Pred rozvodom

Moja drahá, krv môjho tela, ktorá mi svojim prúdom dávala život, môj vzduch bez ktorého sa dusím, kam mi to odchádzaš?

Prečo ma chceš nechať zomrieť?

Dnes budú súdiť našu lásku na vlastnú žiadosť. Súdiť ju za to, že bola mladá a zľakla sa života.

Prosím, prosím ťa, jediná z celého sveta, obzri sa, či sa pre ňu nenájde aspoň kúsok, kúštik miesta v tvojich spomienkach. Nehovor, že sa láska nedá vrátiť. Láska predsa nezomiera. Tá pravá, tá nemôže zomrieť. To len my môžeme zomrieť bez nej.

Dievčatko z mojich snov, nehovor mi, že už nie sme deti, že nám roky prešli ponad hlavu, pretože ti neuverím.

Ty máš stále tie ľahké šaty s veľkými kvetmi na pružnom voňavom tele.

Hlas, ktorý šepká milujem ťa, je rovnako mladý a nežný, ako bol vtedy, keď sme v objatí po sebe túžili.

Tvoje oči prenikajú do môjho srdca stále tou istou hĺbkou.

Keď sa zahľadíš tým smerom, kam pozerám ja, sama zistíš, že sme nezostarli ani o deň.

Už vieš, prečo je láska večná?

Milovaná, dnes vynesú rozsudok nad našou láskou.. Vyzlečú ju donaha s neumytými rukami a budú ju biť po celom tele. Možno skloní hlavu a kľakne na kolená v toľkej pokore. No, ako nemôžeš chytiť vietor do dlaní, tak sa láska nedá zabiť.

Že to bude v mene republiky?

Ale, veď sú aj justičné omyly.