Slivky

" Ako to, že nechutíme deťom", pýtali sa svojej matky slivky malé slivôčky z konára na severnej strane ", veď naše sestričky z južného konára sú už skoro všetky pooberané a deťom veľmi chutia."

"Deti moje, vy dozriete neskôr, lebo slnko na vás menej svieti." Povedala stará slivka.

"Vari je to také dôležité, kde rastieme?" Nedali pokoj slivôčky.

"Všetko je dôležité, slnko, voda, vzduch, vietor. Na vás viac fúka severný vietor a ten je studený." Vysvetľovala mama slivka.

" A prečo sme my narástli na tomto severnom konári a nie na južnom?", otázky kyslejších sliviek nemali konca kraja.

"Netrápte sa, deti moje, čo dlho dozrieva, dlho vydrží." Povedala im nakoniec mama slivka a snažila sa natočiť všetky svoje konáre viac k slnku.

"Asi tu budeme visieť do Vianoc", rozčuľovali sa sestry na severnom konári. Ako sa tak jedovali a hnevali ,začali sa netrpezlivo mykať a natriasať, gestikulovali svojimi tučnými bruškami až popadali na zem. Keďže boli ešte zelené a kyslé, každý, kto do nich zahryzol ich odhodil.