Aššurballit, zballit, či nezballit

Ako ďalší objekt svojej recenzie som si na jeho vlastnú žiadosť vybral redaktora menom Aššurballit. Jeho tvorba by podľa štatistík vypovedala o na slovenského autora píšuceho na server pismak.cz. Na jedno dielo totiž pripadá takmer jeden výber a približne 17 tipov. O jeho veku sa na oficiálnej stránke nedozvieme veľa, ale poznámky v jeho dielach _ Brainstorming a Veronika K. nosí béžový sveter naznačujú, že má približne 25 rokov.

Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve skupiny. Poviedkovú a nepoviedkovú. Postupne sa budem venovať obom stránkam jeho tvorby.

Poviedková tvorba

Jeho poviedková tvorba je postavená v zásade na dvoch základných reáliach alkohol a dievčatá. Pričom jedno súvisí s prvým a druhé s prvým. Autor akoby sa bál odtrhnúť od tejto problematiky, a nevytvára nové témy, akoby predpokladal nenáročnosť a komerčnosť daného publika. Autor vo svojich poviedkach zdôrazňuje melancholickú linku príbehu, ktorú ku koncu ešte viac melancholizuje. Dostáva sa tak skoro až do patetického kvázirozboru života. Autor v rámci neho vulgarizuje vzťahy medzi ľuďmi, rovnako vulgarizuje vzťahy medzi pohlaviami, často akoby ženu podceňoval, považoval za niečo menejcenné a napriek tomu využíval radodajnosť druhého pohlavia. Autor sa snaží tieto vzťahy okoreniť poznámkami vulgárneho charakteru, ktoré nie sú hodné ani žiaka stredného odborného učilišťa.

Jeho vývoj z hľadiská vývoja od uverejnenia prvej poviedky je skôr estetický ako obsahový. Autor sa síce naučil pracovať s formátovaním, ale akoby sa nenaučil pracovať s myšlienkou. Tá je najmä v posledných poviekach zakrytá haldou od základnej pointy čitateľa odvracajúcich poznámok. Autor akoby sa nesnažil, a nevedl držať základnej línie, čím sťažuje čiateľovi orientáciu v texte a dostáva sa na samé dno literárneho kváziexhibicionizmu. Hovorím najmä o textoch Petržalska a Lúza.

Nepoviedkova tvorba

Aššurballitova nepoviedkova tvorba je často mýlne zamieňaná s tvorbou básnickou. Je to však chyba. Jeho tvorba, najmä tá psoledná, je postavená na prvoplánových obrazoch, ktoré nielenže nie sú hodné žiadneho básnika, ale nie sú hodné ani žiadneho literáta. Do popredia sa tak kladie autorova snaha o upútanie pozornosti inými výrazovými prostriedkami, či už je to sprosto ukradnutými názvami ( Pozhasínané, V životnej forme), použitím podivnej gramatiky za ktorú by sa museli hanbiť aj žiaci druhej triedy osobitnej školy v Senici (Veronika K. Nosí béžový sveter), alebo dokonca použitím veľkého množstva vulgarizmov ( v takmer každom jeho diele), ktoré by ako sa zdá mali šokovať, alebo vytvárať pocit expresivity. Nie je tomu však tak. Jeho vulgarizmy sú síce efketné a však nie efektn a zmysluplné. Slúžia len akoby kompenzovanie vlastných problémov, alebo strachov a hovoria o strachu hovoriť tak v reálnom svete.

Autor v celej svojej tvorbe akoby programovo deprimoval čiateľa. Jeho dielo si dovolím označiť za historicky neprínosné, naznačuje síce úpadok morálky, ale autor sa javí akoby sa s ňou stotožňoval, čo je neprípustné.

Čo sa týka formy je jeho dielo podobne ako sioniino založené na tzv. voľnom verši, hraničacim až s prózou. Farby jazyka sú nedostatočné. O rýmovaní nemôže byť reči.

Z hľadiska budúcnosti vidím jeho ďalšie pôsobenie viac než skepticky. Doporučujem jeho vzdialenie sa nielen z redakcie www.pismak.cz, ale aj z písaného slova ako takého.

ŠANCA NA ZLEPŠENIE AUTORKY: 1 PERCENTO

ODPORÚČANÝ FAKTOR NA OCHRANU PROTI BRAKU 102.