Koniec

Prišlo to tak rýchlo. Dookola som si opakovala: „To nemôže byť možné. Ako sa to mohlo stať? Veď ešte pred chvíľou sme boli spolu. Ako sa to stalo?“ S hlavou v rukách som sedela pri jeho tele. Slzy mi tiekli tak rýchlo že som si ich nestíhala ani utierať. „Poznali ste ho?“, spýtal sa ma jeden z vyšetrovateľov. Nemohla som, skutočne som nemohla a nevedela som povedať ani len jedno slovo. V duchu som si stále opakovala: „Zlato, toto mi nemôžeš spraviť! O mesiac sme sa mali brat...“ Vyzeral strašne. Skoro som ho nespoznala. Poznala som ho len a len vďaka tomu, že mal na ľavej ruke to tetovanie, ktoré som v túto chvíľu začala nenávidieť. Dúfala som, že tam nebude ale bolo tam. Toto si nezaslúžil. Bol to muž, ktorého som milovala z celého srdca. Nikdy som nedúfala, že niekoho takéhoto stretnem...