Poste restante

Spisovateľ/ka: KOLEKTIV a kol. | Vložené dňa: 23. júla 2007
http://citanie.madness.sk/view-6576.php

0.

V ten večer k nej zaklopali dvaja muži v čiernych oblekoch a okuliaroch a podali jej obálku s inštrukciami.

1. (Edmund Elat)

Laura zarazene pokrčila čelo a zostala mierne zaskočená touto situáciou. Prišli, podali obálku a odišli. Žiadne zbytočné vysvetlenia...

Napokon však nad tým mávla rukou. Zažila už aj zvláštnejšie veci.

"Čo je v tej obálke?" spýtal sa opatrne malý, posaditý mužík s bradou až po brucho, keď sa Laura vrátila do izby. Na hlave mal červenú čiapku a lúskal oriešky.

"Sú tam inštrukcie," odpovedala a zľahka pokrčila nosom. Chlapík sa zasmial, rozlúskol orech a zahľadel sa na ňu.

"A čo sú to za inštrukcie?"

"To práve neviem," odpovedala a prezerala si zapečatenú obálku.

"Tak sa pozri," navrhol mužík a začal sa špárať v nose. Otvorila obálku a vytiahla štôs papierov. Letmo ich prebehla očami a zháčila sa.

"Čo je tam?" spýtal sa nedočkavo mužík a snažil sa nazrieť do papierov. Jeho výška mu to však dosť komplikovala a tak len bezúspešne vyskakoval na mieste.

"Predvolanie do Pekla?" spýtala sa neveriacky Laura a obrátila sa k chlapíkovi. Ten okamžite zbledol ako plátno.

"Čo?" vytisol zo seba s námahou.

"Predvolanie do Pekla," potvrdila Laura, "A je na tvoje meno, Oswald."

Oswald si zakryl tvár dlaňami a zviezol sa k zemi. Laura sa zadívala na hodinky.

"Píšu, že si po teba prídu o dva dni," zahlásila s úsmevom.

"Veď si vravela, že sú tam inštrukcie?" skríkol Oswald.

"Veď aj sú," povedala a vystrela k nemu ruku s dokrčeným papierom

Oswald zaškrípal zubami a v očiach mu zahorelo. Už sa načahoval po papieri, keď sa pri dverách ozval zvonček. Striaslo ho.

"Veď si vravela, že prídu až o dva dni!" zvrieskol. Laura vyprskla smiechom a pokrčila plecami.

"Asi som to zle prečítala. Hihi."

Oswald by sa na ňu najradšej vrhol a vyškriabal jej oči. Napokon si však utrel čelo a opatrne pristúpil ku dverám. Keď ich otváral, cítil že je s ním koniec.

2. (skrat)

"Nie, otvor radšej ty," zaspätkoval.

"Zbabelec, uhni!" Laura sa už načíhala po kľučku, keď sa ozvalo ďalšie zaklopanie. Kukátkom nazrela, kto tam je a otvorila.

"Prepáčte, pomýlili sme si dvere, máte ešte tú obálku?" ozval sa trápne chlapík v čiernom obleku a okuliaroch. Jeho spoločník rozpačito žmolil v rukách klobúk.

Laura mu hodila rozhádzanú kopu papierov rovno do náruče. Z kúta izby sa ozval tenký tichý výdych.

"Vám patrí táto obálka," povedal ten, ktorý rozpráva.

Dvere sa zavreli, Laurine ústa nie. A ani vtedy, keď obálku otvorila.

Bola prázdna.

"Ukáž? Nerozumiem tomu, ale je to lepšie ako predvolanie do pekla, nie?" vraví škriatok, "postavím na čaj?"

"Neviem."

"Nevieš, či je to lepšie, alebo či chceš čaj?"

"Neviem, či by sme nemali ujsť. Vravela som, že na tomto byte sa mi niečo nepáči. Zbaľ si veci."

Oswaldovi sa zatočila hlava, padol rovno do otvoreného kufra.

3. (dazdozienka)

Oswald Mefisto de SeventH začínal ako obyčajné 'dievča pre všetko' v nóbl hoteli Permon vo Vysokých Tatrách. Už jeho motivačný list obsahoval pár preklepov a omylov (hotel Permon sa určite nenachádza ' v krásnom prostredí Tichej a Kôprovej omáčky'), tak sa zo spomínanej pozície nikdy neposunul vyššie.

Postupne sa vypracovával. Furt síce čistil záchody, ale získaval konexie. A konexie hýbu svetom, milé deti. Bol pasákom, Quasimodom, poslíčkom, liftbojom, opravoval lustre a komunikoval s mimozemskými civilizáciami. Šikovnosť sa nestratí.

Pri tomto džobe spoznal Lauru. Volali ich Hulienka a Siedmy permonick. ON - malý, tučný, pohyboval sa v mafiánskom prostredí, ONA – biela, vychrtnutá a trikrát sa stratila v Tichej doline, neberúc ohľad na zákaz vstupu turistom. Odkedy každý týždeň dostávala predvolanie na Obvodný lesný úrad v Poprade, ktorý si myslel, že na základe Permonickových avíz tam hľadala vstup do podzemia (našli u nej knižku tatranských povestí a pásku „welcome to hell"), fajčila o krabičku viac. Permonicka to trápilo, pretože hoci bol riadny sviniar, patril do Ligy proti fajčeniu a každé ráno cvičil falung gong. Tak sa rozhodol, že Hulienku prekvapí a kúpi jej vaporizér.

V ten večer očakával darček na dobierku, správu z Alfa centauri, ale jediné, čo nepredpokladal, bolo predčasné pozvanie nahrávacieho štúdia Peklo s.r.o. kvôli nahrávke „welcome to hell". Dočerta, vedel, že Hulienka nebude spoľahlivý prechovávač....

4. (pokráčuje kráčajúca)

"Kurva, permoníkov som mala už aj minule," mala chuť si odpľuť, potom to skúsila prepísať a potom to bolo opäť kurva. Nakoniec rezignovala na to, že potrebuje cigu. Obliekla sa a s nahou tvárou zatvorila dvere smerom von..

Jej svet sa od nehody scvrkol na cigy, nezmyselné poviedky, psychiatra, ktorý vyzeral ako Travolta – len nie taký slizký a ostatné veci užitočné asi ako barbus. Musela sa trpko usmiať, keby jej ktosi povedal, že sa raz bude hrať na Tolstého, tak ho vysmeje. Potom si vzdychla, nemala veľmi na výber.

"Je to osvedčený spôsob liečby. Pacienti maľujú, kreslia, modelujú, píšu. Sny a fantázia sú odrazom vášho podvedomia a to je naša cesta. My musíme hľadať záchytné body. Napríklad prázdna obálka vypovedá o vašom nedostatočnom sexuálnom živote. Naopak túžba po pekle o silnom libide."

"To akože `sexovala by som, ale nemám s kým'?"

Travolta, ibaže nie taký slizký sa začervenal a ona – čo bolo mimochodom neobvyklé - zo zdvorilosti sklonila hlavu.

"Nie, to som nepovedal. Hovorím o tom, že ak sa chcete dozvedieť viac o tých troch mesiacoch, ktoré si vraj nepamätáte je potrebné sa oslobodiť od sexuálneho chtíča."

Teta v trafike na ňu ani nepozrela. Intimita veľkomesta. Zapálila si a usmiala sa na oproti do autobusu nastupujúceho puberťáka – som blázon a každému je to v podstate jedno. Oblaky odrážajúce sa od výkladu nadobúdali zvláštny tvar. Akoby čínsky múr. Skamenela. Za výkladom v telke ukazovali tvár jej muža z poviedky.

5. (johny45)

Práve niečo vysvetľoval do kamery a stále sa škriabal za ľavým uchom. Mal na sebe šedý oblek a bol ešte tučnejší, ako si myslela. Odhodila nedofajčenú cigaretu na cestu a vošla do predajne, ktorej patril ten výklad. Predavač s ulízanými mastnými vlasmi na ňu s nezáujmom pozrel a poškriabal sa medzi nohami. Určite si sa dlho neumýval a poriadne ťa to tam svrbí. Ale keďže predavač podceňujúci osobnú hygienu nebol objektom jej záujmu, prešla k malému zašumenému televízoru, ktorý mal ako jediný zapnutý zvuk. Je to on. Je to určite on. Ako sa sem dostal? Veď mal byť iba na papieri. Som fakt blázon?

„Samozrejme, že mi ide o dobro národa,“ nastavoval muž z poviedky ústa mikrofónom, „ako predseda vlády predsa nemôžem dopustiť, aby stále klesala pôrodnosť. Veď takto o pár rokov vymrieme.“
Prehltla malú slinu v ústach a zostala jej v nich iba pachuť po cigarete. Potrebovala sa niečoho napiť. Minerálku. Alebo pivo. Aj petrolej by som teraz vypila, čokoľvek.

„Takže vy to chcete naozaj urobiť pán predseda?“ priblížil sa k nemu niektorý z tých mikrofónov, „myslíte, že budete mať dostatočnú politickú podporu?“

„Určite áno, rozprával som sa už o tom s mojimi kolegami, ministrami a všetci súhlasia. Aj kolegovia z iných strán,“ stále sa škriabal za ľavým uchom.

„A čo kolegyne?“ tentoraz to bol pravdepodobne diktafón.

„No nič, tie prehlasujeme,“ mrkol do kamery.

„Myslíte, že s tým budú súhlasiť aj občania?“ opäť sa pohol niektorý z mikrofónov.

„Samozrejme. Veď predsa postavíme ženy mimo zákon. Každý muž si ukáže na ktorúkoľvek ženu a tá bude musieť s ním ísť. Rozumiete. Žiadna nemôže odmietnuť. Zvýši sa tým aj pôrodnosť, pretože daný muž za to dieťa nebude mať žiadnu zodpovednosť a teda bude oplodňovať, kde sa mu zachce. A myslím si, že to privítajú aj ženy. Veď vlastne tým pádom nebude existovať žiadna nevera.“

Ďalšie slová sa postupne strácali kdesi v hluku jej myšlienok. Odvrátila zrak od televízora, ktorý čím ďalej, tým viac strácal ostrosť a farbu a všimla si predavača, ktorý ju pozoroval. Opäť mal ruku v nohaviciach a pravým okom mu nepatrne trhalo. Čo čumíš, buzerant?!

V ústach už mala celkom sucho, potrebovala sa urýchlene napiť. Oblaky sa začali pohybovať akosi rýchlejšie a obloha sa farbila do červena. Laura vedela, že tomu, čo sa chystá, musí za každú cenu zabrániť.

6. (salome)

Nasucho preglgla. Obchodník sa na ňu prenikavo pozrel. Tentokrát so záujmom. Zrejme naňho zapôsobili slová muža z obrazovky a snažil sa zhodnotiť jej kvality. Keby mala viac sily, určite by mu jednu vrazila. Ale obloha bola čoraz červenšia a ona cítila, že sa deje niečo veľmi zvláštne. Nevedela si ten pocit zdôvodniť rovnako ako svoju stúpajúcu túžbu po alkohole. Unaveno si sadla do rozheganého kresla v predajni.

„Neponúkli by ste mi nejakého panáka?“ s nevôľou oslovila chlapíka za pultom. Nalial niečo do veľkého pohára a bez slova jej ho podal. Oči sa im stretli. Na chvíľu sa pozerala do nekonečnej čiernej diery. Po chvíli sa však alkohol už príjemne plazil po tele a Laura začala premýšľať.

Predovšetkým si potrebovala spomenúť na názov tej prekliatej poviedky. Ale tri mesiace života mala úplne rozbité. V mozgu sa jej vznášali len zhluky roztrhaných spomienok – čierna farba, oheň, akési obálky, kufor. A nad všetkým tvár muža v červenom opare. Takom, v akom práve plávala obloha.

Zrazu sa chlap za pultom rozlial. Na obyčajnú kaluž špinavej dažďovej vody. Laura sa nemohla ani poriadne nadýchnuť. Zmätene sa pozerala po predajni, ale nemohla ujsť. Jediné, čo dokázala, bolo vypleštiť oči. Muž z poviedky totiž práve vystupoval z obrazovky.

7. (janyr)

Privrela oči a znovu ich otvorila. Na dnes toho bolo asi už dosť a bez vysvetlenia. Ak by bolo potrebné kričať asi by sa iba smiala. Možno toto sa od nej očakávalo. Neexistuje, toľko som neexla. Pre istotu sa uštipla. Pohár na stole bol skoro prázdny. On tam zrazu stál a nevedel, čo má robiť. Z hracieho boxu Pepa Vojtek opisoval, čo by muži robili, ak by ženy na zemi neboli. Pousmiala sa. Trafil ho rovno medzi oči. Avšak on ostal nechápavo stáť.

„Počúvaj, ak si chceš dať so mnou panáka, musíš povedať tomu na zemi nech tu nehrá ropnú škvrnu po desiatom panáku a nech bude taký dobrý a naleje.“ – povedala Laura.

Muž sa zarazil. Zložil okuliare a koniec rámika vložil do pravého kútika. Nahodil typický úškrn Vina Diesela. Na jazyku mal diplomatickú vetu, na ktorú mu zvysoka kašle.

„Asi nevieš, čo povedať.“ – pokračovala v monológu. „Netráp sa!“ - vyhlásila. Postavila z kresla. Prešla okolo pultu a vytiahla whisky so štyrmi ružičkami. „Môže byť? Musí byť.“ – odpovedala za neho. Vybrala tri poháriky, položila na barový pult a začala nalievať. Ten dym od podlahy napomáhal alkoholu stúpať do hlavy.

„Prosím vás, neviete ...“ – a nedokončil. V popolníku si všimla nedofajčenú cigaretu. Vzala ju a potiahla. Zadržala dym, ale napokon ho vyfúkla do jeho tváre.
„Čo si chcel povedať?“
Muž sa poškriabal za ucho a vo svojom slovníku pátral po prirodzených slovách, ktoré by dal do hovorovej vety.

„Prečo tri?“ - opýtal sa jej.

„Pretože nevyzeráš ani ako Brad Pitt, či David Beckham. Mám pokračovať?

„Tak skús.“ pousmial sa.

Ten jeho štipľavý úsmev. Krv z tela jej bila na bubienky a celá energia sa dostala do priehlavku pravej nohy. Mala už aj plán.

8. (Erik Š.)

Nie je to David Beckham ani žiadny veľký fešák, ale už som nemala tak dlho sex, že bude musieť stačiť... Koniec koncov, bohvie kedy budem mať ďalšiu možnosť sa poriadne opiť a pomilovať muža, ktorý vystúpil z obrazovky. V poslednej dobe sa jej stalo tak veľa čudných vecí, že už by ju nerozhodilo ani keby pršali traktory. Tá predstava ju pobavila a dostala chuť na tretí pohárik.

"Nalejem vám ďalšiu whisky? "

"Whisky? V skutočnosti je to bourboun..."

"Viete, že vám absolútne serem na to, že či je to bourbon alebo vodka?"

"Myslel som si to. Vypadáte, že by ste momentálne vypila aj čistý lieh a bolo by vám to jedno."

Opäť mu vystúpil na tvár ten úškrn. Laura si pomaly, ale iste začala uvedomovať, že by mu kvôli tomu ironickému úsmevu najradšej rozškriabala tvár. A ten jeho trápny vtip o liehu. Ach bože... Opäť ďalší adept pre jej nenávisť. Jej doktor to považuje za jej najväčší problém. Nenávidí všetkých a hlavne chlapov. Je to Freudov priaznivec, vkuse vyzvedá, čo robila v detstve a jej duševný stav zvalil na jej otca. Ostatne ten chlapík by si tiež zaslúžil nakopať do riti, už k nemu nepôjdem. Veď mám za sebou dva ročníky psychológie... Čo je na tom zlé, že nenávidí chlapov? Ešte k tomu tento chce vyčleniť ženy mimo zákon. Keby som nepotrebovala tak veľmi sex, tak ho fakt kopnem medzi nohy. Už sa nedokázala pozerať na jeho tvár a zablúdila pohľadom k nechtom. Mala by som si urobiť dnes manikúru. Sledoval jej pohľad a povedal:

"Mali by ste si spraviť manikúru. Ako sa vám podarilo zlámať si každý druhý necht? Pravidelne... Bolo to úmyselné?"

"Tak to netuším. Okrem toho vás do toho nič, my tu iba spolu pijeme. Nezachádzajme do detailov."

"Netušíte? To je čudné. Ja by som to určite vedel."

"Ale vy ste, posratý mudrlant, čo vie všetko. Všade bol, všetko videl!"

Nedokázala ovládnuť hnev. Zrejme to vytušil, že už nie je vítaný a postavil sa. Smeroval naspäť k obrazovke. Položil na obrazovku ruku a naposledy sa otočil, nezúčastnený pozorovateľ by povedal, že je to pár, ktorý sa práve rozišiel.

"Dovidenia, čakajú ma na tlačovke."

9. (the flying crocodile)

Pri tejto vete Laure prebehol mráz po chrbte. Ťažko síce určiť, či to vyvolalo to množstvo alkoholu čo už mala medzi tým v sebe, faktom však stále ostávalo, že napriek otupenosti, ktorú pociťovala, ju zamrazilo. Nemohla dopustiť aby sa ten šialenec vrátil naspäť (nech už to bolo kdekoľvek) a pokračoval vo svojej zvrhlej kampani.

Pravdou bolo, že sčasti ju jeho nápad nadchýnal, večná sexuálna abstinencia ju už privádzala do šialenstva. V tej chvíli si však spomenula na slová takmer Travoltu – „...je potrebné sa oslobodiť od sexuálneho chtíča.“ – a v momente si usporiadala myšlienky. Musela tento zvrátený plán prekaziť.

Chlapík sa práve ochkajúc a echkajúc snažil prehupnúť na druhú stranu obrazovky, pri čom jeho oblé tvary mu to jednoznačne neuľahčovali.
Laura rýchlo vybehla spoza pultu a tesne pred tým ako by zmizla v obrazovke aj druhá mudrlantova noha, chopila sa poslednej príležitosti:

„Po - počkajte! Stojte!“ zúfalo za ním zakričala a s očami na vrch hlavy sledovala čo sa bude ďalej diať.
Miznúca noha sa nachvíľu zastavila a následne sa o kúsok skĺzla nazad, von z obrazovky. O pár sekúnd, za slabého vzdychnutia, sa z obrazovky vystrčila aj hlava.

„Áno?“ ozval sa muž mierne urazeným tónom, čakajúc na vysvetlenie.

„Nesmiete sa tam vrátiť!“ vybafla Laura. Bol to stále ten istý posratý mudrlant a v nej to už začínalo znova vrieť keď videla ako sa mu po tejto vete znova tvár krčila do nechutného úškrnu.

„A to už prečo?“ pobavene si Lauru premeral, ešte stále opierajúc sa rukou o obrazovku.

„Lebo...“ z hlavy sa jej to priam dymilo. Musela niečo veľmi rýchlo vymyslieť. „...hrozí vám nebezpečenstvo!“ vyletelo z nej.

„Vážne? A aké?“ zvážnel trochu muž v obleku a so záujmom sa na Lauru zahľadel.

„Traktory!“ skríkla Laura.

„Traktory?“ začudoval sa. „Nezmysel!“ kývol napokon rukou a znova sa chystal na odchod.

„Nie! Naozaj!“ Laura už začínala byť zúfalá a rozbehla sa k nemu. Chytila ho za ruku a vyviedla z obrazovky.

„Pozrite, u nás sa to už začalo“ ukázala teatrálne cez výklad von na ulicu, kde pred chvíľou naozaj začali pršať traktory (samozrejme ju to ani trochu nerozhodilo). Dúfala, že to zaberie. Nech to stojí čo to stojí, muž z poviedky sa nikdy nesmie dostaviť na tú tlačovku.

„Och...“ vyľakal sa chlapík a rukou si zakryl ústa. V očiach sa mu zračila panika.

„A to nie je všetko...“ snažila sa Laura čo najviac zaujať jeho pozornosť. „Poďte, pozývam vás na panáka. Poviem vám ako to je ...“ a odkráčali znova k pultu.

10. (dandan)

Na rohu Štyridsiatej prvej a Golgotovej nervózny chlapík podupkáva pri halde cestovných kufrov. Zdá sa, že na niekoho netrpezlivo čaká, červená čapica mu neustále padá do očí a jedným očkom bojazlivo zazerá na oceľovosivú oblohu.

“Kurva aj s Laurou, kde v pekle (pri vyslovení tohto slova ho oblial studený pot) trčí?”

“Milý Oswald, Laura momentálne konverzuje s Mužom z poviedky, prečo sa pýtaš?”

Oswalda vystrie, akoby ho niečo pichlo, neveriacky pokrúti hlavou, brada sa mu komicky pohupuje vo vetre.

“Ancikrista tvojho”, dodá si odvahy, “odkiaľ poznáš moje meno?” a díva sa niekam strašne vysoko.

Dlháň sa prehol, očividne aby sa mužíček necítil tak trápne a chápavo sa usmial.

“Tak ešte raz” Oswald by sa zaprisahal, že pred chvíľou tam stála pouličná lampa, “opakujem, odkiaľ poznáš moje meno?” na Lauru celkom zabudol.

“No pretože...”

“No prečo, no, kedy sa vykokceš,” Oswald je biely od hnevu. Vzápätí svoj výbuch oľutoval, dlháň sa napriamil a hrozivo mu kýve prstom.

“Ale hádam nebude až tak zle, panáčik, len som chcel vedieť, ako to oni vedia to s tou Laurou, mimo iného,” od strachu začal onikať.

“Priateľu,” pri tomto oslovení Oswald zase získava normálnu tepovú frekvenciu, “strávil som s Laurou dobré tri mesiace, čo ti poviem, akoby sme boli stále prepojení...” ale Oswald už nepočúva, vybavuje sa mu ako minulý rok Laura bez akéhokoľvek dôvodu, a jediného slova na rozlúčku, zmizla na celé tri mesiace.

“Haló, kamoš, stalo sa ti niečo?”

Oswald otvára ústa a na zem práve dopadol prvý traktor...

11. (stalker)

Ani jeden z nich si traktorov nevšímal.

Oswald sa pomaly zviezol na zem a sadol si na obrubník. Nemohol uveriť, že ho jeho žena podvádzala. Áno, vedel, že už ako mladá žila na hrane, ale bol presvedčený, že svadba s ňou je to najlepšie, čo ho doposiaľ stretlo. Tvrdila mu, že ho miluje, viac, ako on miluje ju.... No teraz sa láska začala postupne meniť na nenávisť...

Vstal: „Kde je tá suka?!“

Muž zahalený v tmavohnedom baloňáku a v čiernom klobúku vyzeral v šere lampy naozaj desivo. Ale Oswald sa nebál, ničoho a nikoho. Túžil po zadosťučinení...

„Asi si myslíš, priateľu, že som sa s tvojou ženou zaplietol,“ prehovoril náhle dlháň. „Netvrdím, že sme spolu nespali, ale to bolo len akési odbočenie od pôvodného plánu, akási čerešnička na torte.“

Moja čerešnička,“ zasipel Oswald.

„Pozri, vec sa má tak,“ povedal skoro konverzačným tónom. „Ja a tvoja žena sme sa stretli kvôli vyššiemu záujmu. Mali sme v pláne niečo, čo pomohlo všetkým. Chceli sme sa niekoho zbaviť...“

Chlap vkročil do svetla lampy a sňal si modré slnečné okuliare: „Mali sme v pláne spáchať atentát na terajšieho predsedu vlády.“

Tak-tak sa podarilo Oswaldovi zadržať v hrdle uznanlivé fíha. Znova si chlapíka premeral, tento krát poctivejšie, a uveril mu.

„Neklaplo to,“ stíšil hlas, pretože traktory už dopadali a on nepotreboval priťahovať pozornosť okolia, „preto musíš ísť so mnou a pomôcť mi presvedčiť Lauru, aby sme to dokončili.“

Rezignovane prikývol. Nerozumel ničomu. Život sa mu otáčal o tri sto šesťdesiat stupňov a on tomu nedokázal zabrániť.

„No najprv sa v tichosti pozhovárame, aby som ťa zasvätil do podrobností,“ dokončil a vydal sa smerom k mestskému parku.

Oswald ešte chvíľu zápasil sám so sebou, no nakoniec predsa len zhrbený nasledoval vysokého muža, zanechajúc kufre ich vlastnému osudu.

12. (Erik Š.)

Sadli si v kaviarni a počkali na čašníčku. Mlčky. Oswald sledoval mimiku tváre vysokého muža. Mohol mať asi okolo štyridsiatky, prvé šediny mu začali prerážať vlasmi. Ako snežienky, na jar, rozmočenou hlinou, pomyslel si Oswald. Napriek tomu, že si každý myslel, že je Oswald veľmi jednoduchý a hrubý človek, ktorému chýba aj elementárne pociťovanie, v skrytu jeho duše sa nachádzali malé plamienky nežnosti a citlivosti. Dokonca ani on o sebe nemal príliš veľkú mienku, ale čitateľovi musí byť sympatický alebo lepšie povedané, nie tak nesympatický už len kvôli jeho neskrývanej láske k Laure, k jeho čerešničke. Síce v ich vzťahu vždy ťahal za kratší koniec, vždy mu dávala tým jej typickým arogantným spôsobom najavo, že mu urobila službu tým, že sa k nemu priviazala, že mu sľúbila nedodržateľné. Nikdy ju neodsúdil zato, že je s ním iba kým nie je s iným. Ale jeho žiarlivosť bola vystupňovaná vždy, keď jej pozrel do očí. Niekde vnútri jej hlavy, ešte týždeň súložila s posledným milencom, keď jedla banán, predstavovala si, že je to jeho úd, a keď sa zavinula do prikrývky, cítila, že ju objímajú jeho ruky. Prežívala to s každým a bol to jej hnací motor. Každý jeden chlap jej natankoval plnú nádrž, na ktorej dojazdila k ďalšiemu. Aj napriek tomu, že ich nenávidela. Všetkých do jedného. Iba penis bol jej štartovacím kľúčikom.

Prišla čašníčka a vysoký muž si objednal presso. Oswald chvíľu váhal a dal si jeho obľúbené latte. Raz mu niekto povedal, že latte pijú iba buzeranti. Pekná sprostosť. Vysoký muž videl tajomný úsmev na jeho tvári a rozhodol sa začať.

„Volám sa Albert.“

„Prišiel som sa s vami zoznamovať alebo čo?“

„Nesmiete byť taký nedočkavý.“

„Kde je Laura?“

„To neviem.“

„Myslel som, že vy by ste mi mohli povedať...“

„Neviem... ja neviem nič... suka...nevidel som ju od listu.“

„Laura je skvelá žena.“

„Viem.“

„To ona bola mockem operácie.“ Oswald sa začal smiať nad prízvukom s akým Albert vyslovil slovo mozgom.

„Čo je vám smiešne?“

„Mockem.“

„Mockem? Aký mockem?“

„No predsa vy ste to povedali...“

„Ja som žiadny mockem nepovedal. Čo by to ako malo byť?“ Albertovi jasne vystúpil do očí hnev a takmer kričal. Zrejme je to typ človeka, čo neznesie kritiku, pomyslel si Oswald.

„Dobre, dobre. Tak ste to nepovedali. Vráťme sa k téme.“

„Akože nepovedal? Veď pred chvíľou ste povedali, že som to povedal... tak ako je možné, že som to už zrazu nepovedal?“ Na Albertov polokrik sa začali otáčať ľudia z okolitých stolov.

„Upokojte sa. Žiadny rozruch!“

„Žiadny?!? Ja vám poviem čo žiadny... žiadny trpaslík mi nebude hovoriť žiadny!“

„Trpaslík?“ Oswald bol veľmi citlivý na svoju výšku.

„Presne. Trpaslík... Lilipután...“

"A viete čo? Vy ste zase nadmerne vysoký idiot.“

„Lilipután.“

„Obor.“

„Lilipután.“

„Obor.“

....

Kričali po sebe celý červený od hnevu. Súdiac podľa pobavených úsmevov okolo sediacich, čašníčky a aj autora príbehu, sa správali ako malí chlapci.


13. (Lukáš)

Na druhej strane mesta sa Laura snažila zabrániť mužovi z poviedky v odchode. Každá čiastočka tela sa sústredila na túto úlohu. Nedarilo sa jej.

Politik už stratil trpezlivosť a nakoniec padajúce traktory môže vidieť kde sa mu len zachce.

Pomaly kráčal k televízoru. Dievča vedelo, že už jej nič nepomôže. Došli nápady, nádeje. Ako to má v beznádejných situáciách vo zvyku - omdlela.

* * *

"Prebrala sa, pozrite. Rýchlo, zavolajte lekára!!!!!"

Laura bola na psychiatrii. Ale nie v tom zvláštnom svete. Všetko vyzeralo tak...správne. Pribehol k nej lekár.

"Ste na psychiatrii."

"Čo, čo?"

"Teraz ma počúvajte veľmi pozorne. O chvíľu asi zasa upadnete do kómy."

"Ja, ja......"

"Vymysleli ste si svoj vlastný svet. Všetko tam je výplod vášho chorého mozgu...."

* * *

V momente nad ňou už nestál sympatický lekár, ale neznesiteľný muž z poviedky so svojim nechutným úsmevom. V stotine sekundy už bola zasa späť na psychiatrii.

* * *

"Počúvajte ma. Pokiaľ sa chcete niekedy vrátiť, a kvôli rodine by ste mali, tak musíte spraviť jednu dôležitú vec."

"Ja to nechápem. Prečo by som si vymýšľala tak krutý svet?"

"Chceli ste sa očistiť a vykúpiť za všetky hriechy."

"Za čo?"

"Hriechy. Viete, ako ste sa dostali do tohto stavu? Prečo?"

"....."

"Váš otec, uznávaný politik, znásilnil a zabil vašu dcéru. Bránila sa mu. Zabili ste ho a potom ste sa uzatvorili do toho druhého sveta, aby ste unikli a...... očistili sa."

"Prečo som sa odtiaľ vrátila?"

"Myslím, že ani ten svet nezvládate. Rúca sa vám. Čím ste nešťastnejšia, tým sa chcete viac vrátiť do tohto. Ale teraz počúvajte, chcete sa skutočne vrátiť?"

Laura sa zahľadela von oknom. Bola tma a nič nevidela. Tak sa cítila. Túžila odkryť ten závoj a byť konečne šťastná.

"Áno !!!" povedala rozhodne.

"Musíte zničiť všetko, čo vás tam ešte drží. A to je iba jedna vec."

"Čo mám spraviť?"

"Aby som bol konkrétny, problém je s jedným človekom. Musíte......"

* * *

Prebudila sa na dlážke voňajúcej po lacnej okenne. V mozgu sa lenivo prevaľovali doktorove slová- "Musíte zabiť Oswalda."

14. (Niniw)

Pred očami sa jej hompáľala chlpatá mužská ruka. Visela z nalešteného nerezového stola. Posadila sa. Trocha sa jej od toho smradu zatočila hlava. Privrela oči. Keď ich znova otvorila, zbadala bielu postavu, ktorá práve vyberala z útrob mužského tela vnútornosti.

„Zabila som Oswalda!“ vykríkla.

Muž v bielom na ňu pozrel zahmleným pohľadom. Odpil si trocha z modrej tekutiny v gumenej fľaši. „Rozpráva sa so mnou mŕtvola,“ pokrútil nechápavo hlavou. „Kurva, mal som asi tú okenu prefiltrovať cez chlieb!“

Pomaly sa k nej približoval. Laura sa chcela postaviť, ale pri pohľade na rozpárané telo ležiace na stole jej prišlo znova zle. V tom jej doktorova ruka silno udrela do tváre. Kým sa zasa zviezla na dlážku, stihla si všimnúť tvár mŕtvoly. „Nie je to on,“ bolo posledné čo jej preletelo hlavou, kým nezamdlela.

Keď znova otvorila oči, skláňala sa nad ňou jej matka. Vreckovkou si utierala slzy a hladkala ju po tvári.

Chcela sa posadiť, ale zadržal ju matkin výkrik. Nechápavo sa obzrela. Ležala v lacnej drevotrieskovej truhle, v bielych šatách, všade dookola boli samé kvety, ktoré smrdeli.

„Čo sa stalo?“

„Ty nie si mŕtva?“ prestala plakať matka.

„Čo to mám na sebe za otrasné čipkované šaty?“ zhrozene si obzerala rukáv šiat.

„To sú moje svadobné, a sú pekné. Na pohreb akurát,“ urazene skrivila ústa.

„Aký pohreb?“

Laura sa chcela posadiť, ale matka ju prísne zadržala.

„Lež!“ prikázala jej rozhodne. „Všetko pokazíš. Aj svoj vlastný pohreb. Vieš koľko nás to stálo? Ocko musel predať svoj traktor Aj tomu patológovi som musela zaplatiť, aby ťa nerezal. Si ešte taká čistá, nepoškvrnená, nemohli sme dovoliť, aby sa v tebe niekto hrabal. Dali sme mu v obálke dve tisícky, ale bolo mu to málo..“

Traktor. Obálka. Doktor. Myšlienky jej vírili hlavou. V rohu zbadala svoju sestru Kristínu v jej maturitných šatách. Tajne niečo ťukala do mobilu a usmievala sa.

„Tá sviňa Kristína sa mi hrabala v šatníku!“ zasyčala. „Prečo si jej to dovolila, keď vieš, že to neznášam?“

„Keď si bola mŕtva ...“, mykla ľahostajne plecom.

„Ale ja som živá!“ znova sa chcela posadiť, ale matka ju pridržala.

„O tom si pohovoríme neskôr, teraz pokojne lež, kým sa to celý obrad neskončí.“

Laura počúvala kvílivý spev a snažila sa spomenúť si, čo sa vlastne stalo.

15. (o kolkej)

Po chvíli ju z myšlienok vytrhol rušivý hlas.

„Tebe, spravodlivý Bože, odovzdávame dušu tejto mladej ženy. Prijmi ju do kráľovstva nebeského...“

Ten hlas sa jej zdal povedomý. Chcela sa otočiť a pozrieť mužovi do tváre, no všade okolo stáli uplakaní ľudia v čiernom, ktorí kŕčovito nakláňali ruky s osoplenými vreckovkami k truhle, kde ležala.

„Prach si a na prach sa obrátiš! In nómine Patris et Filii et Spíritus Sancti. Amen,“ priestorom dunel hlboký barytón. Práve vtedy sa Laure rozjasnilo.

„Oswald, je to Oswald,“ povedala celkom potichu a takmer pritom nepohla perami. Uvedomila si, že sa nachádza stále vo svojom vnútornom svete plnom absurdných predstáv, že nič okolo nej nie je skutočné. Musí ho zabiť!

Laura sa postavila na vyvýšený katafalk vedľa truhly a s vyplazeným jazykom začala pľuť a syčať na všetkých okolo.

„Bretefužďamagalinepotokatá!“ kričala ako zmyslov zbavená.

„Fungumungu Torofečačaťažá!,“ kričala zo všetkých síl a besne rozhadzovala rukami a nohami.

„Diabol! je to Diabol,“ volali ľudia, ktorí v panickom strachu utekali von z Domu smútku. Po chvíli nastalo úplne ticho. V miestnosti zostala len Laura, Oswald a pár babiek, ktoré pri tomto divadle dostali infarkt a teraz ich telá nehybne ležali na kamennej dlážke.

„Vedel som, že sa nevzdáš,“ povedal Oswald posmešným tónom, ktorým Laure naznačoval, že proti nemu nemá najmenšiu šancu.

Laura len nepatrne nadvihla ľavé obočie a na Oswalda ani nepozrela. Rozhodilo ho to. Poznal toto gesto, ktoré mohlo znamenať jediné - Laura má v rukáve skryté eso. Nemýlil sa. Laura vedela, že tento svet neexistuje a preto, pokiaľ tomu neprestane veriť, jej sa nemôže nič stať. Vedela, že v tomto svete je jedinou skutočnou postavou, teda jedinou, ktorá môže prežiť. Len ona ho môže ovládať a to dokonca myšlienkami.

„Oswald, pozri sa, čo to tam skáče?,“ povedala Laura a pozrela sa smerom, kde si predstavila žaby, z ktorých mal Oswald neopísateľnú fóbiu.

„Kvak, kvak,“ ozvalo sa z kúta a hneď nato zaplnili miestnosť malé zelené rosničky.

„Áááá, Áááá,“ Oswald sa roztriasol po celom tele, jednou rukou si búchal po hlave a druhou sa ťahal raz za jedno, raz za druhé ucho.

Laura bola nadšená tým, že to funguje.

„Oswald, to nie je všetko. Pozri, kto ťa prišiel pozrieť,“ ukázala smerom k dverám, kde sa zjavila Oswaldova babka, ktorá v rukách držala plný tanier vajíčkovej polievky. Laura vedela, že toto je to najhoršie, čo Oswald kedy prežil - babka ho ako malého chlapca vždy nútila jesť vajíčkovú polievku, ktorá mu pripomínala sople, kvôli čomu strávil u psychológa tretinu života.

Oswald sa nesmelo pozrel k dverám, kde zočil, ako sa k nemu rúti babka s plnou lyžicou sopľov. Oswald sa nestihol spamätať a obsah lyžice mal zrazu až niekde v krku. Začal si šklbať vlasy a bradu, bezhlavo pobehoval po miestnosti, kvíkal a ručal. Po chvíli si vyčerpane ľahol do truhly a stratil vedomie.

„Ták, to by sme mali,“ povedala Laura s úsmevom na tvári, privrela Oswalda vekom truhly a rytmicky ho priklincovala.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:

Na začiatok Predchádzajúca stránka 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ... 13 Nasledujúca stránka Na koniec
9 bodov - odporúčam
ja som sa nezucastnila projektu, som uplne objektivna...;DD ma prekvapilo, aky ten chaos nakoniec dostal zmysel a poriadok;D zacala som to citat v praci a pre nedostatok casu som to nemohla docitat ...Vratila som sa k tomu doma - co znaci, ze ma to naozaj velmi zaujalo.... ja vam tlieskam ludia...musim dat odporucanie;D  
Spisovateľ/AutorPaula Donska Pridané dňa17. augusta 2007 20:08:46
VDAKA!  
Spisovateľ/AutorKOLEKTIV a kol. Pridané dňa19. augusta 2007 22:51:01
a bolo by uz nacim zacat aj nazov vymyslat... davajte navrhy a hlasujte. mna momentalne nic nenapada  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa27. júla 2007 22:56:08
to staci na koniec, nie? ved este to nie je uzavrete  
Spisovateľ/Autor___ Pridané dňa27. júla 2007 22:58:34
sak niniw ide ci co...  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa27. júla 2007 23:06:09
no hej... ale este nejde koncit, ci ano?  
Spisovateľ/Autor___ Pridané dňa27. júla 2007 23:21:21
Nina Nevska niniw
nejdem  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa27. júla 2007 23:31:52
to ja neviem, to je zahada  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa27. júla 2007 23:25:32
Nina Nevska niniw
pisem ...  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa27. júla 2007 23:12:48
pis ...  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa27. júla 2007 23:15:07
mohla by som sa opýtať či sa dá odtialto niečo vytlačiť lebo to skušam a neviem či to nejde mne...  
Spisovateľ/Autorsalamandra Pridané dňa27. júla 2007 23:10:42
mne to ide... ale skarede je to... lepsie urobis, ked si stiahnes text, ulozis niekde a vytlacis z pocitaca  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa27. júla 2007 23:14:50
Nina Nevska niniw
dakujem  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa27. júla 2007 23:52:12
ja dakujem  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa28. júla 2007 00:13:33
Nina Nevska niniw
poodme si navzajom dakovaaat ... :o) a obdarujme sa cokoladkami ... a radujme sa, veselme sa ... dame si coca-colu  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:18:05
Lukáš
Ano, ja vsetkym dakujem za skvele dielo plne invencie a dobrych napadov :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:29:41
Nina Nevska niniw
aj tebe nalejeme coca-colu?  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:30:49
Lukáš
Nie je to moc silne? :D predsa len tie bublinky :D ale kaslime na to, nalievaj :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:31:25
Nina Nevska niniw
na noc je to super, bude sa ti potom dobre "nespať"  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:33:40
Lukáš
Ale aj tak sa mi to dielo paci :) Vsteko mi pride take konzistentne, ze aj ked to pisalo plno ludi, nikto kvalitativne nevybocil a vsetko je na dobrej urovni. Tvoj koniec to prijemne zaklincoval, sice som tajne dufal v dramaticky boj a ci zostane v tej svojej hlave , ale takto to ma tiez svoje caro :) Rozhodne dobra praca  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:36:11
Nina Nevska niniw
to by este nemal byt koniec ... ale ak uz nikto nic nenapise, tak asi to koniec bude :o)  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:37:59
Lukáš
Pokial viem, mala si takou tajnou dohodou co sa tu uzatvorila napisat poslednu cast nie? bola ti udelena ta pocta :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:39:18
Nina Nevska niniw
tak hej, ale ked sa zatial nikto nemal k tomu, aby nieco napisal, tak som napisala pokracovanie ... a mozno napisem aj koniec, ak teda budem môct  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:40:58
Lukáš
Tak moja cast tam nebola ani den este :D ale zasa som naskocil celko neskoro do toho vlaku takze neviem v akycj intervaloch sa pohybovali tie pridavania novych casti :) No , uvidim,e ci sa niekto napoji , sam som zvedavy :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:43:26
Nina Nevska niniw
no ved uvidime ... co z toho bude  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:44:54
Lukáš
este niektori nakoniec nic nenapisali, ja som osobne mierne proti tomu, aby niekto pisal viac ako jednu cast , aj ked erik ako som si vsimol bol netrpezlivy :D  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:46:01
Nina Nevska niniw
uahaua ... tak teda uz nenapisem koniec? asi budem celu noc plakat alebo co  
Spisovateľ/AutorNina Nevska niniw Pridané dňa28. júla 2007 00:48:45
Lukáš
Nie, to zasa netvrdim, ked sa k tomu nebude nikto mat, tak kludne . Nakoniec ale uz by sa nemusel pribeh velmi natahovat. Ja chce, este tri casti a koniec. Uz by sa mohlo viac rozkryvat ako otvarat :D  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:50:02
ale to este nie je koniec:)  
Spisovateľ/Autorpic Pridané dňa28. júla 2007 00:37:02
Lukáš
nie? :D no ja som si myslel, ale ako koniec by to tiez nebolo od veci :D asi som prepracovany aj ked nic nerobim  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa28. júla 2007 00:37:50
Usporiadať: Prejdi na stránku:

Na začiatok Predchádzajúca stránka 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ... 13 Nasledujúca stránka Na koniec
Info o príspevku Info o príspevku
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8