Ty

Vošla si do triedy s papierom v ruke a o pár sekúnd zavrela dvere zvonku. Sotva si ťa niekto stihol všimnúť.
A predsa to bol osudový okamih, ako Černobyľ.
Výbuch v mojom srdci a žiarenie s trvalými následkami.
Ohromná je rádioaktivita tvojich rozmerov. Spálila všetky moje ochranné senzory, stratil som imunitu, podľahol som.

Odkiaľ si vôbec prišla, že máš takú moc?
Kto ťa poslal vtedy tam?

Papier v ruke, to bola len forma. Príčinou som bol ja. To ja som si ťa privolal, lebo som ťa veľmi chcel. Siločiary túžob sa preťali v jednom bode a vznikol jadrový výbuch.

A čo si vlastne ty? Telo a myšlienky?
Kde je tvoja pravá podstata? V spomienkach a cieľoch?
V ktorej časti tela sa nachádza tvoje ja?

V mojom srdci prameníš! Tam si vznikla.
Si nezničiteľná, si večná, lebo si láska.
Nevzťahuje sa na teba čas, ani priestor.
Preto si stále v máji, aj keď už máš september.
A preto ťa nemôžem zabudnúť, lebo ťa milujem.

Nie, neboj sa, ty si slobodná voči mne.
To len ja prahnem po tebe.
Ja som si ťa vymyslel a platím za to daň.
Daň z pridanej hodnoty ku šťastiu.

Bože, ale k akému?