Nádej mi nalej

Slnečné lúče láskajúce jemnú pokožku,
Priateľ, ktorý otvorí novú záložku,
V nej obsiahnuté zvesti o sile tohto lúča,
Neexistuje konkrétna podoba zlatého kľúča,
I keď predstavivosť živená je z mnohých strán,
Často ocitneš sa na pomedzí dvoch hrán,
Farby oddelené celým spektrom možností,
Biela farba upokojuje, tá čierna Ťa rozzlostí,
Dve rôzne hodnoty, každá na inom konci rebríčka,
Ako dve ženy, jedna v kožuchu, druhá bez trička,
Spoločná niť udržiavajúca rovnováhu tohto bytia,
Vďaka nej veľakrát konštruktívne myšlienky Ťa chytia,
Existujú úseky, kde niť je tenká do krajnosti,
Niekedy jej slabosť je vyvolaná len zo zlosti,
Ako otrok pocitu, ktorý nemá možnosť povedať nie,
Takýto služobník bez vôle vopred určený je na zlyhanie,
Bez akejkoľvek snahy skúsiť nájsť novú možnosť,
Odsúdil sám seba na neúspech a stratil nádej na rovnosť,
Kedy potĺka sa ulicami a davom slepých ľudí,
Keď bude mať šťastie a výdrž, nádej v sebe vzbudí,
Týmto utvorená je predstava o podmienkach tejto masy,
Neznamená to, že týmto ľuďom boli odobraté ich hlasy,
Ponechané právo nájsť v sebe kedykoľvek náznak zmeny,
Dotvára obrázok, že žiadny z nich nie je nemý...