Nenechajme si "skákať po hlave"
Spisovateľ/ka: Monika 232 | Vložené dňa: 26. septembra 2005
http://citanie.madness.sk/view-644.php
http://citanie.madness.sk/view-644.php
|
K napájadlu si sa dohrnul, všetkých si nabok odsunul, napil si sa, nestačilo ti, ostatným nechať, nenapadlo ti. Opral si si, voda špinavá ostala, až vtedy ostatných ponúkol si: „Nech sa páči, dajte si. Nechcete? Ale nároční ste. Sami si za to môžete, že teraz smädní ostanete.“ Vodu pred všetkými vylial si. „Cítiš“ sa vôbec? Chamtivý, neľudský a bezočivý, taký si ty. Netrápi ťa to? Raz začne. Chudáka si videl, horšie ako túlavý pes, tak vyzeral, tak spával, tak jedol, tak žil. Ty si sa pred neho postavil, rehotať si sa začal, kopať do neho nedbal, naňho pľuval si a pred ním žral si. Z huby ti padalo, aj na tie kúsočky šliapal si. Vieš ako vyzerá sviňa domáca? Lepšie ako ty, ale ty si nie si toho vedomý. Zamýšľať sa nad sebou? Pre teba to je strata času. Netrápi ťa to? Raz začne. Chlapček malý k tebe pribehol, do cesty sa ti postavil, kľakol si, zúfalým hláskom spustil. Prosil o milodar pre chorú sestru, ktorá v príšerných bolestiach ani len na chvíľku do ríše snov ísť nemôže. Choroba za bdela, všetku životnú energiu postupne pomaličky si z nej odčerpáva. Zomiera kvôli „hlúposti“- do úst nemá, čo vložiť si. Ty chlapca odsotil si. Do kaluže padol, z ktorej kvapky vody na tvoje sako dopadli. Na chlapca vrieskať začal si, vrece vulgárnosti naňho vysypal si, pľuvancom si tiež nešetril. Normálny si? Otázka nie je na mieste. Veď ty si netvor. Netrápi ťa to? Raz začne. Pouličného hudobníka hrať si začul, k nemu prišiel si, umelý úsmev našteloval, tlieskať začal, iróniou však žiaril si. Do klobúka s mincami celou silou kopol si. Drobné mince sa rozkotúľali, do kanála sa dostali. Smiech sa z teba valil ako láva zo sopky. Na „oko“ si sa ospravedlnil, štýlom: „Klobúk nevšimol som si, ale stáli ste mi v ceste, vaša chyba. Do budúcnosti, poučenie si z toho odneste.“ Hudobník na zem si sadol, situáciu nezvládol. Ako malé dieťa sa rozplakal. A ty si sa rehotal. Netrápi ťa to? Raz začne. Detský smiech doľahol ti do uší, rušivý element, vyriešiť sa to musí. Deti sa krásne hrali, loptu si hádzali. Začal si na ne kričať, že robia veľký hluk, rušia denný kľud. Zobral si im loptu, odtrhol zo stromu konárik a vrazil do nej. Mrzákovi s barlami hodil si ju pod nohy. Spadol. Pocit radosti si nadobudol. Netrápi ťa to? Raz začne. Bezdomovca uvidel si, ako v kontajneri pod zub niečo hľadá si. Cigaretu si si zapálil, zápalku do kontajnera si hodil. Hladný ostal, ale aj ruky popálené mal. Zas ten tvoj rehot. Netrápi ťa to? Raz začne. Ale kedy už konečne? Kedy? Dokedy ubližovať budeš? Ozve sa niekedy v tebe svedomie? Pre teba ten pojem neznámy je. Strach okolo teba šíri sa, Slzy nešťastia iných energiou zaplavujú ťa. Žiješ z utrpenia, našej bolesti, smútku a bezmocnosti. Bezduchosti, lenivosti! Jeden, ten proti tebe nič nezmôže. Desiati, to je lepšie, ale stále málo. Stovky, tisícky, to niekedy nestačí. Tak, SPOJME SA VŠETCI! |
Natália Gajdošíková 
16. januára 2017 19:21:10
