zvláštny vzťah

TrojkovÁ SÚSTAVA

Hľadal som a úprimne lásku si prial,
Túžba, aby tento pocit aj mňa hrial,
Márne hľadanie tejto podmanivej krásky,
Postupne na duši pribúdali ďalšie vrásky,
V tom okamžiku bez povšimnutia dôvodu,
S ľahkým krokom a za tuláckeho pochodu,
V období, kedy pochyby naplnili čašu,
A stali sa symbolom tohto sveta,
Prišla mi na pomoc od nej prvá veta,
Sprevádzaná množstvom úsmevov a milých slov,
Postupne ocitol som sa v ríši snov,
Pri postupnosti, ktorá nemala hybnú silu,
Spoznával som jej povahu milú,
Spoznané vlastnosti darované časom,
Prežité chvíle dotvárané jej hlasom,
Jeden krásny deň stal sa svedkom toho,
Kedy naklonila svoju tvár a darovala mi mnoho,
Priatelia, v tento okamžik spoznal som šťastie,
Zistil som, že i v mojej záhrade šťastie rastie,
A tak prešli chvíle, nesúce so sebou niečo krásne,
Pohladenie po tvári, ktoré dala mi, nikdy neuhasne,
Však každá idyla má háčik malý,
Kruh, v ktorom prosba za prosbou sa valí,
A strach, že rozhodnutie padne na bedrá iného,
Stal sa partnerom svedomia, už tak krivého,
Obavy a vnútorné boje o prítomnosť jej duše,
Výčitka s výčitkou a za nimi prosba o prepáčenie kľuše,
Celá táto prekliata trojková sústava,
Naučí človeka, že ten kto miluje vždy zostáva,
Čakám na odpoveď skrývajúcu úľavu a hlboký výdych,
Istota, že ste len dvaja pre seba je nedostižný prepych,
A na druhej strane by človek povedal aká samozrejmosť,
Lenže, čo keď samozrejmosť zmení sa na obozretnosť,
Čas zasa plynul a nechával dozrieť ďalšie chvíle,
Chvíle, ktoré nahradili všetko, sú ako slová milé,
Vyrieknuté bez hlasu, bez zvuku a bez pohybu jej pier,
Pohľad do očí, pri ktorom pohltí Ťa vnútorný mier,
S urýchlením časového sledu ďalších skutkov a chvíľ,
Prežité objatia, bozky a dotyky, tisíc ďalších míľ,
Ale s žiadnou míľou, ktorá je na dohľad,
Nevidno istotu, ako toľko potrebný základ,
Tento bod stal sa stopkou na hodinách našich dní,
Nerozhodnosť, strach a obava, s ktorým sa lepšie sní?