Opité šťastie treba vyšťaviť

Deň 1.

Tomáš s potechou hodnou farmárskeho synka dýchal charakteristickú vôňu niekoľkohektárových lánov obilia. Zlaté polia nápadne pripomínali jeho suché svetložlté vlasy, ktoré hladkalo pekné, no trochu obéznejšie dievča, približne jeho veku. Mali okolo dvadsiatky.
Slnko prudko svietilo, vietor si zobral dovolenku a teploty prekročili magických tridsať stupňov. V tej horúčave boli všetci radšej zavretí v chladnom prostredí ich domovov. Okrem nich dvoch. Pozerali si do očí, sem-tam sa k sebe naklonili, kvôli bozkom. Chodili spolu dva roky.
Obidvaja mali veľké ambície. Rozhodne väčšie, ako sa patrí na syna jednoduchého farmára a dcéru predavačky v stánku s upomienkovými predmetmi.
On chcel získať dôležité administratívne miesto v pobočke na výrobu športových áut a ona sa chcela stať veľkou literátkou.
Pred piatimi rokmi vyhrala celoštátnu súťaž o krátku poviedku. Písala o vychudnutom králikovi, čo mala byť jasná narážka na chudobu štátu a hrubá kritika zriadenia v spoločnosti. Bohužiaľ, ale aj bohu vďaka pre ňu, to nikto nepochopil a všetci si mysleli, že je to milý rozprávkový príbeh, ktorý si v dnešných ťažkých časoch, vďaka svojej imaginácii, zaslúži zvíťaziť. Vyhrala kvalitný horský bicykel. Ani nie o mesiac jej ho ukradli.

- Už musím ísť!- povedala po dvoch hodinách Tina.

Pred tým si dali takmer štvrť hodinový vášnivý bozk na rozlúčku.

Tom tam ešte malú chvíľu odpočíval a hltavo, ako starý kocúr, nasával teplo zo slnečných lúčov. Trpel lámavosťou kostí. Našťastie nie príliš vážnou formou a tak, keď si dával, čo i len malý pozor, nič zlé sa nemohlo stať.
Pozrel na hodinky, uvedomil si, že musí ísť domov. Čakala ho tam večera.

Neďaleko zazrel malý, ligotavý predmet. Vyzeral, ako kľúčenka s logom nejakého auta. Podišiel k tomu bližšie a poriadne si to obzrel. Potom zobral predmet do ruky. Zistil, že jeho prvý tip bol chybný. Vlastne, nevedel, na čo by vec použil, ale zobral si ju. Bola pekná - malá, striebristá a dala sa stláčať. Mohol ju používať proti stresu.

Doma už bola nachystaná večera. Jeho otec, tlstý starý farmár sedel za stolom a pochutnával si na konskom mäse. Tomáš nenávidel konské. Nechápal, prečo ho spravili. Z rozrušenia, hladu a aby nemusel nadávať začal stláčať tú vec, čo našiel na poli. Keď si sadol za stôl, ozvala sa jeho mama.
- Nezájdeš si radšej na pizzu?
- Áno, strašne rád.- povedal so šokovaným výrazom, ktorý nedokázal plne skryť.
Rodičia mu pizzu zakazovali, aj keď je jeho obľúbené jedlo. Hovorievali, že z neho nikdy nič, pokiaľ bude jesť také veci, nebude. Prekvapenie zavŕšil postoj otca. Čakal, že bude protestovať- on ,ale.....

- Chceš si požičať auto? Viem, že ešte nemáš potrebné roky, ale jazdiť vieš a všetci policajti aj tak sledujú futbal a žerú koláče!

Nebolo mu treba hovoriť dva razy. Zobral kľúče od starej fordky ( jeho otec ju nazýval miláčik), peniaze od mamy, odmontoval príves a vyrazil za svojim cieľom -do mesta na chutné jedlo. Nechápal, čo rodičov pochytilo, no bolo mu to jedno. Lepšie je sa nepýtať.

Cestou v rádiu bolo mimoriadne hlásenie o požiari mestskej polície. Nijako ho táto správa nerozrušila, pretože tam nikto známy nepracoval a v meste bola takmer nulová kriminalita. Človek by si myslel, že keď nemajú káblovku, tak sa budú baviť výtržníctvom, ale nie!

V pizzerii zavolal Tine a pozval ju do kina. Zraz bol o pol hodiny. Za tú dobu si stihol vychutnať šunkovú so syrom na viac. Zaplatil za ňu a odišiel na schôdzku o 10 minút skôr.

Pri kine nikto nebol. U predavačky si kúpil dva lístky, no povedala mu, že film zrejme dávať, kvôli malej účasti nebudú. Nevedomky si z vrecka vytiahol malý prístroj a začal ho stláčať. Pomyslel si, že to na nervy skutočne pomáha - cítil sa šťastnejší. Akoby zázrakom zastavil pred kinom autobus plní ľudí, ktorí túžili vidieť ten istý film.

- Zvláštna náhoda... alebo, že by? Prúd myšlienok prerušil Tinin príchod.
Prestal myslieť na všetko a začal sa venovať iba jej. No vo vnútri ho prepadlo zvláštne nutkanie ten prístroj vyskúšať.

Inštinktívne siahol do vrecka a použil protistresový vynález. Na jeho prekvapenie sa k nemu Tina nahla a pošepkala do ucha vetu, ktorú od nej chcel počuť celé dva roky. Vždy hovorievala, že až po svadbe, ktorú on rozhodne v blízkej dobe neplánoval.
Nenechal sa dlho prosiť. Vyšiel s ňou z kina, trochu zmätený a plný pochýb, či za to môže ten prístroj, no teraz mu to prišlo úplne a kompletne nepodstatné.

Našli si tichú, tmavú uličku ( vždy hovorievala, že to musí byť na romantickom mieste). Rozopla mu nohavice a všetko sa začalo točiť, triasť, lámať..........
V druhom kole nemali toľko šťastia. Keď boli v najlepšom, tak ich vyrušila malá návšteva.

- Sex na ulici je v tomto štáte zakázaný. Poďte so mnou! Odveziem vás na stanicu.

Starý, tlstý policajt bez krku si zo zadného vrecka vyťahoval ohmatané želiezka. Tomáš spoznal, že sa blíži chvíľa pravdy. Vo vrecku použil svoj „vyvolávač šťastia“ (tak si ho pomenoval ). Neubehla snáď ani sekunda a strážca zákona sa im začal ospravedlňovať za rušenie a že nakoniec nešlo o nič také vážne a už nebude otravovať. Prv, než odišiel, sa lišiacky spýtal:

- Nechcete požičať želiezka?

Deň 2.

Nevedel, ako sa dostal do svojej pohodlnej postele, no nesťažoval sa. Bol oblečený. Bojazlivo nahmatal vrecko v nádeji, že bude vyvolávač šťastia na svojom mieste. Bol tam.
Vyliezol z izby a dole začul vzdychy. Išiel sa tam pozrieť. V kuchyni vzlykala mama.

Dozvedel sa o náhlej, nepochopiteľnej smrti celkom vitálnej babičky. Lekári nedokázali povedať, na čo zomrela. Pohreb je o tri dni. Musí ho tam ísť zariadiť, tak dnes odlieta.
- Otec poletí až zajtra. Ty s ním. Tak sa maj. Už bola zbalená a pred domom čakal taxík. Nastúpila doň a o chvíľu zmizla z dohľadu.

Cítil sa neistý. Nie tak kvôli úmrtiu babičky, ale kvôli svojmu prístroju. Odkiaľ sa zobral, čo s ním bude robiť? Nemusel dlho premýšľať, než na to prišiel. V novinách si prečítal o konkurze na post hovorcu firmy na výrobu športových áut. Má predsa svoj tromf, tak sa nebojí. Mierne ho včerajšok mrzel, ako podlo donútil Tinu k sexu. Skutočne ju miluje.

Celý deň starostlivo upravoval svoj zovňajšok na konkurz. Vedel, že to bolo jedno, no aj tak chcel byť príťažlivý. Keď nadišla hodina H, vybral sa do mesta.

Automobilka bola obrovská. Samé gigantické haly neosobnej sivej farby, tisíce pochodujúcich znudených robotníkov, plno zvukov zo zložitých strojov.

Tomáš už sedel v kancelárii vedenia firmy s hlučnou klimatizáciou naproti bossovi spoločnosti. Pýtali sa ho dosť nepríjemné otázky.
- Takže, ste vlastne nič podobné nerobili?
- No, nie, ale...
- Nemáte dostatočnú kvalifikáciu o ktorú sme žiadali?
- Nie, ale....
- Prosím opustite našu firmu.

Nedal sa iba tak ľahko. Pokúsil sa o zvrat bez prístroja.

- Viem, že nemám kvalifikáciu, ale som mladý a chcem sa učiť. Mám príjemný televízny vzhľad a...
- Prosím, opustite našu firmu, inak zavolám ochranku.

Už sa inak nedalo. Stlačil to.

- Aj keď, vlastne máte pravdu. Čo skutočne chceme, máte. Miesto je vaše. Môžete nastúpiť zajtra?

Tomáš o pár minút sedel v bare a zapíjal úspech. Dal si pár vodiek. Vyrušil ho mobilný telefón. Zlomený hlas jeho otca mu oznámil, že lietadlo, v ktorom letela jeho mama spadlo a nikto neprežil. Šťastie vystriedal mučivý smútok. Napadlo mu, aj že to má na svedomí tá vec. Tá prekliata vec. Nakoniec, vyvážilo by šťastie nešťastím. Teraz nad tým priveľmi nechcel premýšľať . Otočil sa a hodlal odísť, keď do miestnosti vletel chlap s brokovnicou.

- Ruky hore, budem strieľať!!!!

Všetci poslúchli. Zlodej ich pomaly prehľadával a bral im všetky cenné veci. Tomáš vedel, že nesmie dovoliť, aby si zobral jeho vyvolávač šťastia. Skôr, než sa tak mohlo stať, prístroj stlačil..
Z rady ľudí vyletela mladá žena a vrhla sa na zločinca. Nastala bitka, pri ktorej ju zastrelil. Všetkých to tak šokovalo, že sa začali neusporiadane pohybovať, čo dalo Tomášovi šancu ujsť. Jedinému. Za sebou počul výstrely, krik a prichádzajúce policajné autá. Teraz tak jasne vedel, že tá vec je zlá.

Nasadol do auta a chvíľu váhal, či ju nemá vyhodiť. Bol celý rozklepaný. No nazdával sa, že možno raz ju dokáže ovládať bez nežiaducich účinkov.
Na desiatom kilometri cez cestu prechádzala stará pani. Takmer si ju nevšimol. V stotine sekundy použil vyvolávač - babičke sa vyhol. Vedel ale, že sa stane niečo strašné.

Už z diaľky videl dym vychádzajúci z farmy. Našiel ju celú v plameňoch. Spanikáril a strhol auto do zlatého obilia. Tam vystúpil a čakal. Nič nerobil, iba čakal, plakal a rozmýšľal až do rána.

Deň 3.

Prišiel k dvom záverom. Prvý je, že tá vec mu po splnení želania splní aj to, čoho sa najviac obáva. Zomrelo už plno ľudí - jeho blízki aj neznámi. Ľahlo požiarom píliš veľa budov. Nie však dosť. Použije tú vec posledný krát. Aby mohol byť Niekto a aby sa už nikdy nemusel starať o nič iné ako o seba a Tinu. Vytvorí si s ňou krásnu novú rodinu a na tú vec nikdy ani nepomyslí.

Už iba raz. Posledný krát.

O 3 hodiny neskôr

Tom zašiel do trafiky, kde si podal športku. Zlosovanie bude už o pár minút, tak tam čakal a pozeral na obrazovku. Na začiatku vyhlasovania vytiahol svoj vyvolávač. Chvíľu naň osudovo hľadel a ......... stlačil.

Vyhral!!!

Majiteľ trafiky bol úplne bez seba a rád za obidvoch. Urýchlene zavolal na ústredie a oznámil výhru. Tí ho informovali, že do hodiny budú v meste. Tom rýchlo zavolal Tine, či je v poriadku. Bola. Všetko je fajn.
- O hodinu buď v starej trafike. Na nič sa nepýtaj, všetko ti vysvetlím až tam.

Presne o 60 minút stála pred vchodom, kde jej povedal o výhre. Tinina radosť nepoznala hranice. Výskala, skákala, vešala sa na neho. V úplnej eufórii vyšla na cestu - tam pokračovala vo víťaznom tanci.
Bohužiaľ ju nevidel vodič limuzíny, ktorá viezla televízny štáb a šéfov zo spoločnosti Vyhraj miliardu. Zrazili ju.

Zavládol rozruch. Tomáš úplne nepríčetne vyšiel na ulicu a odhodil vyvolávač. Začal napádať ľudí z limuzíny. Musela ho spacifikovať až polícia. Pri nasadzovaní pút mu vypadla z ruky krásna škatuľka. Neustále si pri tom mrmlal.
- Všetko som pokazil, všetko som zničil, celú rodinu. Všetko som pokazil, všetko som zničil, celú rodinu. Ha haha!

Pred 4 hodinami

- Myslíte, že sa jej bude páčiť?
- Samozrejme, je to náš najkrajší zásnubný.
- Tak, ja si ho teda zoberiem. Celé roky som na niečo šetril. Teraz už aspoň viem na čo.
- Ste rodený romantik, pane.

Keď už bol zásnubný prstienok pekne zabalený, zavolal Tine.
- Áno?
-Tina?
- To si ty, Tom?
- Áno, chcel som iba.....
- Je ti niečo?
-Nie, nič. Iba som chcel...Milujem ťa, Tina.
- Aj ja ťa milujem, Tom.