?
..............................
Nesmrdí tu niečo?

Ich pery sa spojili. Bol to ich prvý bozk. Mali trinásť a práve teraz sa cítili ako dospelí.

Nebolo to také zlé, napadlo Lukáša.
Nejako priveľmi slintá.
Teraz som muž.
Môj prvý bozk, som žena.
Neslintal som príliš?
Prečo nič nehovorí? Ako mám vedieť, či som bola dobrá?
Mám niečo povedať?
Mám žalúdočné kŕče.

„Ehm, ten mesiac je nádherný,“ podotkol chlapec, keď sa mu zdalo ticho príliš dlhé.
„ Hmm, asi hej.“

Bože, nemám s ňou o čom rozprávať.
Mohol vymyslieť niečo lepšie. Ako mám na to nejako inteligentne reagovať?
Som zúfalý.
Aspoň je to tu romantické.
................................
No super, o chvíľu takto vytiahne školu.
Tak a toto je zlé. Bolo by príliš hlúpe sa pýtať na školu?

„ Ehm a čo škola? Máš už úlohu?“

Kristova noho on fakt začal so školou!

„Vieš čo?“ – povedala Darinka . Potom ho schmatla okolo krku a pritiahla k perám.
Tak sa bozkávali až do deviatej.
Potom museli ísť spať.

-----------------------------------------------------------------

Jazierko, lodička a dvaja v nej
hladina odráža mesačný tieň
v loďke len ona a pri nej – on
nad nimi kláti sa storočný strom

Jazierko pokojné, no v duši búrka
je všetko v poriadku? dych, ústa, ruka?
Hlavou sa premietne myšlienok spústa
načo však čakať? Poď, nastav ústa.

V tej chvíli trápi len otázka jedna:
Budem dosť dobrý?
Budem dosť dobrá?

V spojení vlhkých pier – okamih pravdy
keby tak mohli zotrvať navždy
Víťazný pocit hlavou im behá:
Je zo mňa muž! Oddnes som žena!

Výbuch citov však ustúpil rýchlo
chvíľa sa minula a nastalo – ticho...

Rozum sa zastavil – pomlčka trvá
Čo teraz? Čo ďalej? Ozve sa prvá?
Zúfala chvíľa po spáse volá
odrazu zaznie „Ehm, a čo škola?“

To ale dievčina počúvať nechcela
preto sem neprišla – no a tak zvesela
nahla sa k chlapcovi – hravo, no vášnivo
vzala si, po čom jej srdce tak volalo

Bozkom sa oddali, plynuli hodiny
a všetko ostatné za hlavu hodili
Noc však už búšila dňu mocne na dvierka
bodkou za krásnym dňom stala sa večierka :(