Žltá duša
Spisovateľ/ka: Nina Nevska niniw | Vložené dňa: 2. októbra 2005
http://citanie.madness.sk/view-660.php
http://citanie.madness.sk/view-660.php
Periny mäkko ustlané, zvábili ma snovou hebkosťou, a malé vtáča bezbranné, slnkom sa kúpe s ľahkosťou. Nechoď tak skoro spať, vonku dravá mačka číha ona ide práve vtáča žrať, keď hlava do perín ti líha. Kým sladký sen ťa omína, vtáča zlaté perie stráca, vyletela duša väznená, klietka jeho bola pasca. Či zuby ostré zmordovali ho, alebo prikryje ho ranný mráz, nebude v duši mojej veselo keď nezaspieva ráno zas. Striehnuť budem každý deň, až divý biely kožuch ulovím, neujde mi mačky rýchly tieň tak duši svojej pokoj prisúdim. Slnečnice letom dozreté, čakajú ticho na teba, ostanú však nedotknuté, viac ich už netreba. Biely piesok v pohári, a zrnká lesklé okrúhle, stekajú mi slzy po tvári, keď vkradnú sa mi do mysle. To moja ruka nevedomá, už dávno čosi písala, čierna farba na bielom, tvoj osud vopred určila. Len biele mreže zapletené, a otvorené dvierka ostali, svitom lampy presvetlené, stále na tvoj návrat čakajú. |