Čítam ti z tvojich očí

Tvojich sedemnásť ma poznačilo stratou chlapčenského pokoja.

Ty si o tom ešte vôbec nevedela a ja som už vtedy kvôli tebe nespal.

V mojich pubertálnych predstavách si sa mi zjavovala v krátkej sukničke, presne tak, ako som ťa vtedy stretol.

Neveril som nikdy v predtuchy, tvoja výnimka mi však potvrdila pravidlo. V okamihu som pochopil, že zázraky sa predsa len dejú a ty, môj zázrak, stála si predo mnou, ako by si mi chcela povedať: poď siahni si na mňa a ja ťa presvedčím.

Možno si spoznala, že mi treba pomôcť, a tak si pomohla. Pomohla si mi byť tvojim otrokom a ja som ti rád slúžil, lebo som slúžiť chcel.

Keď sme išli spolu pred dom, v ktorom si bývala, držali sme sa za ruky, lebo si mi povedala, že si voľná. Síce až od zajtra, no mňa vôbec nezaujímalo, čo povie ten druhý, pretože som chcel teba a nie jeho.

Ty si povedala poď a ja som išiel. Rád, veľmi rád som s tebou išiel, a potom doma som bdel do šera svojej izby. Zo stien na mňa pozerala tvoja tvár, tvoje oči, hoci som nikdy presne nevedel, akú majú farbu. Ale boli krásne a boli moje, pretože sa pozerali na mňa.

Čítal som ti z nich a pýtal sa, čo všetko je v nich skryté. Presne tak, ako v tej pesničke, ktorú som ti zložil k narodeninám.

Dala si ju počúvať kamarátkam, možno si sa chcela popýšiť a ja som sa potom pred nimi hanbil. Hanbil som sa za svoju lásku, no nikdy nie za teba.

Naša láska bola známa a každý nám ju závidel. Museli nám závidieť tie pohľady, v ktorých sme sa topili a prestali vnímať, že okolo je svet. Naše tajomstvá boli skryté za ich závesmi a nikto sa o nich nesmel dozvedieť. Len ja som vedel, kedy sa ti tvár skriví bolesťou a len moja ruka ju dokázala odohnať.

O ňu si sa opierala, keď si išla priviesť na svet plod našej lásky.

Žil po tisícročia v nás dvoch, až sa zrazu premenil v jednu konkrétnu bytosť. Keď som sa dozvedel o jej existencii, myslel som si, že som stvoriteľ vesmíru. Ty si bola bod a ja som pohol zemeguľou.

Tých pesničiek som ti ešte potom zložil veľa. Teraz viem, venoval som zo seba viac im, ako tebe. Na rozdiel odo mňa si si to všimla. A netrvalo to ani tak dlho Áno. Samozrejme, že si pamätám na ten song:“...keď budeš odpúšťať, chcem byť zlý“. Ty si však neodpustila.. Nič. Prestala si nosiť krátke sukničky a sedemnásť sa nevráti.

Jemu si tiež povedala, že si voľná. Síce až po rozvode, ale to ho nezaujímalo, pretože on chcel teba a nie mňa.

Plod našej lásky už vyrástol. Stretávame sa a je nám spolu dobre. Naučil som ho prvé akordy a on si začal skladať pesničky. Možno, že raz sa mu podarí zložiť aj tú pieseň, ktorú som už ja nikdy nedokázal dokončiť.